PRACOVITÍ A STATOČNÍ SLOVÁCI ZNOVU V AKCII

Musím tu dnes ráno hneď na úvod povedať, že mám tento náš húževnatý a pracovitý slovenský národ rád a je mi v mnohom veľmi sympatický. Aj napriek tomu, že sa jeho časť nechá nepochopiteľne ľahko manipulovať takými dubióznymi progresivistickými postavami a kruhmi, ako je Šimečkovská čechoslovakistická dynastia, spolu s Grohlingom, Majerským a s médiami takzvaného hlavného prúdu, ktoré sa nás usilujú hnať do katastrofy.

V roku 1994 počas môjho študijného pobytu na anglickej univerzite v Leeds (Leeds Metropolitan University) sa ma na niekoľkých mojich prednáškových vystúpeniach o Slovensku pýtali nielen študenti z celého sveta, ale aj tamojší profesorský zbor, akí vlastne Slováci ako národ sú. Bol som tam pre nich niečo exotické ako prvý človek zo Slovenska, ktorého v tom čase, rok po rozdelení Československa, mali možnosť stretnúť. Podobnú otázku som dostal aj od britských novinárov na zasadnutí Zahraničného výboru britskej novinárskej únie (NUJ) v Londýne v diskusii po mojej 20-minútovej informatívnej prednáške, ktorú som absolvoval na pozvanie od generálneho tajomníka NUJ Johna Fostera ako podpredseda Združenia slovenských novinárov (ZSN). Podobnú otázku mi napokon položil po skončení môjho novinárskeho interview aj riaditeľ Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov a člen snemovne lordov, profesor Laurence Martin. Ten sa ma to pýtal preto, lebo chcel počuť moje novinárske vysvetlenie rozdelenia Češkoslovenska, prečo k nemu došlo a prečo sa Slováci začiatkom roku 1993 rozhodli osamostatniť. Mimochodom, keď už tu o tom takto píšem, pomaly sa blíži deň, kedy prezradím kto vlastne financoval moje sedem-mesačné postgraduálne štúdium v Anglicku. Čitateľov to prekvapí…..

Mentalitu nášho pracovitého národa som hneď na začiatku mojich vystúpení vysvetľoval a prezentoval zahraničiu za pomoci našich prísloví a porekadiel, najmä nášho veľavravného príslovia „Hosť do domu, boh do domu“ a „Komu sa nelení, tomu sa zelení“, Predstavil som Slovákov ako ukážkovo pracovitý, usilovný, mimoriadne húževnatý a priateľský národ, ktorý navyše nikdy nikoho neokupoval, na nikoho neútočil a nikoho si nepodmaňoval, práve naopak. Áno, takí sme vždy boli a takto som nás v Anglicku prezentoval. Vysvetlil som navyše ešte jednu dôležitú a podľa mňa pozoruhodnú vec. Odpradávna svojou mentalitou pracovití, manuálne zruční a vynaliezaví slovenskí ľudia majú zaujímavé záľuby….. hlavne všetci muži, ale rovnako aj mnohé ženy, majú najrôznejšie koníčky, v rámci ktorých sa s láskou venujú užitočným manuálnym, technickým a umeleckým činnostiam. Nie sme v žiadnom prípade záhalčiví. To moje vysvetlenie pred tridsiatimi-dvomi rokmi podľa mňa platí napriek ťažkostiam súčasnej doby dodnes.

Čím sa dostávam k téme môjho dnešného zamyslenia, ktorou je príchod netrpezlivo očakávanej ďalšej sezóny obľúbených prác v záhradách a záhradkách. Už sa to začína….. iba nedávno ľudia s láskou strihali ovocné stromy a kríky, a teraz sa už nevieme dočkať, kedy zasejeme a zaplantičkujeme svoje starostlivo zahnojené zeleninové hriadky.

Mnohí z tých, ktorí pred rokmi zrušili hriadky a premenili ich na úhľadné, starostivo udržiavané trávniky s okrasnými krovinami a ihličinami, sa znovu vracajú k hriadkam a zháňajú a budujú si všelijaké vyvýšené záhony nielen na bylinky. Drahota v obchodoch, či chceme alebo nie, mnohých núti dopestovať si aspoň niečo aj sami doma. Veď hoci len také obyčajné papriky a paradajky stoja v reťazcoch nekresťanské peniaze, aj keď sú náhodou v akcii. A je tu opätovný návrat ľudu aj ku králikom a k hydine vo všelijakých dômyselne oplotených volierkach a kurníkoch pre sliepky, kačky a husokačky. Niet nad čerstvé domáce vajce s nápadne oranžovejším žĺtkom. Od chovateľov sa aspoň na trávnatú časť pozemku dovezú mladé barančeky ako užitočné živé kosačky so zvončekmi na krku. Na tisíceročnom Slovenskom vidieku ovce a kozy nikdy nesmeli pre mlieko, syr a mäso chýbať.

Inflácia a drahota, ktorú teraz znásobí aj bláznivý americký miliardár Trump s Netanjahuom, či sa to komu páči alebo nie, nás núti vyhlásiť jej vojnu a vrátiť sa aspoň čiastočne k činnostiam a múdrosti našich pracovitých dedov a starých mám. Netreba nad tým lamentovať, stačí si občas povzdychnúť a sem tam trochu ponadávať, ale najlepšie je vysúkať si rukávy a dať sa do pracovného, kto vládze a má kde. Lebo Slováci a Slovensky to nikdy nevzdali, inak by sme tu už dávno neboli.

Na zdravie priatelia

Michal Zoldy