MASAKER V MÍNÁBE BOL ÚMYSELNÝM VOJNOVÝM ZLOČINOM

80-tisícové juhoiránske mesto Mínáb bolo doteraz preslávené pestovaním tých najkvalitnejších datlí, manga a citrusov. Od 28. februára 2026 sa však zaradilo k reťazi smutne známych miest, na ktorých boli spáchané najhoršie zločiny proti ľudskosti: Guernica, Lidice, Kremnička, My Lai, Srebrenica, Fallúdža, Gaza…

Hoci sa oficiálne západné zdroje pokúšajú problém neustále zahmlievať, zľahčovať alebo popierať (najprv trápny pokus o hoax, že si to spôsobil Irán sám, potom opäť nevydarené klamstvo, že išlo o neúmyselný zásah), na povrch vychádzajú nové skutočnosti, ktoré zaraďujú zbombardovanie dievčenskej základnej školy medzi tie najodpornejšie vojnové zločiny v dejinách západných intervencií. Záchranári a príbuzní obetí totiž upozornili, že zničenie školy v Mínábe bolo tzv. „dvojitým úderom“, čo je bežná metóda používaná najmä izraelskými silami, pri ktorej útočníci najprv zbombardujú cieľ, a potom pokračujú druhým útokom, ktorého cieľom je zabiť preživších (takto sa správali aj v Gaze).

„Keď prvá bomba zasiahla školu, dvaja učitelia presunuli žiačky do modlitebne, aby ich ochránili,“ povedal jeden zo záchranárov Iránskej spoločnosti Červeného polmesiaca pre Middle East Eye. „Riaditeľ zavolal rodičom a požiadal ich, aby si prišli vyzdvihnúť svoje deti. Druhá bomba však zasiahla aj modlitebňu. Prežil len málokto z tých, ktorí sa ukryli. Niektorí rodičia spoznali svoje deti len podľa zlatých náramkov, ktoré mali na sebe.“

Otec dievčaťa, ktoré zahynulo pri druhom útoku, vypovedal: „Učitelia nás požiadali, aby sme prišli čo najrýchlejšie a vzali našu dcérku domov. Keď som však prišiel do školy, moje dievčatko bolo úplne spálené. Nezostalo z nej takmer nič. Dokázali sme ju identifikovať len podľa školskej tašky, ktorú stále držala v ruke… Bola svetlom môjho života. Vždy, keď som ju po návrate z práce videl usmievať sa, všetky moje starosti zmizli. Teraz neviem, čo mám s tou bolesťou robiť, ako mám s ňou žiť,“ nariekal nešťastný otec.

Matka chlapca, ktorý zahynul pri útoku, pre NBC News povedala, že jej zavolali zo školy a povedali jej, aby si rýchlo prišla vyzdvihnúť dieťa. „Kým sme dorazili, celá škola sa zrútila na tých maličkých. Ľudia vyťahovali spod trosiek deťom odtrhnuté ruky, nohy i hlavy.“

„Vyšetríme to. Samozrejme, my nikdy neútočíme na civilistov,“ cynicky zareagoval na incident minister vojny USA Peter Hegseth – krajiny, ktorá len v tomto storočí zavraždila pol milióna civilistov (podľa Watsonovho inštitútu pre medzinárodné záležitosti Brownovej univerzity). „Je zrejmé, že Spojené štáty by nikdy neútočili na školu,“ klamal aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, hoci USA dokázateľne bombardovali školy vo Vietname, Laose, Afganistane, Iraku či Pakistane.

Ak sa potvrdí, že sobotňajší útok vykonali USA, bude to najničivejšie bombardovanie školy od 24. novembra 1968, kedy americké lietadlá zbombardovali školu v dedine Na Khang v Laose. Zahynulo vtedy 182 ľudí, väčšinou detí a ich učiteľov. Ak je za tým izraelská armáda, potvrdí sa jej metóda „scholasticídy“ – systematického ničenia vzdelávacích inštitúcií, knižníc, vedeckých pracovísk a cielenej likvidácie akademických pracovníkov, študentov a žiakov v rámci ozbrojených konfliktov. Tento termín sa doteraz intenzívne používal najmä v súvislosti s genocídou v Gaze na opísanie deštrukcie palestínskeho vzdelávacieho systému.

Taktika „dvojitého úderu“ voči civilistom je za hranicou beštiálneho zla. Medzi najznámejšie americké „dvojité údery“ patrí útok na most v tiesňave Grdelica počas nezákonnej operácie NATO v Srbsku 12. apríla 1999. Americké lietadlo najprv vypálilo raketu, ktorá zasiahla vlak. O chvíľu však vypálilo ďalšiu raketu do už horiacich vagónov. Pri útoku zahynulo vyše 20 ľudí. Podobný útok dronom sa odohral v marci 2019 v sýrskom Dajr az-Zaure, pri ktorom zahynuli desiatky civilistov. Útok na prístav Ras Isa v jemenskom meste al-Hudajda v apríli 2025 zmasakroval 84 civilistov. A do tejto kategórie zaraďujú aj Trumpove útoky na lode v Karibskom mori v septembri minulého roku.

Najviac „dvojitých úderov“ však vykonal Izrael v Gaze, vrátane útoku na nemocnicu Nasser v lete minulého roka (vyše 20 mŕtvych, medzi nimi aj piati novinári) či masakru viac ako 90 ľudí v údajne „bezpečnej zóne“ v al-Mawasi v júli 2024.

Podobný aj keď menej známy útok sa stal aj v nedeľu večer, keď americko-izraelské sily bombardovali námestie Niloofar v Teheráne, kde sa po zotmení zhromaždili ľudia oslavujúci koniec svojho denného ramadánskeho pôstu. Hovorca iránskeho ministerstva obrany Mojtaba Khaledi v tejto súvislosti obyvateľov varoval: „Nepriateľ využíva všetky možné taktiky, aby spôsobil nášmu ľudu maximálne škody. Žiadame verejnosť: neponáhľajte sa do zbombardovaných oblastí. Prvé chvíle po výbuchu sú najnebezpečnejšie – niektorá munícia je naprogramovaná tak, aby opäť vybuchla, čím sa záchranári a preživší stávajú ďalšími obeťami.“

Je odporné až zvrátené, že médiá hlavného prúdu zobrazujú vojnu len z jednej strany, neukazujú obete, zjemňujú slovník (deti v Mínábe „umreli“ – akoby sa zabili sami, vojenskú agresiu nazývajú „operáciou“ a iránske obranné akcie vyhlasujú za „útoky“), pokúšajú sa relativizovať vinu za zločinné napadnutie suverénneho štátu a preniesť ju aj na napadnutého a podobne. Česká europoslankyňa Danuše Nerudová dokonca vyzdvihuje americké a izraelské pilotky, ktoré si plnia „bojové úlohy“ proti „režimu, ktorý umlčiava ženy“… Takže zavraždiť takmer dvesto malých dievčatiek je priam feministická úloha… Neskutočný hyenizmus.

Najviac ma hnevá ten dvojaký meter, ten cynizmus a ľahostajnosť – keď ja, tu v posteli so zápalom pľúc, robím v podstate novinársku robotu, lebo médiá sú v zajatí jednostrannej propagandy. Uvedomujem si, že som už vlastne „pamätník“, keď sa ma niektorí premýšľajúci mladí ľudia pýtajú, či takto vyzerala vojna v Iraku. Odpovedám im, že tak trochu áno, ale táto je oveľa hlúpejšia a šialenejšia. Vtedy nás bolo veľmi málo, ktorí si uvedomovali tú mašinériu obludných lží, no stretával som inteligentných ľudí, ktorí nemuseli byť militaristi, nesúhlasili s tým, že vojna je odpoveďou, ale úprimne verili, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. Dnes len totálni idioti veria Trumpovým zdôvodneniam útoku na Irán – tí ostatní sú manipulári a cynickí klamári predstierajúci, že veria rozprávkam o jadrových zbraniach a „desaťtisícoch“ civilistov zmasakrovaných iránskym režimom (u nás napríklad Valášek z PS).

Tentoraz administratíva Bieleho domu ani nepredstiera, že jej záleží na vôli amerického ľudu, nepredstiera, že je vedená humanitárnymi pohnútkami, len chrlí očividné klamstvá, vraždí ľudí a chváli sa tým. Akoby hovorila: „Áno, sme zločinci, čo s tým urobíš?“ Budem sa snažiť aj naďalej hľadať pravdu v tomto labyrinte lží, ale pamätajte: v tejto vojne sa bojuje aj informáciami a zasahujú sa ciele nielen raketami, ale aj klamstvami. Biely dom a Pentagon ich denne vypúšťajú neúrekom. Spomeňte si, čo ste počuli len za uplynulých pár dní: Španieli sa chcú pridať na stranu USA – klamstvo, Irán chce rokovať o prímerí – klamstvo, raketa vypustená na britskú základňu na Cypre bola iránska – klamstvo, Kurdi sa pridali na stranu USA – klamstvo… Buďte opatrní, lebo aj lži zabíjajú.

Eduard Chmelár