Prečo je Nord Stream opäť v správach?

Nedávna správa tvrdila, že tento megaprojekt bol súčasťou tajných rozhovorov medzi Ruskom a USA.

Berliner Zeitung koncom minulého mesiaca podrobne informoval o článku denníka Le Monde Diplomatique s plateným prístupom, v ktorom citoval zdroj údajne z Gazpromu o tom, ako je oživenie Nord Streamu ako spoločného rusko-amerického partnerstva „absolútnou súčasťou tajných rokovaní“ medzi nimi. Podstatou je, že ruský plyn by sa mohol vrátiť do EÚ týmito prostriedkami, ale pod kontrolou a politickým vplyvom USA. Tento modus vivendi by znížil náklady naprieč EÚ, a tak by hypoteticky z nej urobil lepší trh pre americký export, ako je dnes.

V súčasnom stave „USA zbrojili rusofóbnu paranoju a energetickú geopolitiku s cieľom získať kontrolu nad Európou“ a americké energetické spoločnosti preto môžu enormne profitovať z využívania novozískanej závislosti EÚ od LNG na nich až do krajnosti. Strategické dividendy získania kontroly nad ruskými rozpočtovými príjmami z predaja plynu do EÚ prostredníctvom vlastníctva Nord Streamu však pravdepodobne stoja za znížené zisky z LNG vďaka páke, ktorú by to USA nad Ruskom poskytlo.

Navyše, „stratégia popierania“ námestníka ministra vojny pre politiku Elbridgea Colbyho čiastočne vyzýva USA, aby získali kontrolu nad zdrojmi, od ktorých závisí pokračujúci rast a vzostup Číny ako superveľmoci, a tento imperatív figuruje vo veľkej stratégii Trumpa 2.0 proti Číne. Obnovenie určitej miery vývozu ruského plynu do EÚ teda Číne tieto zdroje odopiera a práve prostredníctvom týchto prostriedkov môže „zblíženie s Ruskom pomôcť USA dosiahnuť ich ciele voči Číne“.

Zahŕňa to viac, ako napríklad rozšírenie spoločnej energetickej spolupráce o ďalšie ložiská a rozšírenie dobrej vôle vytvorenej touto spoluprácou do odvetvia kritických nerastov na rovnaký účel. USA by tak mohli dosiahnuť tri strategické ciele: 1) EÚ sa môže stať lepším trhom pre americký export, než je dnes, po jej oživení pod dohľadom USA a s pomocou Ruska prostredníctvom obnovenia niektorých lacných vývozov plynu; 2) tieto zdroje sú potom Číne odopreté; a 3) americké spoločnosti z toho stále profitujú.

Obavy, ktoré mali krajiny strednej a východnej Európy, ako napríklad Poľsko a pobaltské štáty, týkajúce sa Nord Streamu, že sa proti nim Rusko a Nemecko opäť spoja, by sa tiež rozptýlili, keďže sú najvernejšími spojencami USA v Európe, a preto by dôverovali ich kontrole nad týmito plynovodmi. To, čo bolo doteraz opísané, je pravdepodobne to, čo sa snažil dosiahnuť finančník z Miami Stephen P. Lynch odvtedy, čo sa koncom roka 2024 objavili správy, že sa potichu snaží kúpiť Nord Stream.

Toto všetko dáva dokonalý obchodný a najmä strategický zmysel, ale zostávajúcimi prekážkami sú sankcie USA a EÚ, politický tlak na Trumpa 2.0 zo strany najzúrivejšie rusofóbnych európskych spojencov USA a samozrejme ochota Ruska súhlasiť s touto dohodou, ktorú nemožno považovať za samozrejmosť. Napriek tomu, ak sa to správne sformuluje správnym ľuďom v administratívach Trumpa a Putina, je skutočne možné, že by sa na niečom takom dalo dohodnúť ako súčasť rusko-amerického „nového uvoľnenia napätia“.

Z týchto dôvodov, hoci niektorí môžu tvrdiť, že ide len o politickú fantáziu, v skutočnosti ide o realistický scenár, ktorý nemožno vylúčiť. Vplyv USA na EÚ by sa mohol využiť na prekonanie odporu voči tomuto plánu, zatiaľ čo ochota Ruska ku kompromisu a požiadavky na zrušenie všetkých sankcií by sa mohli spojiť a zabezpečiť aj jeho súhlas. Uprostred zdanlivo nevyhnutnej globálnej energetickej krízy spôsobenej treťou vojnou v Perzskom zálive by to mohlo pomôcť zachrániť ekonomiku EÚ pred kolapsom, ale len ak osoby s rozhodovacou právomocou budú konať rýchlo.

Andrew Korybko