Lavrov vyjadril oficiálny postoj Ruska k tretej vojne v Perzskom zálive

Mnohí sa mylne domnievajú, že Rusko je spojencom Iránu proti kráľovstvám Perzského zálivu a Izraelu, ale realita je taká, že medzi nimi je vždy starostlivo vyvážená situácia, hoci to neznamená, že Rusko neodhalí to, čo považuje za izraelskú agresiu voči Iránu a arabské pokrytectvo.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň počas okrúhleho stola veľvyslancov sformuloval oficiálny postoj svojej krajiny k tretej vojne v Perzskom zálive, ktorá sa začala spoločným útokom USA a Izraela na Irán. Začal tým, že vyjadril poľutovanie nad tým, že „môže mať hrozné následky pre celý svet, podkopať globálnu stabilitu a ekonomiku, prevrátiť všetko, čo sa kedysi nazývalo globalizáciou a vnímalo sa ako proces na dosiahnutie prosperity pre celé ľudstvo. Toto všetko bolo zničené.“

Potom prešiel k uznaniu vnútorných diskusií s USA o ich cieľoch, ako aj protichodných vyhlásení ich popredných predstaviteľov. Podľa jeho názoru „jedným z cieľov bolo zasiať rozpor medzi krajinami v tomto regióne, t. j. krajinami Perzského zálivu, Iránom a jeho arabskými susedmi“. Toto sa do istej miery podarilo dosiahnuť a zodpovedajúcim spôsobom bráni ruskému hlavnému plánu presadzovania Koncepcie kolektívnej bezpečnosti pre Perzský záliv, na ktorej pracuje už roky.

Podľa Lavrova „každá zúčastnená krajina by si stanovila hrozby alebo riziká pre svoju bezpečnosť tak, ako ich vníma. Potom by sme mohli začať s dohodou o transparentnosti vojenských aktivít; transparentnosti a možno aj obmedzeniach počtu cvičení, ktoré každá krajina pozdĺž pobrežia Mexického zálivu vykonáva. To by zahŕňalo vzájomné návštevy vojenského personálu a spoločné hospodárske a obchodné projekty.“ To sa zjavne nestane v dohľadnej dobe, nieto ešte vôbec, vzhľadom na tretiu vojnu v Perzskom zálive.

Nech je to akokoľvek, Lavrov označil Arabov aj Iráncov za strategických partnerov Ruska, s ktorými sympatizuje kvôli utrpeniu spôsobenému vojnou, ktorú rozpútal americko-izraelský duopol, ktorý by mohol získať podporu od NATO, ak niektorí vysokí predstavitelia dosiahnu, čo chcú. Rusko tak vyzýva na okamžité ukončenie agresie a je sklamané, že jeho partneri v Perzskom zálive údajne zvažujú podporu rezolúcie BR OSN, ktorá odsudzuje Irán, ale nie USA a Izrael.

Namiesto toho navrhol, aby nasledovali príklad USA z minulého roka, keď predložili rezolúciu BR OSN vyzývajúcu na čo najskoršie ukončenie ukrajinského konfliktu. Ich spoločný spojenec v USA sa samozrejme „chopí takejto iniciatívy“, ako je tá vyššie uvedená, ktorú údajne zvažujú predložiť, pretože „len ešte viac rozdelí krajiny“, povedal, takže pravdepodobnosť, že budú nasledovať jeho radu, je nízka. Lavrov však potvrdil záujem Ruska o sprostredkovanie, čo Putin už skôr dal jasne najavo.

Ku koncu podujatia tiež potvrdil podporu Ruska pre riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu založenom na existencii dvoch štátov, ktoré považuje za príčinu regionálnej nestability. Následne vysvetlil ruské zdržanie sa rezolúcie BR OSN z minulej jesene tým, že jeho krajina ju nechcela blokovať po tom, čo ju podporili jej arabskí partneri. Celkovo bolo Lavrovovo vyjadrenie oficiálneho postoja Ruska k tretej vojne v Perzskom zálive a súvisiacim otázkam, ako je palestínska, v pravý čas pripomenutím jeho skutočnej politiky.

Mnohí sa mylne domnievajú, že Rusko je spojencom Iránu proti kráľovstvám Perzského zálivu a Izraelu, ale realita je taká, že medzi nimi je vždy starostlivo vyvážená situácia, hoci to neznamená, že Rusko nebude odsudzovať izraelskú agresiu voči Iránu a arabské pokrytectvo, ako to Lavrov niekoľkokrát urobil. Rusko s Iránom zjavne sympatizuje a možno s ním dokonca zdieľa spravodajské informácie o útokoch na regionálne aktíva USA, ale v konečnom dôsledku chce Rusko sprostredkovať ukončenie konfliktu skôr, ako sa vymkne spod kontroly.

Andrew Korybko