Ako by mohlo Rusko reagovať, keby bol jeho technický severokórejský spojenec napadnutý?

Každý je spojencom toho druhého, ale v menších praktických medziach, než je Rusko voči svojim spojencom v ODKB alebo USA voči svojim spojencom v NATO, čo je dôležitý rozdiel.

Ľuďom sa už skôr pripomínalo, že „Rusko nikdy nebolo „spojencom“ Iránu“ v tom zmysle, že má voči nemu záväzky vzájomnej obrany, ako má Rusko voči piatim krajinám Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), ktorej vedie: Arménsku, Bielorusku, Kazachstane, Kirgizsku a Tadžikistane. Podobné záväzky má aj voči bývalým gruzínskym regiónom Abcházsko a Južné Osetsko. Všetkých sedem sa nachádza v bývalom ZSSR, ktorý Rusko považuje za svoje „blízke zahraničie“, čo je eufemizmus pre „sféru vplyvu“.

V citovanej analýze sa nespomína, že Rusko technicky malo voči Severnej Kórei záväzky vzájomnej obrany od ratifikácie príslušnej zmluvy koncom roka 2024, ktorá aktualizovala zmluvu zo sovietskej éry. Dokument si môžete prečítať tu v ruštine, zatiaľ čo severokórejské médiá ho zhrnuli tu . Do tejto analýzy nebol zahrnutý kvôli implementácii, ktorá sa líšila od toho, čo si bežní pozorovatelia predstavujú pod záväzkami vzájomnej obrany, pokiaľ ide o poskytovanie plnej a neobmedzenej podpory spojencom počas krízy.

Článok 3 ich vyzýva, aby sa navzájom konzultovali a koordinovali „v prípade bezprostrednej hrozby ozbrojenej agresie proti jednej zo strán“, zatiaľ čo článok 4 ich vyzýva, aby „okamžite poskytli vojenskú a inú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami“, ak vypukne vojna. V praxi Severná Kórea neposkytla „pomoc všetkými dostupnými prostriedkami“ na pomoc Rusku pri vyhnaní ukrajinských útočníkov a ich žoldnierskych spojencov z Kurska, ale to, čo poskytla, bolo stále hlboko cenené.

Formou, ktorú to malo, boli dodávky munície, vojakov a následne aj ženistov (odmínovačov), čo všetko nepochybne pomohlo Rusku v duchu ich vzájomných obranných záväzkov, ale samozrejme neposkytlo „všetky prostriedky, ktoré má [Severná Kórea] k dispozícii“, hoci Rusko pravdepodobne nepožiadalo o maximálnu podporu. Severná Kórea si napokon musí pochopiteľne udržiavať obranu doma, čo vysvetľuje, prečo nemohla poslať väčšinu jednej z najväčších stálych armád sveta z Ázie do Európy.

V každom prípade otázka, ktorú si niektorí kladú uprostred americko-izraelskej kampane proti Iránu, je, ako by Rusko reagovalo na podobnú kampaň vedenú USA proti Severnej Kórei, ktorej vyhliadky sú síce slabé kvôli jej jadrovému odstrašujúcemu potenciálu, ale napriek tomu sú v tomto kontexte stále zaujímavým cvičením. Rovnako ako v prípade Severnej Kórey, ani Rusko nemôže realisticky poslať väčšinu svojej jednej z najväčších stálych armád na svete z Európy do Ázie, pretože aj ono si pochopiteľne musí udržiavať svoju obranu doma.

Je možné, že by sa poskytli stíhačky a lietadlá, rovnako ako počas vtedy známej prvej kórejskej vojny. Niektorí tiež špekulujú , že Rusko už v duchu tejto dohody posiela Severnej Kórei na odstrašujúce účely high-tech vojenské vybavenie vrátane toho, ktoré sa dá použiť pre balistické rakety, jadrové ponorky a satelity. V prípade invázie však precedens naznačuje, že by namiesto toho zasiahli čínske jednotky kvôli oveľa väčším záujmom Číny.

Preto sa od Ruska očakáva, že v prípade útoku poskytne Severnej Kórei vybavenie, ako sú piloti stíhačiek, a ich majetok, ale je nepravdepodobné, že by vyslalo väčšinu svojich síl, rovnako ako Severná Kórea neposlala väčšinu svojich vlastných síl do Kurska. Rusko pravdepodobne tiež neotvorí európsky front na rozdelenie amerických síl, keďže Severná Kórea na tento účel neotvorila ázijský front. Každý je spojencom toho druhého, ale v menších praktických medziach, ako je Rusko voči svojim spojencom v ODKB alebo USA voči svojim spojencom v NATO, čo je dôležitý rozdiel.

Andrew Korybko