SLOVENSKÁ DIPLOMACIA BY MALA LEPŠIE VYSVETĽOVAŤ VECI A NEDÁVAŤ PRIESTOR KONŠPIRAČNÝM KONŠTRUKCIÁM PROGRESÍVCOV

Včerajšia tlačová konferencia Progresívneho Slovenska o všadeprítomných Rusoch na Slovensku bola dôkazom znepokojujúco sa prehlbujúceho paranoidného myslenia, ktoré nadobúda čoraz výraznejšie črty slovenského mccarthizmu. Korčokova úvodná veta „veci sa nedejú náhodne“ bola učebnicovým príkladom konšpiračného uvažovania, ktoré si najprv vyrobí problém, a potom k nemu hľadá účelovo pospájané vyfabrikované dôkazy – tak ako sa to robilo v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

To naozaj chcú ako príklad pôsobenia Kremľa na slovenskú zahraničnú politiku označiť to, že riadne akreditovaný ruský veľvyslanec na Slovensku sa stretáva s našimi ústavnými činiteľmi? Nie je práve toto podstatou diplomacie? Ako si predstavujú činnosť (akéhokoľvek) veľvyslanca u nás? Tak, že bude zabarikádovaný na ambasáde a nevystrčí odtiaľ ani nos? A vôbec, nebol podľa tejto logiky aj Korčok „vysunutou kanceláriou Kremľa v Bratislave“, keď sa v roku 2021 stretol ako minister zahraničných vecí so svojím kolegom Sergejom Lavrovom? Čo je toto za primitívne uvažovanie?

Je neuveriteľné, čo všetko sa dá spojiť v hlavách Ivana Korčoka a Petra Bátora. Zamontovať do toho maďarské voľby, označiť bez dôkazov pôsobenie Rusov na Slovensku za „špeciálnu spravodajskú operáciu“ a choromyseľne vyhlasovať, že sa pripravujú na „novú bratskú pomoc“, je prípad pre docenta Chcholouška. Pri súčasnom vývoji a geopolitickom začlenení je pravdepodobnejšia skôr „bratská pomoc“ z USA, ale konšpirovanie je disciplína, ktorú prenechám skôr stihomamom postihnutým predstaviteľom Progresívnej Ukrajiny. Progresívci by urobili lepšie, keby svoje obavy nasmerovali skôr na výroky šialenca, ktorého ešte stále považujú za svojho spojenca (prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa), ktorý nepríčetne ziape, že všetkých zničí a že zabíjanie je pre neho veľká česť – to je najväčšia hrozba pre Slovensko a pre celý svet.

Ale vrchol programu prišiel, keď Korčok a Bátor vyzvali občanov, aby im nahlasovali všetky podozrivé ruské aktivity na Slovensku, vrátane kultúrnych podujatí (sic!!!) a sľúbili svojim prívržencom, že po voľbách odtiaľto Rusov vyženú. Toto etnické rozoštvávanie obyvateľstva, účelovo šovinistické zasievanie strachu, nenávisti a nedôvery voči všetkému ruskému treba ostro odmietnuť už v zárodku a upozorniť, že na hanobenie národa máme v tejto republike ešte stále paragrafy.

Keďže sa to bývalému poradcovi Čaputovej Petrovi Bátorovi videlo asi málo dramatické, začal vykrikovať o kolaborácii a zrade. Nemám rád tento psychotický slovník všetkých diktatúr, ale ak to progresívci tak veľmi chcú, povedzme si, ako vyzerá taký ukážkový kolaborant. Napríklad ako ich poslankyňa Beáta Jurík, ktorá napriek tomu, že odprisahala na Ústavu SR vernosť Slovenskej republike, presadzuje záujmy Ukrajiny a dôveruje podľa vlastných slov viac ukrajinskému prezidentovi ako slovenskému.

Včera napríklad vystúpila v ukrajinskej televízii, kde vyjadrila pochopenie pre postoj Zelenského v kauze ropovodu Družba, osočovala slovenského premiéra a vyhlásila, že nechápe, prečo dáva také silné politické vyhlásenia… Naozaj to nechápe? Naozaj nerozumie, prečo je obnovenie toku ropy životne dôležité pre slovenské rodiny, pre slovenský priemysel, pre slovenskú ekonomiku? Potom na svojom mieste nemá čo robiť, lebo ak je kolaborantstvo podľa definície spojenie s cudzou mocou proti záujmom vlastnej krajiny, progresívci sú učebnicovým príkladom kolaborantov.

Ale aby som to vrátil do vecnej roviny. Na Korčokových obvineniach je relevantná jedna jediná otázka, ktorú však treba posudzovať triezvo: Slovensko podľa portálu EUobserver pohrozilo zablokovaním predĺženia sankcií EÚ voči Rusku, ak Brusel nevyškrtne zo zoznamu dvoch ruských oligarchov blízkych Vladimírovi Putinovi. Slovenská diplomacia tak nerobí na pokyn Kremľa, ako tradične zavádzajú progresívci, ale na žiadosť tureckého prezidenta Erdogana – chce nám teda Korčok s Bátorom nahovoriť, že aj náš veľký spojenec v NATO Turecko je agentom Kremľa?

No aj keď predpokladám, že ide o nejaké ekonomické záujmy a paranoidným konštrukciám Progresívnej Ukrajiny netreba venovať väčšiu pozornosť, som presvedčený, že rezort zahraničných vecí by mal toto konanie slovenskej verejnosti zrozumiteľnejšie vysvetliť. Viete, že som proti jednostranným sankciám, lebo porušujú medzinárodné právo, ale nevidím dôvod ani na to, aby sme ich blokovali pre dvoch ruských miliardárov. Očakávam, že premiér a šéf diplomacie čo najskôr vysvetlia, ako s tým súvisia záujmy Slovenskej republiky, aby sa nevytvárali zbytočné fámy a podozrenia.

Eduard Chmelár