Nedeľné čítanie z Evanjelií podľa Matúša a Jána; pre všetkých, bez ohľadu na ich osobné vierovyznanie

PRÍRUČKA na poznávací výlet do Jeruzalema.

Na lepšiu orientáciu v histórii tohto svätého mesta, ktorá je zdrojom poznania a poučenia pre nás všetkých aj po 2000 rokoch. Na prehľadnejšie čítanie dobových udalostí, ktoré sú ďalšou svietiacou lampou, pod ktorou je naďalej povestná tma.. 

I.

Po včerajšej (duchovnej) príručke na cestu zo Želiezoviec do Composteli sa dnes prenesme myšlienkami, slovami aj skutkami o „ulicu“ ďalej. Do Jeruzalema. Do čias spred 2000 rokov, kedy a kde došlo k udalostiam, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny. A na dnešný účel nielen historickou udalosťou, ktorá sa cez Piláta zapísala do análov veľmi prísne ako symbol pokrytectva. Lebo paradoxne je možné a potrebné vnímať za ešte väčšie pokrytectvo zľahčovanie, či skôr zamlčiavanie podstaty veci, ktorá to Pilátove „umývanie rúk“ vyvolala.

A sme pri samom koreni dnešného principiálneho svetského zla. Pri obrátenom  hodnotení a súdení udalostí, vecí a javov, pri ktorých sa zamieňa zodpovednosť za príčinu – pokryteckým volaním po zodpovednosti za dôsledok. A je pritom jedno, či sa to robí úmyselne alebo len z nedbanlivosti, či skôr neochoty vedieť, poznať príčiny..      

PRETO sa nám v danom prípade treba vrátiť do Jeruzalema. Za avizovanou, dejinnou prioritou, rozhodnou príčinou prečo k tomu umývaniu rúk vôbec došlo. Lebo vieme len toľko, že o smrti Ježiša rozhodla ulica. Pritom nezaslúžene, nielen nedbalo, ale vedome zostala skrytou kľúčová, východisková genéza, ktorá generovala na konci dňa Ježišovu smrť.

A nebola to iba ulica vo význame davu obyčajných, rozvášnených ľudí. Ale ich motív, ich dôvody vykonať nepochopiteľné – „rozhodnúť“ o oslobodení Barabáša, ktoré bolo rozhodnutím o smrti Ježiša, vediac pritom, že na rozdiel od nevinného Ježiša nešlo o obyčajného väzňa, ale o vraha.

A ten motív, to ich „vlastné“ vášnivé rozhodnutie, to už silno pripomína až neskôr (s)poznaný, už spomínaný štokholmský syndróm. Schopnosť vziať dôvody a argumenty pre svoje konanie za svoje vlastné. Dôvody a argumenty, s ktorými niekto musel prísť. Ktoré musel niekto tomu tým uličným „sudcom z ľudu“ – nakukať. A k tomu už netreba nič viac dodať..

LEBO sme doma. Poznajúc „rovnaký“ motív a dôvody domáceho Kaifáša a jeho progresívnej a liberálnej suity pre eskalovanie a radikalizovanie ulice. Nenávisť. A s ňou spojená smrť. Dnes len s tým rozdielom, že nie fyzická, ale politická smrť je ich cestou aj cieľom. A nechýbajú pritom domáci poturčení prisluhovači, vždy ochotní poslúžiť na základe svojho osobného, transformovaného presvedčenia v cudzom záujme. Za každú cenu. A na tento účel sa neštítiť ničoho, čo vedie k cieľu. Urobiť z komára somára. A naopak.

II.

A v tomto duchu a chápaní dobových reálií treba vnímať aj paralelne zhodný význam tejto udalosti s tými dnešnými, ako ich v princípe rovnako demonštroval aj sám Ježiš. 

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, slepí vodcovia – KOMÁRA preciedzate a ŤAVU prehĺtate..“

Až mrazivo presná diagnóza doby. Akoby sme dnes na vlastné oči čítali a na vlastné uši počúvali pokrytecké argumenty tejto vrstvy podnecujúcej, burcujúcej a volajúcej davy do ulíc – cez (vystrihnutú) výčitku Ježiša z kráteného Evanjelia podľa Matúša 23,24, aktuálnu aj dnes, po 2000 rokoch. Ba akoby dnes ukazoval rovno prstom na neokrôchané pre-činy dnešnej opozičnej mory..

PRETO nám už nestačí iba o morovej chorobe dneška, pokrytectve, iba v inotajoch hovoriť, ale o komároch a ťave už aj podať ukážkové svedectvá. Na poznanie, pochopenie, a na výsledné poučenie. Majúc pritom na mysli pokrytectvo toho najhrubšieho zrna, fundamentálneho dôvodu na vnútornú očistu verejného života. V duchu posolstva, ktoré Marcus Aurelius vytvoril svojim prvým knižným dielom na území dnešného Slovenska, a ktoré nám tu nepriamo na tento účel zanechal – na margo pôvodnej nečinnosti autorizovaných služobníkov štátu voči flagrantnému porušovaniu nosných zásad a princípov právneho poriadku – v kontexte morálno-právnych pre-činov, spáchaných z titulu ich dnešného opačného, hlasného, farizejského volania o likvidácií právneho štátu, alarmujúceho verejného apelu po jeho záchrane, špeciálnej prokuratúry zvlášť..

• SMER a s ním celá vládna koalícia likvidujú PRÁVNY štát“, osobitne na príklade „svojvoľne“ zrušenej špeciálnej prokuratúry..
• „378 dní sa (súčasná) vláda skrývala..“ (aby chránila „svojich ľudí“..)

TOTO heroické posolstvo vyslal do verejného priestoru (smrteľne vážne) ten, ktorý sedí na kresťansko-demokratickom tróne. A mohol sa tiež sťať filozofom. Keby bol mlčal..

Keby sa ako správny kresťan držal slov Ježiša, ako sú zachytené v inom,  tentokrát v Jánovom Evanjeliu 8/7:

• kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom..“

A začať nemožno inde a v inom čase, ako tam, kde a kedy sa na Slovensku začal lámať chlieb. Presnejšie morálka a právo pod obojakým spôsobom. Zakrývaním si očí, zapchávaním si uší a držaním jazyka za zubami pred zlo-činmi, ktorých sme boli od roku 2020 nielen svedkami, ale aj poškodenou stranou až do parlamentných volieb. A po nich, v už v novom postavení, už aj divákmi a poslucháčmi hlasného politického „zmŕtvychvstania“ dovtedy „mŕtveho chrobáka“, kresťanskodemokratického hnutia..

Aby sme boli po vzore tohto falošného „matematika“ celkom presní, od lámania morálky a práva na obojaký spôsob to spolu činí podľa neskreslenej, faktickej, autentickej aritmetiky – spolu 1843 dní. A dôvody (na odsúdenie nasledovných, nepremlčateľných praktík) pritom stále trvajú..

Napokon posúďte sami, zajtra..

Laco Kopál