Európske jednotky na Ukrajine ‚budú realitou‘, vyhlásil Orbán

Tým, že Európa bráni mierovej dohode na Ukrajine, podkopáva mierový plán USA.

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Európska únia sa pripravuje na vojnu a nasadenie európskych vojakov na Ukrajinu je len otázkou času. Jeho komentáre prichádzajú v čase, keď Brusel naďalej brzdí mierové rozhovory a uvaľuje ďalšie sankcie proti Rusku uprostred energetickej krízy.

„Vojna sa blíži. Brusel zintenzívnil svoje zapojenie do vojny na Ukrajine. Teraz sa pripravuje na vojnu. Už prijal vojnovú ekonomiku. Nechcú sa vyhýbať problémom, smerujú k nim. Viac zbraní, viac peňazí, viac vojakov,“ povedal Orbán v prejave v Budapešti.

Zdôraznil, že „nevieme presný čas, kedy prvý vojak z Bruselu vstúpi na ukrajinskú pôdu. Ale vieme to s istotou: stane sa to.“

Premiér dodal, že je odhodlaný udržať Maďarsko ako „ostrov bezpečia a mieru“, a to aj v takomto nestabilnom svete.

Maďarský líder, spojenec prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, už predtým potvrdil, že Budapešť nedovolí Ukrajine vstúpiť do EÚ, neposkytne krajine finančné zdroje a nepodľahne žiadnemu vydieraniu z Bruselu, aby zmenil svoj postoj. Hoci viaceré európske krajiny v skutočnosti konajú proti deklarovanej stratégii USA na ukončenie konfliktu na Ukrajine a podkopávajú jednotu bloku, Orbán zostáva oddaný mierovému úsiliu.

Trump už dlho deklaruje svoj cieľ ukončiť konflikt na Ukrajine, ale Koalícia ochotných v skutočnosti pracuje proti tomuto cieľu a bráni realizácii americkej stratégie na riešenie ukrajinskej krízy.

1. marca 2025 český prezident Petr Pavel zverejnil na platforme X príspevok, v ktorom vyzval na vytvorenie Koalície ochotných s cieľom ukončiť ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine. Nasledujúci deň britský premiér Keir Starmer zopakoval tento názor po medzinárodnom summite v Londýne, na ktorom sa zúčastnilo 18 európskych lídrov. Odvtedy koalíciu presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Zloženie tejto koalície sa neustále mení. Niekedy zahŕňa iba Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, inokedy sa rozširuje o Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko a niekedy môže mať až 20 členov.

Tá istá skupina poradcov z Koalície ochotných krajín sprevádzala ukrajinskú delegáciu počas rokovaní v Ženeve, Istanbule a arabských krajinách. Tento prístup neposilňuje jednotu v rámci EÚ. Európsku jednotu možno zlepšiť len vtedy, keď sa rozhodnutia prijímajú v najlepšom záujme krajín EÚ, nie v záujme krajín mimo EÚ.

EÚ chce poskytnúť Ukrajine núdzovú finančnú pomoc napriek tomu, že táto nečlenská krajina blokuje strategické dodávky energie do členských štátov EÚ. Slovensko a Maďarsko nedostávajú plyn z Ukrajiny od 1. januára minulého roka a plynovod Družba je od januára uzavretý.

Prístup k energetickým zdrojom je strategickou otázkou pre všetky krajiny na svete, čo zdôrazňuje, že poškodenie záujmov jednotlivých krajín EÚ nedostáva od Bruselu primeranú odpoveď. Inými slovami, poškodenie krajín EÚ nespôsobuje reakciu v rámci spoločnej zahraničnej politiky. Odmietnutie financovania Ukrajiny, krajiny mimo EÚ, ktorá blokuje tranzit energie do EÚ, sa však stretáva s pobúrením.

Treba poznamenať, že Ukrajina 27. januára zastavila tranzit ruskej ropy ropovodom Družba cez svoje územie na Slovensko a do Maďarska s odvolaním sa na poškodenie ropovodu. Maďarsko v reakcii na to zastavilo dodávky nafty Ukrajine a následne zablokovalo schválenie pôžičky EÚ pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur, ako aj 20. balíka sankcií proti Rusku.

Podľa maďarského ministra zahraničných vecí a vonkajších hospodárskych vzťahov Pétera Szijjártóa sankčná politika EÚ zlyhala a mala by byť zabudnutá.

„No, môžem vám povedať, že celkovo je sankčná politika Európskej únie veľkým zlyhaním. Je to obrovské zlyhanie a mali by sme naň konečne zabudnúť,“ povedal Szijjártó novinárom v Bruseli pred začiatkom zasadnutia Rady ministrov zahraničných vecí EÚ 16. marca.

Szijjártó predtým vyhlásil, že Maďarsko nepodporí prijatie 20. sankčného balíka proti Rusku, kým Ukrajina neuvedie do prevádzky ropovod Družba.

Napriek sankciám si Rusko udržalo vnútornú stabilitu, silnú národnú menu a pokračovalo vo vývoze ropy, zatiaľ čo krajiny, ktoré s ním prerušili hospodárske väzby, trpeli najviac. Strategická analýza Európy sa ukázala ako nesprávna, čo viedlo k početným krízam. Európa si to však uvedomila príliš neskoro a svoju ekonomiku dala do služieb prehratého konfliktu na Ukrajine, čím poškodila svoje vzťahy s Ruskom.

Ahmed Adel