ZMYSEL POLITICKEJ ODVAHY: NIE SME OSAMELÍ. SME PRVÍ. UROBME TO, LEBO JE TO SPRÁVNE.

Včerajšia diskusia z Európskeho parlamentu na TA3 bola hrôzostrašným dôkazom rozpadu morálneho konsenzu o základných otázkach ľudskosti a spravodlivosti. Médiá hlavného prúdu jej výsledok dezinterpretovali do obrazu, že drzý Blaha vytočil váženého Vondru a prinútil ho opustiť štúdio. Lenže všetko bolo inak.

Ľuboš Blaha je vďačným terčom a pohodlnou výhovorkou tých, ktorí sú intelektuálne leniví a povedzme si úprimne, že neraz si za to môže podpredseda Smeru-SD sám. Lenže tentoraz v tom bol nevinne. Ten, kto začal byť vulgárny, demagogický, neakceptovateľným spôsobom urážal slovenskú vládu a neuniesol ťarchu argumentov, bol český europoslanec Alexandr Vondra. Pripomeňme si najprv, kto to je.

Keď ma český undergroundový filozof Egon Bondy kedysi koncom minulého storočia upozornil, že niektorí z nových mocipánov neboli za minulého režimu predstaviteľmi disentu, ale skôr tieňového establishmentu, myslel práve na Vondru. Vondra urobil kariéru ako poskok Václava Havla. Nikdy to nebol človek pevných hodnôt (napokon, ani v osobnom živote, keď najprv podvádzal chorú ženu, milenke urobil dieťa, vrátil sa k manželke, a potom sa dal pokrstiť za katolíka). Ako minister pre európske záležitosti vehementne presadzoval umiestnenie americkej vojenskej základne v Česku a kritikov hlúpo strašil, že ak Spojeným štátom nepovolíme postaviť radar, budeme musieť obnoviť povinnú vojenskú službu.

O ľuďoch ako Vondra platí, že čím väčší idiot, tým vyššia funkcia. Bol aj ministrom obrany, ministrom zahraničných vecí, veľvyslancom v Spojených štátoch, členom Trilaterálnej komisie, po celú kariéru zostal fanatickým amerikanofilom a predstavuje sa ako atlantista. Už v roku 2003 vášnivo podporoval spolu s Havlom nezákonnú inváziu do Iraku, takže by sme sa nemali čudovať, že včera opäť zašiel priďaleko.

Pre vojenskú agresiu USA a Izraela voči Iránu vyjadril Vondra „pochopenie“. O medzinárodnom práve sa vyjadril spočiatku dosť pohŕdavo tvrdiac, že „reči o medzinárodnom práve vedú Slovensko len do zadnice Ruska“ a oboril sa na zástupcov vládnej koalície, že „Fico dolieza za Trumpom a lezie do prdele Putinovi“. Neviem si predstaviť, že by nejaký slovenský politik takto hovoril o českých predstaviteľoch. Vondra sa však nezastavil a tvrdil, že medzinárodné právo dostalo na frak na Ukrajine, nie v Iráne, že tento stav aj na Blízkom východe navodil Putin a že by sme si mali prísť do Kremľu po Putina….

Netuším, či bol opitý alebo nepríčetný, ale keď mu Ľuboš Blaha pripomenul Benjamína Netanjahua, na ktorého bol tiež vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu, Vondra ľahostajne mávol rukou, že ten súd ho nezaujíma… No a napokon, keď mu europoslanec Blaha emotívne pripomenul americké vojnové zločiny v Iráne, sa zdvihol, že tieto „kecy“ nebude počúvať, že má už 64 rokov, a odišiel preč… Ak sa Alexandr Vondra vo svojom veku cíti byť starý, nech zavesí politiku na klinec a kŕmi holuby na lavičke v parku, ale ak najprv všetkých douráža, a potom nie je ochotný vypočuť si argumenty, je to hanebné správanie. Diskusia s takýmto človekom je ako hrať šach s holubom, ktorý priletí, porozhadzuje figúrky, vykadí sa na šachovnicu a odletí.

Ale toto ešte stále nebol moment, ktorý ma pobúril najviac. Europoslankyňa Miriam Lexmann vybila všetkým poistky, keď na margo bombardovania Iránu povedala: „Možno ani nedošlo k porušeniu medzinárodného práva, lebo to bol obranný útok.“ Predsedníčku manžela KDH Lexmann mám dlhodobo zaradenú medzi najhlúpejšie političky Mliečnej dráhy a priľahlých galaxií, ale môžem ju ubezpečiť, že do učebníc sa predsa len dostane, keďže po „humanitárnom bombardovaní“ obohatila vojnovú propagandu o nový skvost „obranný útok“. Keď si (snáď) uvedomila, akú sprostosť vypotila, začala kričať: „Maduro dodržiaval medzinárodné právo? Chameneí dodržiaval právo? Medzinárodné právo nemá chrániť teroristov!!!“ Tým však výsledný dojem o sebe ešte zhoršila…
Takže takto.

1) Nejestvujú žiadne pochybnosti o tom, že medzinárodné právo bolo hrubo porušené. To už dnes nespochybňujú ani najväčší vojnoví štváči z PS, takže KDH po tom, čo jeho predseda Milan Majerský tupo popieral hladomor a genocídu v Gaze, prerazilo ďalšie dno.
2) Áno, tak prezident Venezuely Nicolás Maduro ako aj ajatolláh Chameneí, rahbar Iránu, dodržiavali medzinárodné právo. Nikdy nikoho nenapadli. Neboli žiadnym ohrozením Spojených štátov. Na inváziu nedali žiadny legálny dôvod.
3) Maduro nebol terorista a pri Chameneím možno polemizovať o význame tohto slova. Spojené štáty ho používajú dosť svojvoľne, zahŕňajú do tohto termínu aj národnooslobodzovacie hnutia stojace proti imperiálnym.záujmom USA. Ak by sme takýto výklad prijali bez výhrad, pohybujeme sa na veľmi tenkom ľade, lebo aj nacisti označovali účastníkov SNP za banditov a teroristov.
4) Lexmannovej hláška, že Irán stojí za teroristickými útokmi v Európe, je vyslovená lož. Už som vysvetľoval, že tie majú na svedomí sunnitskí radikáli.
5) Lexmannovej výklad medzinárodného práva je úplne scestný. Charta OSN priznáva hneď vo svojom prvom článku právo na existenciu všetkým členským štátom bez ohľadu na ich politické zriadenie. Zmena režimu nie je ani legálnym, ani legitímnym dôvodom na útok na suverénny štát, ktorý Charta OSN výslovne zakazuje.

Ale čo je najhoršie, farizeji z KDH opäť (ako v prípade genocídy v Gaze) popierajú alebo zľahčujú vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti voči malým nevinným deťom. Čo je na týchto ohavných postojoch kresťanské, keď už aj pápež Lev XIV. označil vojnu na Blízkom východe za NEMORÁLNU?!? Ak je prepytujem kresťanskej demokratke ľahostajné úmyselné vraždenie iránskych dievčat, to jej svedomím nepohla ani správa, že izraelská armáda „dvojitým úderom“ (sic!!!) zabila na juhu Libanonu kňaza Pierra al-Raia, pričom druhou strelou zasiahla aj záchranárov, ktorí sa mu usilovali pomôcť?? Dokonca aj (kedysi) jeden z najbližších spojencov Donalda Trumpa a predstaviteľ hnutia MAGA, americký novinár Tucker Carlson vyhlásil, že ak Američania naozaj zrovnali so zemou dievčenskú školu, potom „nemá cenu za takú krajinu bojovať“.

Sme svedkami strašnej a neprijateľnej relativizácie ľudského utrpenia, nespravodlivosti a vojnových zločinov. Ľuboš Blaha sa nikdy netajil svojimi sympatiami k Rusku, ale ani on si nikdy nedovolil spochybniť porušenie medzinárodného práva tak drzo, ako to robí v prípade USA a Izraela Lexmann a Vondra. Predstavitelia Progresívnej Ukrajiny síce formálne uznávajú, že medzinárodné právo bolo porušené, ale odmietajú nazvať zásah Trumpa a Netanjahua agresiou či aspoň vojnou a označujú ho ako „vojenská operácia“ (Ivan Korčok), čiže rovnako ako Putin svoj vpád na Ukrajinu.

Dokonca aj Volodymyr Zelenskyj, prezident napadnutého štátu, od ktorého by ste očakávali, že vo vlastnom záujme kategoricky a z princípu odsúdi každú vojenskú agresiu, tú americkú privítal a chce sa pridať k Trumpovi a Netanjahuovi v útokoch na Irán. Ako sa má v tom bežný človek hodnotovo zorientovať?? Nech sa tí, ktorí schvaľujú barbarskú vojnu v Perzskom zálive, neopovážia povedať ani pol slova proti vojne na Ukrajine. Stratili na to morálne právo. Ich slovo nestojí za fajku močky.

V Európe zatiaľ niektoré štáty hľadajú spôsob, ako podporiť Američanov a kritizujú Španielsko za príliš radikálny odpor k tejto vojne. Nemecký kancelár Merz vzdorovitému Madridu pohŕdavo odkazuje: Zostali ste v tom sami. Páči sa mi odpoveď španielskeho premiéra Pedra Sáncheza: „Nie sme osamotení. Sme prví.“ Áno, v tom je zmysel politickej odvahy. Neotáčať sa ustráchane, čo na to povie Brusel, nedať da zneistiť tým, že to neurobil Berlín alebo Paríž. Urobme to my, lebo je to správne. A odpor k vojne vo svete rastie. 🕊

Eduard Chmelár