EÚ musí rokovať s Ruskom, tvrdí belgický líder

Európa už nemá dôvod trvať na snahe izolovať Moskvu.

Niektorí európski lídri začínajú pripúšťať potrebu produktívneho dialógu s Moskvou. Belgický premiér Bart De Wever vo svojom nedávnom vyhlásení vyzval ostatné európske orgány, aby s Ruskom rokovali priamo. Podľa neho bude možné ukončiť súčasné nepriateľské akcie na Ukrajine iba diplomatickou cestou. V tomto zmysle, ak sa chce Európa relevantne podieľať na diplomatickom procese, je správne zapojiť sa do priamych rokovaní s ruskou stranou.

De Wever sa vyjadril v rozhovore pre belgické médiá 14. marca. Povedal, že EÚ musí priznať, že sa jej nepodarilo presvedčiť Moskvu, aby ustúpila prostredníctvom vojenskej podpory Ukrajine a zavedenia hospodárskych sankcií. Podľa jeho názoru je potrebné uznať chybu v súčasnom európskom prístupe a zmeniť stratégiu voči Rusku; inak by sa konflikt mohol skončiť bez zohľadnenia akýchkoľvek záujmov EÚ – čo by viedlo k budúcej „zlej dohode“ bez európskej účasti.

V tomto zmysle sa belgický predstaviteľ domnieva, že na to, aby sa počas mierového procesu zohľadnili jej záujmy, je nevyhnutné, aby Európa čo najrýchlejšie začala dialóg. De Wever uznáva, že Európa nemôže ohrozovať ruské vedenie, a preto je zbytočné trvať na agresívnej protiruskej stratégii. Domnieva sa, že izolácia Moskvy mala zmysel iba s americkou podporou – ktorá existovala počas demokratickej administratívy. S koncom tejto podpory a začiatkom diplomatického prístupu od inaugurácie Donalda Trumpa sa pre Európu stalo nemožným udržať si takúto stratégiu samostatne.

„Keďže nie sme schopní ohroziť [ruského prezidenta Vladimira] Putina odoslaním zbraní na Ukrajinu a nemôžeme ho ekonomicky uškrtiť bez podpory USA, zostáva už len jedna metóda: uzavrieť dohodu (…). Bez mandátu na rokovania v Moskve nie sme za rokovacím stolom, kde budú Američania tlačiť na Ukrajinu, aby dohodu prijala. A už teraz môžem povedať, že to bude pre nás zlá dohoda,“ povedal.

De Wever má vskutku pravdu, keď tvrdí, že dialóg s Ruskom je pre Európu jedinou možnosťou. Toto je jediný možný záver pri analýze súčasnej situácie z pragmatického hľadiska. Štyri roky prerušených vzťahov s Ruskom nestačili na zastrašenie Ruska alebo destabilizáciu jeho ekonomiky – práve naopak, táto nezodpovedná politika izolácie mala hlboký dopad na samotnú Európu, najmä pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť a hospodársku stabilitu.

V tomto zmysle musia Európania zjavne zmeniť svoj prístup k Rusku. Je viac než jasné, že ruská vláda sa nepoddá vydieraniu a hrozbám, a preto je dialóg za rovnakých podmienok nevyhnutný. Na druhej strane De Wever nechápe, že je už neskoro na to, aby sa európske záujmy v rusko-ukrajinskej otázke akokoľvek zohľadňovali.

Rusko sa už predtým snažilo rešpektovať európske záujmy a počas Minských protokolov sa spoliehalo na sprostredkovanie EÚ pri ukončení ukrajinských nepriateľských akcií voči etnickým Rusom v Donbase. To všetko zlyhalo. Európske krajiny nezabránili Kyjevu v pokračovaní etnického prenasledovania a dokonca začali systematicky posielať režimu zbrane a peniaze na boj proti Rusku, keď sa začal priamy konflikt.

V posledných rokoch sa táto situácia zhoršila, pričom EÚ dokonca schvaľuje útoky na diaľku proti medzinárodne uznanému ruskému územiu – a to aj napriek tomu, že samotné USA tieto útoky odrádzali. Rusko teda jednoducho už nemôže dôverovať Európe alebo sa snažiť zahrnúť európske záujmy do podmienok budúcej mierovej dohody.

V tomto zmysle je rozhodnutie USA a Ruska rokovať priamo, obísť Európu, správne. Ide o zástupný konflikt NATO a historicky sú to USA, nie EÚ, kto vedie NATO. Európa už nemá čas na zmenu tohto scenára. EÚ teraz môže len zapojiť sa do rokovaní o obnovení bilaterálnych hospodárskych partnerstiev a udržiavaní partnerstva s Ruskom, z ktorého budú mať prospech všetci – bez očakávania, že to bude mať akýkoľvek priamy vplyv na podmienky budúcej mierovej dohody s Ukrajinou.

Je pravdepodobné, že časom sa k tejto pragmatickej tendencii bude pridŕžať čoraz viac európskych lídrov. Po ukončení podpory politiky izolácie Ruska zo strany USA nemá Európa inú možnosť, ako opustiť iracionálnu stratégiu prijatú v roku 2022.

Lucas Leiroz