Na dôkaz toho že kritériom pravdy je prax

„Trestný čin POKRYTECTVA“ pri porušovaní morálky a právneho štátu

OSOBITNÁ (praktická) ČASŤ

Na dôkaz toho, že KRITÉRIOM PRAVDY je (aplikačná) PRAX…

Na preklenutie doterajším častí s avizovanou praktickou pripomeňme ešte raz výrok pána sediaceho na kresťanskodemokratickom tróne, ktorým cezeň vyjadril všetko podstatné.

O ich nazeraní na fungovanie právneho štátu. O tom, čo je a čo nie je v súlade s morálkou a právom. O ich schizofrenickom myšlienkovom svete pretavenom do skutkov dvojakého druhu. Osobitne do parlamentných volieb, osobitne po nich.

• osobitne ich nečinnosťou, „krčiacim tichom“ v čase, keď sa nadobro decimovala morálka a keď sa z právneho poriadku robil trhací kalendár. Keď sa zo Slovenska robilo experimentálne (právne a medicínske) laboratórium ako nikde na svete. Keď sa právne predpisy šili na mieru, keď vládna koalícia flagrantne zneužívala moc na politické ciele. Keď právny poriadok pošliapavala naprieč legislatívnymi pravidlami vlády v priamom prenose..
• osobitne ich hlasným volaním po „návrate právneho štátu“ (!), prejdúc po voľbách akoby nič do protismeru – až perverzným obrátením politickej zodpovednosti predchádzajúcej vládnej garnitúry za degradovanie právneho štátu; za obrátenie (predchádzajúcich) skazonosných príčin za (následné) dôsledky, pripisované dnešnej garnitúre..

Ako inak úprimnejšie, čestnejšie a slušnejšie charakterizovať tento nehorázny, krivý spôsob dvojakého hodnotenia a súdenia udalostí, vecí a javov, ktorý je – a to treba zdôrazniť obzvlášť –  onou východiskovou príčinou dnešného mravného, politického, ba už aj medzi-ľudského marazmu.

• SMER a s ním celá vládna koalícia likvidujú PRÁVNY štát“, osobitne na príklade „svojvoľne“ zrušenej špeciálnej prokuratúry..
• „378 dní sa (súčasná) vláda skrývala..“ (aby chránila „svojich ľudí“..)

I.

A že nejde iba o „plané slová“, ale o rukolapné skutky (ktoré sa stali) – na dôkaz povedaného si to môžete overiť v aplikačnej praxi, aká sa v inkriminovanom čase rokov 2020-23 diala na Slovensku. Tentokrát z nasledujúceho „záznamu“. Legitímneho, vierohodného, žalujúceho..

AKO dostať „nášho človeka“ na čelo prokuratúry..

Exemplárny príklad „number one“. Za všetky ostatné. LEBO už nešlo názornejšie porušiť legislatívne pravidlá vlády, flagrantnejšie zneužiť legislatívny proces na politický účel. Perfídnejšie obrátiť právny poriadok na hlavu – len a len, aby ho poriadili jedinému cieľu – dostať „nášho človeka“ na čelo prokuratúry. Najprv na čelo generálnej, a keď to nevyšlo „na prvú“ – na reparát ho dostať na čelo Úradu špeciálnej prokuratúry. Za tzv. „malého generálneho prokurátora“.

A na tento účel ušiť špeciálny OSOBITNÝ zákon na jeho „nekonfekčnú (profesijnú a politickú) postavu“. Len a len na tento účel prijať osobitnú právnu úpravu, novelu zákona o prokuratúre pre človeka, ktorý nespĺňal ani elementárne, základné, ani nadstavbové predpoklady na zastávanie tejto extrémne citlivej vrcholovej funkcie.

• Lebo on v prvom rade nebol, nemohol byť z titulu svojho „funkčného životopisu“ objektívne ani nestranný, ani nezávislý, ani dôveryhodný kandidát;, lebo aj pri tých najnižších kritériách, ktoré sa na kandidáta vzťahujú, bol na míle vzdialený požiadavke, na ktorej sa musia v tomto štáte zhodnúť všetci bez rozdielu veku, pohlavia a rasy, kresťania aj ateisti, Aj tí čo vyznávajú 2 rody, aj tí, čo vyznávajú 70 a viac rodov..

Majúc na mysli verejnú požiadavku, podľa ktorej kandidát na prokurátora – o to viac, že išlo o špeciálneho prokurátora, a najmä, osobitne, že išlo o človeka, ktorý mal stáť na čele Úradu ŠP – nesmel za žiadnych okolností vzbudzovať náznaky akýchkoľvek pochybností na vykonávanie tejto funkcie. Osobitne pri posúdení a hodnotení jeho doterajšieho osobného, profesionálneho života, a zvlášť s ohľadom na jeho politické pôsobenie a angažované pôsobenie pri výkone verejnej moci.

A na ten siahodlhý výpočet aktivít, generujúcich tieto pochybnosti nie je priestor. Lebo len funkcie ministrov v politicky najcitlivejších mocensko-správnych, silových rezortoch – vnútra a spravodlivosti (za KDH..) ho na túto funkciu dostatočne diskvalifikujú. A v súbehu s členstvom v KDH, účasťou na kandidátke OĽANO na poslanca NR SR, vedením vlastnej politickej strany (NOVA), poskytovaním právnych služieb v spoločensky najexponovanejších kauzách vrátane právneho zastupovania Matoviča (na tie by bola potrebná osobitná príloha..) ho doživotne vylučujú z tejto vrcholovej, obzvlášť špecifickej funkcie. O konflikte záujmov nehovoriac..

A tu by sme už mohli v normálnom právnom štáte skončiť. A nebaviť sa ďalej o tejto téme.  A tým aj v pokračovaní v ďalšom texte. Keby. Keby to nebol iba začiatok. Keby obskúrne psie kusy, aké nejde nájsť ani v „Africkom rohu“ – ešte len neprišli na pretras. Aby legislatívny proces, ktorý sa len a len na tento účel naštartoval, neponížil právny poriadok tým najhorším možným spôsobom.

II.

• Lebo Daniel Lipšic nebol ani prokurátor. O osobitnej odbornej (prokurátorskej) praxi nehovoriac[1]. Preto bolo treba na tento účel prijať osobitný zákon, novelu, pripravenú a schválenú expressis verbis výlučne v záujme jeho presadenia do funkcie. A na to bolo potrebné osobitne VYPUSTIŤ zo zákona dovtedajšiu, tú najprirodzenejšiu, najlogickejšiu, neopomenuteľnú podmienku. Byť prokurátorom (!). 

• LEBO nemal ani BEZPEČNOSTNÚ previerku (BP). A o ňu ani nemohol sám v postavení FO legitímne požiadať. Lebo nebol prokurátor. Lebo keby bol, tak by o ňu regulárne požiadala príslušná zložka prokuratúry.

A keďže to nešlo dverami, išlo to, „muselo to ísť“ oknom. Cez inú právnickú osobu. A ňou bolo Ministerstvo práce SVaR SR, na čele s M. Krajniakom, ktorý pre úplnosť informácie robil poradcu u D.L. v čase, keď stál na čele Ministerstva vnútra SR..

S 1. pripomenutím, že v čase podania žiadosti o BP s Ministerstvom práce SVaR uzatvorený žiadny pracovno-právny vzťah. S 2. pripomenutím, že ministerstvo na požadovaný stupeň „prísne tajné“ dovtedy ani neregistrovalo žiadnu pracovnú pozíciu. A na právne služby (pre ktoré ho mal minister, na základe jeho vlastného vyjadrenia, osloviť) sa BP na tento previerkový stupeň nevyžadovala. A tak nejde v tejto spojitosti nepoložiť povestnú Colombovskú otázku.

• A prečo vlastne požiadalo Krajňákove ministerstvo o BP pre D.L. – v čase, keď bolo všetkým známe, že kandiduje na funkciu vrcholového prokurátora..?

Pritom v tejto súvislosti odhliadame od faktu, že BP získal do 2 mesiacov. V potrebnom čase, lebo NR SR v limitnom čase rozhodovala o voľbe kandidáta na uvedenú funkciu. S 3. pripomenutím, že s ohľadom na jeho osobné pracovné aktivity a dlhší pobyt v zahraničí sa vyžadoval náročná „lustrácia“ zo strany k tomu určených osobitných štátnych orgánov.

A čerešňa navrch..

V čase rozhodovania vtedajšej vládnej koalície o D. Lipšicovi ako kandidátovi na šéfa Úradu ŠP bolo známe, že bol z právneho hľadiska vo výkone trestu (!). S preukázaním viny za trestný čin usmrtenia a právoplatne uloženým podmienečným trestom odňatia slobody na 3 roky, s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Ešte raz, na čelo úradu ŠP, v postavení tzv. malého generálneho prokurátora, v ktorého pôsobnosti bol vrcholový dozor nad zákonnosťou, nad ktorou vyplakávali a dodnes v hnutí vyplakávajú..

III.

A na dovŕšenie tohto dobrodružného príbehu je príznačné dodať ešte „oblohu“..

LEBO ide o toho istého človeka , ktorý požadoval  nepodmienečný trest pre Skrúcaného, ktorý  tiež zrazil a usmrtil človeka, aby keď sám zrazil a usmrtil človeka (na prechode pre chodcov) navrhoval pre seba podmienečný trest..

LEBO ide o toho istého človeka, ktorí sa neuspokojil s rozhodnutím súdu o podmienečnom odsúdení (Skrúcaného) a tak vo vtedajšej pozícií ministra spravodlivosti podal voči tomuto rozhodnutiu mimoriadny opravný prostriedok..

LEBO ide o toho istého človeka, ktorý sa na margo veci vyjadril slovami : „Súd dal prednosť páchateľovi trestného činu pred obeťou. Otázkou je, akú hodnotu má nevinný ľudský život v očiach členov tohto senátu“..

A takýto exkurzný právny exces sa v novodobej histórií hádam už ani v Afrike nenosí. Po nasledovnej pikantnej, dobre štipľavej doložke na samý záver určite.

LEBO pod túto bezprecedentne prijatú novelu zákona o prokuratúre sa podpísali :

• Z. ČAPUTOVÁ, v postavení prezidentky SR, ktorá dodnes nepreukázala pozemský div, ako sa je podarilo získať požadovanú 3-ročnú prax koncipienta v sídle školiteľa v Banskej Bystrici, 200 km vzdialenom od bydliska/Pezinka; vediac pritom, že koncipient tento druh praxe musí vykonať v (povinnom) pracovno-právnom vzťahu, s ohľadom na povahu veci, byť prítomný pri výkone právnej služby na pracovisku príslušného advokáta; abstrahujúc pritom od súbehu s jej vtedajšou, v identickom čase prebiehajúcou starostlivosťou o maloleté deti..

Ktorá koncipientsku prax vykonávala v súbehu s prevádzkovaním živnosti, eticky (stavovsky) neakceptovateľne; ešte nie nezákonne, lebo do zákona sa táto prekážka dostala až po zistení príkladného obchádzania účelu zákona (o advokácií)..

• KOLLÁR, v postavení predsedu Národnej rady SR, ktorý  čelil podozreniam, že jeho diplomová práca z roku 2015 je plagiátom..
• MATOVIČ, v postavení predsedu vlády SR, ktorý preukázaným/priznaným super-plagiátorským spôsobom vyhotovil diplomovú prácu, keď zo 79 strán odpísal 76 (slovom sedemdesiatšesť) strán, s iba 3-stranami z vlastnej hlavy; abstrahujúc od nesplneného verejného záväzku, podľa ktorého nevyvodil voči sebe právnu ani inú zodpovednosť vrátane vrátenia diplomu, hoci to sľúbil pre prípad, v súčasnosti (už) splnenej tejto zákonnej možnosti..

Namiesto bodky na „i“ – „stotisíc otázok“ rovnakého obsahu určeného novodobým (falošným) kazateľom morálky a obrany právneho štátu : Nuž KDE ste boli VTEDY..?

KDE ste sa vtedy SKRÝVALI..? A na margo tejto právnej ilúzie sa dodnes, celých, už 1844 dní skrývate. Žeby to bolo tým, že išlo o „nášho človeka“, bývalého člena hnutia..?

PS :

Mimochodom, povedal už niekto vám, v centrále hnutia, ktorým tak veľmi ležalo a leží na srdci zrušenie Špeciálnej prokuratúry, že to bol iba pochybný slovenský novotvar v sústave orgánov prokuratúry, aký prakticky nepozná ten váš, vami vzhliadaný, západný svet..? To po prvé.

A že už aj samotná prokuratúra ako taká je de facto  „inštitucionálny anachronizmus“, po dobe spotreby. A že môže a má po správnosti existovať v postavení a význame (štátneho) zastupiteľstva..? To po druhé..

A po tretie – ten „ruský pôvod“ prokuratúry, tejto zložky dozoru nad zákonnosťou sui generis, stojacej mimo klasického troj-delenia moci v štáte – vám a celému opozičnému humbuku nevadí, keď už dnes vadí vo všetkých 7-mich pádoch skloňované všetko, čo sa len obtrelo o prívlastok – ruský. Osobitne ten bývalý, ŠPECIÁLNY VÝRASTOK“, paralelne fungujúci v rámci organizačnej štruktúry Generálnej prokuratúry..?

Koľká to obrovská nenávisť voči všetkému ruskému musela lomcovať tými stratenými dušami, keď si to exponované proti-ruské šialenstvo musela odniesť, chudera, ešte aj ruská zmrzlina..

A to už rozum ozaj nedá, keby ako chcel..

Laco Kopál

[1] Pre úplnosť je dôvodné uviesť, že ústavno-právny výbor Národnej rady SR ešte v roku 2002, na svojej 146 schôdzi, svojím znesením č. 849 konštatoval, že nespĺňal ani podmienku (justičnej) praxe, neopomenuteľnej podmienky pre pripustenie k justičnej skúške..