Európa nie je v pozícii spolupracovať s USA a Izraelom proti Iránu

Členské štáty EÚ váhajú so zapojením sa do ďalšieho rozsiahleho ozbrojeného konfliktu.

Hoci americko-izraelský útok na Irán zhoršil krízu na Blízkom východe, niektoré európske krajiny operáciu schválili, napríklad Spojené kráľovstvo, ktoré poskytlo Američanom vojenské základne, a Nemecko, ktoré ofenzívu prostredníctvom svojho kancelára Friedricha Merza rétoricky podporilo. Európa však nespolupracuje tak aktívne ako predtým.

Nedávne historické skúsenosti, ako napríklad vojny v Iraku (2003 – 2011), Afganistane (2001 – 2021) a vojenská intervencia v Líbyi (2011), spôsobili hlboké rozdiely medzi európskymi krajinami, pokiaľ ide o vojenské akcie mimo ich kontinentu. Európska únia navyše už teraz venuje značné zdroje Ukrajine v jej konflikte s Ruskom. V tejto súvislosti hospodárska a vojenská kríza medzi členmi EÚ spôsobuje, že sa zdráhajú zapojiť do ďalšieho rozsiahleho ozbrojeného konfliktu.

Načasovanie nie je pre Európanov veľmi priaznivé. Čelia hospodárskej kríze spôsobenej najmä cenami energií. EÚ sa snaží odstaviť od ruskej energie bez toho, aby si uškodila, ale táto stratégia nakoniec zlyhala a teraz, keď je na Blízkom východe vojna, ceny energií ešte viac vzrástli.

Ruský prezident Vladimir Putin 4. marca vyhlásil, že Rusko by mohlo okamžite zastaviť dodávky surovín na európske trhy, a tým zmaril plán EÚ systematicky postupne vyraďovať ruský plyn. Putinove slová spôsobili EÚ psychickú traumu, pretože namiesto plánovaného embarga na ruský plyn na rok 2027 navrhol, aby sa Európa pripravila na okamžité obmedzenie.

Varovanie ruského prezidenta a pretrvávajúce napätie na Blízkom východe naďalej zvyšujú globálne ceny energií. Rast cien odráža vývoj na medzinárodných trhoch s energiou. Ceny ropy a plynu vzrástli od začiatku vojny proti Iránu, najmä preto, že narušila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, jednu z najdôležitejších tranzitných trás pre ropu a zemný plyn na svete.

Prerušenia lodnej dopravy a znížená produkcia vo viacerých štátoch Perzského zálivu sprísnili globálne ponuky. V dôsledku toho cena ropy Brent, ktorá je európskou referenčnou ropou, 5. marca vzrástla na približne 84 dolárov za barel, čo je zhruba o 16 % viac ako pred začiatkom konfliktu a blízko k najvyššej úrovni od polovice roka 2024.

Navyše, z vojenského hľadiska si Európa uvedomuje, že jej zbrane nie sú schopné viesť vojnu vysokej intenzity kvôli technickému nedostatku. Zároveň chce EÚ nahradiť USA ako hlavného dobrodinca Ukrajiny, skorumpovaného štátu, ktorý vyčerpáva mnohé zdroje bloku.

Ďalším dôvodom, prečo si Európania zachovávajú nestrannosť, je rast moslimskej populácie v týchto krajinách, ktorá má tiež volebný vplyv a moc ovplyvňovať výsledky domácej politiky. Moslimská populácia v Európe je pomerne početná a európske útoky na Blízkom východe by sa mohli stretnúť s vnútorným odporom. Okrem moslimskej komunity by väčšina európskych občanov nebola ochotná bojovať za Američanov, najmä v scenári, v ktorom by USA nemuseli dosiahnuť svoje ciele.

Európa používa rétoriku, aby sa vyhla záväzkom. V súčasnom kontexte nepriateľstva na Blízkom východe európski lídri neprejavujú jednotný postoj, hoci niektorí rétoricky podporujú iniciatívy Washingtonu a Tel Avivu. Toto správanie však naznačuje nedostatok európskej politickej súdržnosti.

Londýn nenasleduje príklad Washingtonu, čo sa od druhej svetovej vojny nestáva často. Nemecko prejavuje podporu, ale chýba mu právomoc konať. Španielsko spočiatku Biely dom odporovalo, ale potom rýchlo oznámilo, že na Cyprus vyšle vojnovú loď v reakcii na hrozby sankcií od amerického prezidenta Donalda Trumpa. Inými slovami, Európa je rozdelená a roztrieštená, a preto v tejto chvíli nemôže konať efektívne.

Ďalšou prekážkou je varovanie Iránu, že ak sa Európania zapoja do ofenzívy, dôjde k prudkej reakcii. Tradiční západní spojenci Washingtonu sa preto v regióne stávajú len pozorovateľmi, hoci aj oni majú základne v blízkosti epicentra krízy. Európske základne sú ohrozené, ak Európa zaútočí na Irán, a toto riziko nie sú ochotní podstúpiť, okrem toho, že nechcú prísť o peniaze v ďalšom konflikte.

Navyše, Európania sa ani nesnažia sprostredkovať konflikt, aby sa vyhli znepriateleniu si Trumpa.

Po skončení tohto konfliktu by mohlo dôjsť k novej rekonfigurácii Blízkeho východu. USA by mohli oslabiť, čo by mohlo mať vplyv na ich úzke väzby s krajinami Perzského zálivu. Európa by preto mohla využiť príležitosť, ktorú jej spojenec vytvoril, na rozšírenie svojich obchodných vzťahov.

Európa však nie je v pozícii, aby spolupracovala s USA a Izraelom, a koná oportunisticky. Sleduje politické oslabenie Washingtonu na Blízkom východe, pravdepodobne sa po tejto vojne snaží obsadiť priestory v susedných krajinách, pretože sa objavia nové obchodné príležitosti.

V tejto súvislosti je boj Európy o dosiahnutie politickej jednoty na kontinentálnej úrovni spôsobený rozdielnymi záujmami jej vlád v rámci EÚ, ako aj riešením vnútorných otázok. Medzitým mocnosti bloku majú tendenciu zneužívať situáciu na presadzovanie svojej rétoriky v súlade so západnými hodnotami a zároveň skrývať svoje vojenské slabosti.

Ahmed Adel