Medzičasom v Nemecku…

Na škole máme program nemeckého ministerstva a komisie UNESCO, cez ktorý k nám chodievajú nemeckí dobrovoľníci. Mám ho na starosti za našu školu.

Títo dobrovoľníci (práve skončení maturanti) nám pomáhajú na hodinách nemčiny, konverzujú s našimi maturantami a celkovo sú prínosom pre žiakov, pretože máme tak na hodinách človeka priamo odtiaľ a v ich veku, ktorý im povie o Nemecku lepšie, ako my učitelia. Zároveň aj samotní dobrovoľnici pričuchnú k našej kultúre (majú povinnosť navštevovať hodiny slovenčiny) a často zistia, že mnohé je u nás lepšie, ako u nich doma. Skrátka obojstranne výhodná spolupráca.

Cez víkend som sa dozvedel, že tento program po 17-tich rokoch definitívne končí kvôli „rozsiahlym rozpočtovým škrtom“. Nemci to komentujú, že ušetrené peniaze pôjdu asi do armády. Problém je, že to komentujú potichu, v súkromí a so sklonenou hlavou. Akoby išli na porážku. Nie je to pekný pohľad.

Svetronázor