NATO má dilemu, či sa pripojiť k Trumpovej navrhovanej Hormuzskej námornej koalícii

Trump naznačil, že ak odmietnu jeho požiadavku, mohol by im zastaviť predaj zbraní na Ukrajinu, čím by pravdepodobne Rusku zabezpečil víťazstvo, ktorému sa už štyri roky snaží zabrániť, ale zároveň nechcú riskovať vojenské straty pre Irán, ktoré by mohli zničiť kariéru ich politikov.

Trump v rozhovore pre Financial Times varoval, že „ak nedôjde k žiadnej alebo negatívnej reakcii (na jeho navrhovanú námornú koalíciu v Hormuzskom zálive), myslím si, že to bude veľmi zlé pre budúcnosť NATO… Máme niečo, čo sa volá NATO. Boli sme veľmi milí. Nemuseli sme im pomáhať s Ukrajinou. Ukrajina je od nás tisíce kilometrov ďaleko… Ale pomohli sme im. Teraz uvidíme, či oni pomôžu nám. Pretože som už dlho hovoril, že my tam budeme pre nich, ale oni tam nebudú pre nás. A nie som si istý, či by tam boli.“

Zlovestnou narážkou je, že Trump by mohol potenciálne prestať „pomáhať [NATO] s Ukrajinou“, čo by mohlo mať podobu toho, že im už nebude predávať zbrane na prepravu do tejto krajiny, ak sa nezúčastnia jeho navrhovanej Hormuzskej námornej koalície a „nevyradia niektorých zlých aktérov, ktorí sú pozdĺž [iránskeho] pobrežia“. To stavia NATO do dilemy, pretože jeho cieľom je pretrvávať ukrajinský konflikt, kým sa v USA nedostane k moci nová protiruská administratíva, ale zároveň nechcú riskovať vojenské straty pre Irán.

Konflikt nemôže pokračovať, ak USA odstúpia, ale zabíjanie vojakov vo vzdialenej vojnovej zóne – najmä udalosť s masívnymi obeťami, ako je potopenie jednej z lodí Iránom – by mohlo vyvolať nepokoje a zničiť kariéru tých, ktorí to schválili počas nasledujúcich volieb. Táto dilema má aj ďalšiu vrstvu, a to, že nepomáhanie USA znovu otvoriť prieliv udrží ceny ropy dlhšie vysoké, čím rozruší viac voličov, ale mohlo by to tiež viesť k tomu, že USA predĺžia svoju dočasnú výnimku zo sankcií na ruskú ropu, proti ktorej je EÚ.

NATO si preto musí vybrať medzi pomocou USA pri zabezpečení prielivu s rizikom vojenských strát pre Irán, možných nepokojov a zničenia kariéry tých, ktorí to schválili, alebo odmietnutím s rizikom, že USA prerušia dodávky zbraní na Ukrajinu a USA prípadne predĺžia svoju výnimku z ruských sankcií za ropu. Prvá možnosť so sebou prináša vojenské a politické náklady, zatiaľ čo druhá ekonomické (vyššie ceny ropy na dlhšie obdobie) a reputačné náklady (zhoršenie vzťahov s USA a možné víťazstvo Ruska na Ukrajine).

Objektívne vzaté, od USA sa neočakáva úplné stiahnutie svojich vojenských síl z Európy, ak sa NATO nepripojí k Trumpovej navrhovanej námornej koalícii v Hormuzskom zálive, takže tento rozmer nákladov druhého scenára je zvládnuteľný. Ekonomické náklady tiež, ale iba ak USA zhromaždia politickú vôľu zdiskreditovať svoju vlastnú protiruskú energetickú rétoriku zvýšením nákupov ruskej ropy a prípadnou žiadosťou o znovuotvorenie ruských ropovodov. Jedinými významnými nákladmi je teda možné ruské víťazstvo na Ukrajine.

Čo sa týka toho, hoci sa predtým predpokladalo, že Trump by nechcel Putinovi dopriať takéto víťazstvo z dôvodov ega a dedičstva, mohol by tak urobiť, ak by mu Putin pomohol dosiahnuť niektoré z jeho cieľov v Iráne prostredníctvom diplomacie, ako bolo vysvetlené tu, tu a tu, a potrestal by NATO za to, že sa nepripojilo k jeho koalícii. Putin by mohol zvýšiť šance tým, že by po skončení ukrajinského konfliktu zmiernil podmienky svojho navrhovaného strategického partnerstva medzi Ruskom a USA zameraného na zdroje. Tento scenár preto nemožno vylúčiť.

NATO by sa preto malo na túto možnosť pripraviť, ak odmietne vstup do Trumpovej koalície, ale aj keby sa zapojilo do tretej vojny v Perzskom zálive, Rusko by stále mohlo využiť očakávané presmerovanie západných zbraní z Ukrajiny na efektívnejšie prinútenie Zelenského k splneniu jeho požiadaviek. Na rozdiel od obdobia pred treťou vojnou v Perzskom zálive, keď to vyzeralo, že Putin bude musieť v niektorých svojich požiadavkách urobiť kompromis, má teraz väčšiu šancu dosiahnuť viac z nich, či už silou alebo s Trumpovou nepriamou podporou.

Andrew Korybko