AKO zachrániť právny štát

AKO sa DUBKÁČIK a BUDKÁČIK vydali hľadať PRÁVNY ŠTÁT..

Pokračovanie v čítaní novodobého príbehu, napísaného na motívy Jozefa Cígera Hronského o tom, ako zásluhou vypočítavých Dupkáčikov a Budkáčikov prichádzame o základné ľudské imanie. Úprimnosť, vieru a dôveru na všetkých frontoch.. 

ROZPRÁVKOVÝ REFRÉN, REALISTICKÁ METAFORA

„My sme bratia prasačí, na ĽUDÍ sa hráme, pre šťastie nám postačí, keď si z KAŠE dáme..“

Poznáte túto pointu milého príbehu o 2-och prasiatkach pre dnešnú, zlovestnú dobu..?

Možno pomôže indícia, že včera to bolo o Dupkáčikovi. Dnes to bude o tom druhom, Budkáčikovi. Obaja majú však jedno spoločné. Obaja hádžu  po ceste kamene po druhých bez toho, aby sa riadili už 2000 rokov platným krédom, zachyteným v Jánovom Evanjeliu 8/7. Brániac sa pritom domýšľavej predstave, že táto poznateľná, hádam už aj patentovaná vrhačská disciplína má niečo spoločné s tou kašou, ktorá, ako sa zdá, by im na nový, povolebný začiatok aj postačila pre vlastné šťastie..

Namiesto týchto neoverených „teórií“ však poďme opäť k praxi. Tej, ktorá je tou najhlavnejšou funkciou pravdy. Ktorá túto domýšľavosť buď potvrdí alebo vyvráti. Tej aplikovanej po ostatnom povolebnom znovuzrodení hnutia a hľadaní šťastia v novom kazi-svete, do ktorého sa títo (politickí) dubkáčikovia a budkáčikovia po voľbách vybrali. Aby zabudli odkiaľ vyšli. Prečo vyšli. A kam chcú ísť..

Aby po ceste do neviemkam vedeli len jedno. Hádzať kamene do viemkoho. Bezzásadovo, a čo horšie, s amnéziou, so stratou pamäte v pokročilom štádiu. Lebo je treba mať na zreteli, že tú záľubu v hádzaní kameňov nemali vždy. Nehádzali ich vtedy a tam, kde bolo začo. A na koho.  Aby sa k tým kameňom dostali až po voľbách. A odvtedy tie kamene majú vždy len jeden cieľ a jeden terč. Fica a právny štát. Má to len 2 chyby. Ten naratív – „Lebo Fico“ je už menej výkonné palivo na oheň, aby úplne nezhasol. A ten právny štát – to sú len šarkany vypúšťané až po (povolebnej) sezóne, aj to len pre „adolescentné decká“ na ulici, potrebujúce „vzrúšo“, lebo pravý zmysel života im poväčšine chýba…

Napokon pustime zvuk.

Po tom včera pustenom „dupkáčikovi“, predsedajúcemu hnutiu (a nepôjdeme, a nepôjdeme do koalície so Smerom, dup, dup..), tentokrát pustime zvuk ďalšieho člena vedenia hnutia, „budkáčika“ v postavení podpredsedu hnutia (toho, ktorý sa rozhodol, že už nebude mŕtvym „brúkom“ ako v roku 2023..). Súdiac však z jeho nasledovného „nominačného“ výroku na novo pripravovanú šéfovskú stoličku v hnutí – sa však zdá, že ani z neho nebude filozof..

„Nové pravidlá zaviedli systém, kde o pridelení spisu nerozhoduje zákon a odbornosť, ale svojvoľné rozhodnutie nadriadeného“.

Takto hlasito, neprepočuteľne sa nechal počuť na verejnosti. Aby vyhĺbil stopu. Predbehnem ďalší priebeh. Podarilo sa mu to. Akurát, že je to pre ľudí s pamäťou falošný pokus zviditeľniť sa snahou o očistu praktík orgánov trestného konania a súdnej moci. Neskorý. Nedôveryhodný. Neúprimný v kontexte toku času, najprv sa pritom opýtajúc vlastnými slovami :

Nuž a prečo ten náhly, ťažko uveriteľný „výron duše“ prišiel až po voľbách..?

Prečo robil ten človek mŕtveho chrobáka VTEDY, keď sa už aj voda na Slovensku sypala a piesok sa lial. Keď bolo každému súdnemu človeku jasné, že systém „rozviazaných rúk“ vypustil gina z flaše – manipuláciu a mocenskú svojvôľu na všetkých úrovniach štátu a práva. VTEDY, keď mal ešte aj v roku 2023 – 1000x viac dôvodov vyjsť von, na verejnosť s podobnými, ba ešte vážnejšími výrokmi tohto typu. Tých ešte nebezpečnejších praktík, s fatálnym vplyvom na spoločnosť, o ktorých existencii a zradnosti nepochyboval už nikto príčetný.

Povedané slovníkom súčasnej, verejne známej hviezdy, Pamely, nie tej z pobrežnej hliadky, ale tej „špecializovanej“, z Pezinka – pre zavrhnutia hodné praktiky, o ktorých „pochyboval iba ten, čo žil na Mesiaci..“ ^[1] Mimochodom je to tá samá Pamela, dlhodobo zatĺkaná, „dôverná spoločníčka“ inej, mediálnej hviezdy, Moniky z denníka N..(enávisť..?) Tej, o ktorej je notoricky známe, ako „investigatívne“ podávala  aktuálne reportáže z priamych exponovaných, živých trestných konaní..

A prečo falošný pokus..? 

Falošný pre dvojaké videnie udalostí, vecí a javov a pre ich dvojaké hodnotenie a súdenie. Lebo pán podpredseda púšťaním šarkana sa bez škrupúľ snaží navodiť atmosféru na verejnosti, že sa kardinálne porušujú zásady právneho štátu, keď o pridelení spisu nerozhoduje zákon a odbornosť, ale svojvoľné rozhodnutie nadriadeného“.

Nuž teda pripomeňme, ako to fungovalo vtedy „za starých pravidiel“. Vtedy keď mlčal ako hrob o aplikačnej praxi, ktorá sa diala ešte na vyššej, súdnej úrovni. Na Špecializovanom trestnom súde, kde pôsobí/lo pätnásť sudcov, ktorí mali (vopred) stanovený rozvrh služieb, a podľa ktorého im boli prideľované aktuálne prípady. Tak hovorili tie staré nastavené pravidlá. Akurát, že s neidentifikovanou chybou v softvéri, lebo sa zjavne podľa nich nepostupovalo..

A ak áno, nech nám aspoň dnes vysvetlí fungovanie vtedajších pravidiel, systému, v ktorom bolo možné, že v rámci takto širokého vejára potenciálnych sudcov v prípravnom konaní rozhodovala v spoločensky najzávažnejších a politicky najexponovanejších kauzách jedna a tá istá sudkyňa. Pamela. Ilustratívne – od Kováčika počnúc – cez Hačšáka – až po generála Lučanského. V športovom slovníku, s pripomenutím, nie náhodným, že tej najznámejšej sudkyni súčasnosti na úvodnej rozohrávke nabíjali na smeč vždy tí istí, najznámejší „volejbalisti doby..“ A to abstrahujeme od právnej stránky „jej“ rozhodnutí v týchto kauzách.

Preto je nanajvýš aktuálna a príznačná požiadavka na pána podpredsedu hnutia.

Vysvetlite verejnosti taje legitimity „vtedajšieho“ pozemského divu, keď ste nabrali toľké nutkanie, toľko vedomostí, toľko chute a guráže  oboznamovať verejnosť s hlavolamami dneška..

Prezraďte tajný šifrovací kód,, aby sme pochopili, ako fungoval algoritmus, keď :

• o „pridelení spisu rozhodoval zákon a nie svojvoľné rozhodnutie nadriadeného“. Aby v praxi rozhodovala rovnaká sudkyňa pre prípravné konanie v prípadoch obzvlášť hodných osobitného zreteľa; nad rámec, aký je dnes možné pochopiť matematickou logikou. Lebo už aj ona rezignovala. Už aj ona prosí o vysvetlenie..

A je to o to dôvodnejšie, že už sa aj Rejevskému podarilo prelomiť ešte za 2. svetovej ENIGMU, len ten systémový kód na prideľovanie spisov, používaný na Špecializovanom trestnom súde v PK – nevedno prečo – sa práve tomuto pánovi nepodarilo dodnes rozlúštiť. Dôvodne preto, lebo si hravo poradil s tým najnovším systémom prideľovania spisov, používaným súčasnými orgánmi trestného konania. Inak by nešlo pochopiť, ako by inak legitimitu uvedeného vyhlásenia dokázal..

A to nie je dobrá správa pre právny štát. Lebo práve pre podobné praktiky kríva na jednu nohu. Lebo práve dvojaký meter na hodnotenie a súdenie udalostí, vecí a javov je jeho hrobárom. Lebo práve preň je to pre Slovensko, predsedom spomínaná, cesta do pekla. Akurát, že mal pri tomto vyhlásení obrátenú mapu hore nohami. Slovenska. A od vojny na UA až po dnešnú, v Iráne, aj mapu sveta..

Laco Kopál

[1] Pre historickú správnosť a cieľovú adresnosť treba uviesť, že sa takto vyjadrila o sudcoch z Búrky. Presnejšie, že sú  to „svine v talároch, o vine ktorých pochybuje len ten, čo žil na Mesiaci..“.