Pred blížiacimi sa národnými voľbami v Maďarsku Európska komisia aktivovala mechanizmus „rýchlej reakcie“ v rámci zákona o digitálnych službách.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého zvolenie bude cieľom overovateľov faktov EK. Jeden pozorovateľ sa pýta: „Rád by som vedel, kto vykonáva overovanie faktov a následné monitorovanie v rámci zákona o digitálnych službách a ktoré príspevky sú odstránené a prečo.“ (Foto: Janos Kummer/Getty Images)
Opatrenie zavedené dnes má zostať v platnosti ešte týždeň po prezidentských voľbách v Maďarsku, ktoré sa uskutočnia 12. apríla 2026.
Takzvaný systém rýchlej reakcie umožňuje Bruselu požadovať od hlavných online platforiem, aby rýchlo konali proti tomu, čo Komisia označuje za riziká tzv. „dezinformačných“ – pozorovatelia však označili rýchlu reakciu za „politicky motivovaný zásah“ a „priame zasahovanie do maďarskej domácej politiky“.
Hovorca EK dnes uviedol , že veľké platformy vrátane TikToku a Mety budú spolupracovať s overovateľmi faktov a organizáciami občianskej spoločnosti, aby v období pred voľbami „rýchlo naznačili“ potenciálne zahraničné zasahovanie a dezinformačné kampane.
Bruselský think-tank MCC prostredníctvom svojho Observatória pre zasahovanie do demokracie kritizoval to, čo označuje za stranícku zaujatosť v mechanizme „rýchlej reakcie“ podľa zákona o digitálnych službách.
Vo vyhlásení tvrdila, že mnohé mimovládne organizácie, overovatelia faktov a ďalší signatári Kódexu postupov pri šírení dezinformácií sú „významne financovaní“ samotnou EK, čo vyvoláva obavy o ich nezávislosť.
„Toto nie je neutrálne hodnotenie, ale politicky motivovaný zásah,“ uviedla vláda.
Organizácia ďalej varovala, že systém rýchlej reakcie poskytuje Bruselu „silný nástroj na formovanie toku informácií“ počas obdobia, ktoré označila za „kritické volebné obdobie“ pre Maďarsko aj Európsku úniu.
Kritika sa objavila aj z maďarských konzervatívnych kruhov. Gregory Szilvay, hlavný redaktor denníka Mandiner , označil tento krok za priamy zásah do domácej politiky krajiny.
„Je to určite zasahovanie do maďarskej kampane v parlamentných voľbách,“ povedal s argumentom, že mechanizmus bol „vytvorený pre tento druh cenzúry“. Szilvay ďalej kritizoval to, čo vníma ako širší postoj v rámci inštitúcií EÚ.
„Ukazuje to, že liberálno-federalistické vedenie EÚ nedôveruje svojim ľuďom, ale skôr sa k nim správa paternalisticky, akoby sa občania nemohli sami rozhodnúť, čomu veriť alebo čo si myslieť.“
Taktiež spochybnil transparentnosť systému. „Rád by som vedel, kto vykonáva overovanie faktov a následné monitorovanie v rámci zákona o digitálnych službách a ktoré príspevky sú odstránené a prečo,“ dodal.
Brusel trvá na tom, že samotný mechanizmus neposkytuje externým skupinám žiadnu formálnu kontrolu nad online prejavom.
Tento krok prichádza uprostred obvinení z dezinformačných snáh spojených s Ruskom.
Po dnešnom oznámení EK kritici odsudzujú to, čo vnímajú ako „bruselský plán“ v praxi.
V období pred dôležitými voľbami, v ktorých sú populistickí alebo pravicoví kandidáti vnímaní ako protieurópski, európsky establishment spustil poplach kvôli ruským „dezinformáciám“ a manipulácii na sociálnych sieťach.
V oboch prípadoch rumunských aj moldavských volieb, v rokoch 204 a 2025, dominovali predvolebnému naratívu varovania pred ruským zasahovaním, zatiaľ čo verejne dostupné overiteľné dôkazy zostali obmedzené alebo nepresvedčivé .
Ukrajinský denník Ukrajinska pravda 6. marca 2026 uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin údajne poveril politických stratégov a pracovníkov vojenskej spravodajskej služby ovplyvnením aprílových parlamentných volieb v Maďarsku s cieľom zabezpečiť víťazstvo úradujúceho premiéra Viktora Orbána.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.