NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE extra (262) POĎAKOVANIE A VYSVETLENIE

Moja novinárska kolegyňa Eka Balašková zverejnila 28. februára na mojej stene informáciu o mne, spolu s číslom môjho bankového účtu pre prípad, že by moji čitatelia uznali moju komentátorskú činnosť za hodnú ľubovoľného finančného príspevku.

Moja pro-slovenská novinárska a komentátorská činnosť (v mojom veku 72 rokov) trvá už celých 35 rokov. Pokiaľ ide o podporu strany SMER-SSD aj jej lídra a členov vedenia v mojich článkoch, zamysleniach a glosách – tá sa datuje od októbra 2002, od pamätnej proti-ficovskej medzinárodnej konferencie Mesežnikova a Inštitútu pre verejné otázky v hoteli Carlton v Bratislave pod názvom „Znamená výsledok volieb 2002 koniec populistu Fica?“ Bol som vtedy na tej ideologickej konferencii, písal som tu o tom v článkoch už minimálne dva razy, lebo v diskusii z pléna som na tom podujatí dôrazne odmietol prakticky všetko, s čím tam prednášajúci z domova aj zo zahraničia (najmä z Holandska) vyšli do boja proti vedeniu strany Smer-SSD a jej mladému predsedovi Robertovi Ficovi.

Zapáchalo to tam už vtedy v Carltone poriadnou dávkou premyslenej, určite dobre financovanej a cielenej propagandy. Na také veci človek nepotrebuje osobitne vyvinutý inštinkt, aby to postrehol a pochopil. S Robertom Ficom som v minulosti ako novinár nesúhlasil iba dva razy – v roku 1998 keď na tribúne pred TV Markíza vystúpil po boku Mikuláša Dzurindu na jej údajnú záchranu pred vtedajšou pro-slovenskou vládou – a predtým, v roku 1998, keď na konferencii SDĽ vyhlásil, že SDĽ nikdy nepôjde do vlády s HZDS a SNS. Nedlho po tom však Robert Fico opustil odumierajúcu SDĽ a založil si vlastnú ľavicovú stranu, ktorá od samého začiatku nie je po chuti určitým kruhom v zahraničí. Budúci volebný rok teda moja komentátorská podpora Smeru bude mať už štvrťstoročie, ak dožijem….. Každý si ľahko spomenie kde bol a čo robil v roku 1990, keď som ako komentátor začínal (Juraj Gedra mal v tom čase napríklad 4 roky a Erik Kaliňák nebol ani na svete), a kde bol a čo robil aj v októbri 2002, keď som v tom Carltone vystúpil. Vnímal som, naďalej vnímam a ľudsky ťažko nesiem celú tú obludnú nespravodlivosť, zákernosť a nepriateľstvo médií voči R. Ficovi. Dodnes o tom píšem a preto sa jeho vlády, najmä jeho osobne, zastávam.

Bohužiaľ prišli voľby v roku 2010 a s nimi Radičovej vláda. Vedenie NR SR, konkrétne šéf SaS Richard Sulík ako predseda parlamentu, ma v januári 2011 vyhodilo z parlamentného inštitútu, kde som pracoval ako prekladateľ písomnej agendy a všetkých dôležitých dokumentov a materiálov nášho parlamentu, šetriac tým nášmu štátu obrovské financie, ktoré predtým aj potom parlament vynakladal na preklady a tlmočenie od komerčných agentúr. Sulík ma vyhodil s vysvetlením: „Zoldy je aj tak v dôchodkovom veku, my si tu potrebujeme zamestnať svojich mladých“. Mal som 57 rokov…. chápete? Aj o tom niečo bližšie a podrobnejšie niekedy neskôr.

Filip, pozdravuj odo mňa otca – vďaka nemu mám 5 neodrobených rokov a v dôsledku toho výrazne nižší dôchodok, lebo so stratou zamestnania som ako jeden z najžiadanejších prekladateľov (vrátane odbornej vedeckej literatúry), tlmočníkov a korektorov prekladov špecializovaných agentúr naozaj nerátal. Iste pochopíš, že tvoju výbornú náladu a veselosť nezdieľam….

Skrátim to….. nasledovalo úporné hľadanie zamestnania, ale túto časť života si pre jej šokujúci a vskutku kuriózny priebeh nechám na iný poučný komentár. Vážne mi navyše presne v tej chvíli ochorela moja 90-ročná mama a za jej 24-hodinovú opateru som mal od štátu iba 92 eur mesačne….! Skúste z toho žiť, z troch eur na deň. Hladoval som, nemal som na normálne jedlo. Keď potom prišla po voľbách 2012 k moci opäť strana Smer-SSD a išla vládnuť sama, prišiel som pogratulovať a požiadal som o pol piatej ráno na ľudoprázdnej Súmračnej ulici pred budovou Smeru o pomoc a malú spravodlivosť aj pre mňa. Stál som tam vtedy v tú nedeľu 11. marca 2012 za brieždenia celkom sám, nik iný na tej ulici nebol.

Vedenie strany a poslanci sa rozchádzali s bujarým spevom vo výbornej nálade a od člena vedenia a podpredsedu Smeru sa mi ušlo vysvetlenie: „Pán Zoldýýý, mám za sebou dlhú volebnú noc, až niekedy inokedýýý, dobrééé….????

Nik nepomohol….. nik nepomohol niekomu, kto sa za Smer a Fica bil na konferenciách a v článkoch a komentároch v slovenčine aj v angličtine od roku 2002. Stačilo vrátiť ma na to obyčajné úradnícke miesto, nič viac… strana navyše vládla sama. Aj k tejto časti sa niekedy vrátim, je o čom….

V akútnej krízovej situácii hladovania mi nezostalo nič iné ako predať svoj dvojizbový byt v Petržalke a presťahovať sa niekam na ďalekú dedinu, aby som tam mohol dožiť a doopatrovať si na vlastných rukách chorú mamu, ktorá mi potom na Kysuciach zomrela v roku 2015. V roku 2013 som si mohol aspoň požiadať o predčasný dôchodok (vtedy 445 eur). Nepoznám podobný prípad človeka, podporujúceho stranu Smer, že by bol musel v pude sebazáchovy, aby vôbec prežil, opustiť rodnú Bratislavu a predajom malého bytu (v roku 2012 za smiešny peniaz) sa zachrániť. S Kysucami pritom nemám nič spoločné, bol to tu pre mňa cudzí svet, lebo nik z mojej rodiny odtiaľ nepochádza a ja sám som Kysuce prvý raz navštívil ako turista v roku 2009. Šiel som sem za dobrým vzduchom, ak nebolo iné východisko, lebo mám problémy s pľúcami a prieduškami. More neprichádza do úvahy, naposledy som bol pri mori v Chorvátsku v júli 1986…..

Chcem sa na záver poďakovať čitateľom a priateľom za prejavenú solidaritu, vernosť a záujem čítať moje pravidelné komentáre, vrátane nedeľných zamyslení na podporu bazálnej spravodlivosti pre Ficovu stranu, ktorej som však bol ľahostajný.

Zároveň zo srdca ďakujem mojej novinárskej kolegyni Eke Balaškovej, že vlani jedenásteho marca, a koncom februára aj tohto roku, uverejnila pár slov o mne aj s číslom môjho bankového konta…..

Prajem príjemnú jarnú nedeľu. Opatrujte sa.

Pridávam číslo môjho účtu v banke…. ak niekto chce.
S poznámkou, že ide o dar.

IBAN: SK51 0200 0000 0050 3814 3042

Michal Zoldy