Keď Boh nielen dáva, ale aj berie…

POSLEDNÉ ZBOHOM (značke) „KDH“ na verejnej scéne. Smutné VITAJ „KDP“, „Kresťansko-Demokratické Pokrytectvo“ v novej dobe.

Nová, zatiaľ neformálna verzia politického nástupníctva, ktorá dala v týchto dňoch v Ružomberku definitívne vale jeho doterajšiemu kresťansko-demokratickému mimikry. Doterajšej formálnej verzii hnutia, hodnotovo poznateľnej na spôsob „ani ryba ani rak“. S aktuálnym postavením ešte hrdiaceho sa Titaniku, na ktorom doposiaľ (na najvyššom poschodí) stále vyhráva hudba. V skutočnosti je to už rozpoltený Titanik, z ktorého sa navidomoči stáva politický vrak..  

• z ktorého už „krysy“ poutekali ako prvé, a z ktorého sa po zrazení sa s ľadovou realitou chystajú povyskakovať z už neovládateľnej, potápajúcej sa lode ďalšie jedince. Čo horšie, s ktorou sa už navždy potápajú programové hodnoty hnutia, čoraz viac a viac s každou prichádzajúcou studenou (energetickou) vlnou..

POKRYTECTVO, novodobý politický MOR sa stal „vrahom“ značky KDH

Najprv sa pozrime naň očami „zdravovedy“ :

Šíri sa hovoreným, písaným a zvukovo-obrazovým slovom. Napáda a podkopáva mentálne zdravie jedinca, a s ním aj celé verejno-právne komunity. Stranícke, mediálne a mimovládne zvlášť. V miere závislej od „sémantického trojuholníka“, ktorý identifikuje nositeľa vírusu cez výsledok,, ktorý vyjde z mixu – vypovedaného slova, jeho „rodičovského“ motívu a objektívnou realitou. Výsledok, ktorý nepoteší, ktorý má už poznateľnú, prepólovanú hodnotu. Opačne nastavený jeho vecný význam.             

A teraz zrozumiteľne, ľudovo. Na motívy vierohodného nášho národného P.E. Dobšinského: „VTÁKA poznáš po perí a človeka po REČI..

Poznáte to slovenské ľudové príslovie. Po reči, ktorá je erbom človeka, ktorý s týmto jedinečným atribútom chodí na verejný trh s vlastnou kožou. Po reči, ktorá je poznateľným obrazom dvojo. Buď veľkosti ducha alebo jeho malosti. Pravda, idúca do morku kosti. Vyzliekajúceho človeka do „ľudského Adama“. Bez milosrdenstva, a bez milosti..

Po reči, čoby nosnom faktore osobnostného genómu človeka, ktorý mu vystavuje pred verejnosťou vizitku poznateľnosti a jeho uveriteľnosti. A toto je základné kritérium pre spoznanie PANOPTIKA mentálnych archetypov fungujúcich vo vrcholových štruktúrach dnešného, neformálneho „KPH..“

A dnes je to už v existujúcom KPH celý rečový orchester. Tak si ho predstavme. Presnejšie, v duchu dedičstva spomínaného Pavla Emanuela Dobšinského, nech sa predstavia sami. Vlastnou produkciou. Rečami, po ktorých poznáš človeka s veľkým Č alebo malým č. Lebo tretia možnosť v tomto prípade neexistuje.

A vplyv na to nemá ani to, či tie dobové postavičky to, čo rečia na verejnosti majú z vlastnej hlavy alebo to len počuli doma. Od manželiek.

OSOBY a OBSADENIE :

A nejde začať inak a inde ako u kapitána Titaniku. Toho, ktorý vo svojej trojjedinosti funkcií, pripomína už trojjedinosť Pána. Aj on je všade. 400 km hore dole. Aj cestou. Aj vzdialenosťou. Aj on stíha všetko. Len s jedným, podstatným rozdielom. Že aj keď stíha všetko, že aj keď je všade, nestíha nič. Presnejšie, nič poriadne..

LEBO aj on stíha robiť kapitána hneď na 2-och lodiach, a ešte aj člena posádky vo vlajkovej lodi. Národnej rade SR. Problém, spoločný menovateľ takýchto všadebolov je vždy ten istý. Fungujúci na princípe spojených nádob. Nevediac, že menej je viac. A nielen pokiaľ ide o funkcie, ale aj pokiaľ ide o hovorené slovo. A náš kapitán má v ostatnom čase výstavný slovník :

• o čo menej duchovne a ideovo bohatý, o to viacej bohatý na síru. O čo menej zapaľujúci srdcia ľudí pokojom a dobrom, o to viacej zapaľujúci spodné pudy ľudí. O čo menej tvoriaci, o to viac škodiaci..

„Som HRDÝ, že sme vylúčili SMER (z vládnej koalície). Hovorím to s NADŠENÍM, lebo si myslím, že strana Smer – a v tomto prípade teraz už aj Hlas a SNS – sú ZLO pre túto KRAJINU, aj pre ľudí..“  „KDH bolo pri tom, keď vzniklo Slovensko..“

Padnúť pritom do bezvedomia je dôvodné. Lebo takto stratiť súdnosť, charakter a osobnú česť, to je unikát, nehodný každého človeka, nieto, ešte praktizujúceho kresťana. Hneď skrz všetky 3 faktory spomínaného sémantického trojuholníka – skrz obsah výroku, skrz jeho motív a skrz objektívnu realitu – za ktorých uzrel tento výron duše svetlo sveta. Ešte s pridaním miesta, kde to svetlo uzrel, a spôsobu, akým k nemu na inkriminovanom mieste došlo..

• Lebo OBSAH je zavádzajúci. Klamlivý. Aj podvodný..
• Lebo MOTÍV, ten osvedčený, „lebofico“ je ako slovný žolík, ktorý netreba dokladovať, len vkladať tam, kde chýbajú fakty-argumenty..
• Lebo OBJEKTÍVNA REALITA, vychádza z likvidačného opozičného kréda „budeme-ďalej-škodiť“..

LEBO sme sa stali svedkami popretia onoho nosného biblického odkazu z Jánovho Evanjelia. Lebo tento skazonosný „šúter“, ktorý vrchný vrhač kameňov hodil do verejného priestoru bol proti všetkým svetským i náboženským pravidlám. Lebo ním rozbil „od prirodzenia“ programovú výbavu hnutia. A preukázal zároveň nespôsobilosť ho viesť ako kapitán lode..

V koho záujme konal a koho tým poškodil najviac..? FICA..? Osvieť mu hlavu Pane..

LEBO sme sa týmto výrokom opäť stali svedkami kacírskej zrady na poslaní hnutia – do aleluja pripomínaného pošliapania kréda hnutia – pokoja a dobra, povinného imperatívu pre výkon politickej činnosti hnutia. Aby touto zlovestnou výpoveďou opäť raz vyvolal pouličné zlo, inicioval tým protivládne nepokoje a zasial do duší ľudí (cielenú a adresnú) nenávisť. Aby mu nestačilo na tento účel, že tie protivládne protesty ešte aj spolufinancovali. Odporné. Nehodné človeka, nieto ešte kresťana..

A tá odpornosť je o to väčšia, že dôsledky, ktoré táto výpoveď na verejnosti (na sociálnych sieťach) spôsobila – bola rovnako predvídateľná, ako že po zime prichádza jar..

LEBO sme sa opäť raz stali svedkami delenia kože medveďa, ktorý ešte behá po lese. Lebo pánko sa stratil v čase. V kapitálnom hriechu, v nekresťanskej zlobe, zabudnúc pritom na poučenie, ktoré už dostal zhora – súc byť pritom – vtedy v pamätnom roku 2020. Dnes už nielen pre predvolebné spolčenie sa s hodnotovým proťajškom, ale pre trúfalosť, pre malosť, pre pýchu, aká nemá páru. Pre (demonštratívne) odhlasované (ružomberské) uznesenie typu „dup, dup“, o tom, že nepôjdu a nepôjdu za žiadnu cenu do vládnej koalície s jej doterajšími členmi, Smerom, hlasom i SNS..

Koľko že to hodín trvalo Titaniku na úplné potopenie sa po jeho prelomení..?  

Lebo sme sa stali svedkami ponižujúceho spôsobu podania uvedenej výpovede. V príznačnom denníku, ktorý má N-enávisť vo svojom erbe, a Zlo vo svojej mediálnej výbave. Lebo kapitán ešte stále žehlí tým najponižujúcejším spôsobom tú PLIAGU, ktorou pomenoval nosný program svojho „neregistrovaného partnera“..? Tú, ktorú mu nemôžu odpustiť ani partneri, ani táto ich mediálna platforma..?

LEBO sme sa stali svedkami demonštratívneho pokusu o zmenu nosných dejinných udalostí, ktoré definujú základy národno-štátnej zvrchovanosti a suverenity Slovenskej republiky.  Počítajúc s tým, že čas zavial spomienky, historickú pamäť na to, ako to bolo vtedy, keď sa hlasovalo o 2 kľúčových dokumentoch, generujúcich vznik Slovenskej republiky. Slovenskej republiky :

• o DEKLARÁCIÍ o ZVRCHOVANOSTI Slovenskej republiky a o ÚSTAVE Slovenskej republiky, v oboch prípadoch v roku 1992

LEBO sme sa stali svedkami klamstva par exellence, politickej nehoráznosti pri výroku, ktorým si zjavne chcel pred ľuďmi prihriať vlastnú dejinnú polievočku. Lebo je pravdou len to, že boli PRI TOM, keď sa Slovenská republika „rodila“. Nie však v postavení „politických rodičov“ slovenskej štátnosti, ba ani ako „pôrodná babica“. NAOPAK, expressis verbis hlasovali PROTI nej 1).

PS 1 :

• A prečo teda nebola zmena názvu hnutia predmetom rokovania snemu v RK..?

Z rovnakých, „imanentných“ príčin hnutia, ako bola o nich reč v predchádzajúcom texte. Z rovnakých, pre aké sa nevzdal M. Šmilňák funkcie člena jeho predsedníctva, hoci verejne vyhlásil, že vyvodí osobnú zodpovednosť za hrubý morálny prečin. Presnejšie hneď za súhrnné 4 (slovom štyri)  morálne prečiny..

Ten známejší, preto, že počas vianočných sviatkov opitý havaroval. To po prvé.

Že zatĺkal až dokonca, že to bolo iba jedno pivo, aby nakoniec polícia preukázala 0,48 promile alkoholu v krvi. To po druhé.

Že z rovnakých príčin, ako keď v postavení nekompromisného žalobcu, sudcu aj kazateľa morálky dohromady vstupoval hlboko do svedomia Dankovi za jeho dopravné previnenie. Nemajúc preňho žiadne pochopenie. Naopak, iba diskvalifikáciu za tento počin.

Zato – rovnako ako Lipšic, tentokrát bývalý člen KDH – pre podobný pre-čin už obaja nemali toľko guráže vyvodiť takú osobnú zodpovednosť, akej sa domáhali obaja vinníci na tom druhom, po ktorom demonštratívne ukazovali prstom.

Lebo vzdať sa poslaneckého mandátu, ale pritom zostať členom PREDSEDNÍCTVA, orgánu s vrcholovým straníckym a politickým postavením, s rozsiahlymi právomocami – nie člena predsedníctva spolku priateľov žehu, ale hnutia zastúpeného v parlamente, majúceho ambíciu získať vládny mandát – to je ako byť trochu tehotný. To je to, o čom je celý čas reč. Pokrytectve, „vrahovi“ bývalej značky, KDH. To po tretie..

A po štvrté, že ide o toho istého človeka, ktorý urobil zjavnú nadprácu, zjavne trafiac vedľa, keď hlasito, verejne sa zastával matky mladého Šimečku pri jej zjavne nezákonných praktikách, spojených s podvodným (duplicitným a triplicitným) čerpaním dotácií v postavení štatutárneho orgánu a projektovej manažérky občianskeho združenia Projekt Fórum. Aby sa mu táto „ľudomilá činnosť – veľkodušne vrátila v podobe recipročnej (vý)pomoci zo strany šimečkovcov spôsobom – „brácha na mne – já na bráchu“, keď pre zmenu bolo treba poskytnúť „kolegiálne barličky“ na ustátie spôsobeného morálneho prečinu..

Podobnosť s Matovičom, ktorý sľúbil, že po zlegalizovaní možnosti vrátiť diplom skrz bezprecedentné plagiátorstvo – a sľub nesplnil dodnes – je pravdaže čisto náhodná. Lebo taká je dnešná opozičná politická morálka, lebo taká je dnešná opozičná politická kultúra. Tá, ktorú z príčin, o ktorých je od začiatku až po koniec reč – vytýkajú opoziční „pacienti“ dnešnej koalícií..

PS 2:

Aj v tomto prípade platí ten starý, dobrý, pravdivý, povestný slogan : „Za všetkým hľadaj ženu“. S podstatným dôvetkom, v dnešnom príbehu „ženy v nohaviciach“, s čitateľným rukopisom na riadiacom kormidle KPH.

Ale je to len polovica pravdy. Tá operačná. Lebo tú druhú, strategickú, drží v rukách iná „podzemná“ figúra, šedá eminencia hnutia, stojaca na dobových križovatkách Slovenska – od roku 1992, cez rok 2018, až po ostatný ružomberský snem – mimo alebo v úplnom protismere vládnych a kľúčových, národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky. Napokon pozri nižšie.

Laco Kopál

• PREHĽAD poslancov, ktorí hlasovali PROTI prijatiu DEKLARÁCIE o ZVRCHOVANOSTI Slovenskej republiky

• PREHĽAD poslancov, ktorí hlasovali PROTI prijatiu ÚSTAVY Slovenskej republiky :

Štefan Táraj, M. Tahy, Miroslav Pollák, Jozef Polačko, Ladislav Pittner, František Mikloško, Ján Masarik, Peter Lauko, Ladislav Kvasnička, J. Krivčík, František Javorský, Ján Figeľ, Ján Čarnogurský, Július Brocka, Anton Neuwirth, Pavol Hrušovský.