Keď na vás reaguje Denník N alebo úbohý pokus o analýzu textu

Zahral som sa “watchdoga”, teda strážneho psa, tento termín najlepšie definoval Danny Kollár, ktorého budem parafrázovať. Watchdog by bol v prírode parazit, ktorý sa živí výkalmi. Skúsenejší “watchdog sociálnych médií” Filip Struhárik z Denníka N mi venoval pár riadkov vo svojom najnovšom Mediabrífingu. Analýzu, ktorú ponúkol, ale odflákol, preto mu ponúkame možnosť reparátu!  

Free Digital Photos | Ťažký život po analýze, ktorá dokázala…

Komentár s názvom “Čo sa skrýva za pozlátkou neúspešného Denníka N?” je podľa Struhárika “skvelou ukážkou, ako dokážu dezinformačné médiá prekrútiť realitu”, ďakujem za ocenenie, ale v skutočnosti išlo o text, ktorý zhrnul staré informácie, na ktorých nebolo čo prekrúcať

Čo Struhárikovi prekáža?

Vraj som zaútočil na “skutočných novinárov”. V skutočnosti som v texte spomenul len meno Moniky Tódovej, ktorú považujem viac za politickú aktivistu, aktuálne moderátorku pseudodiskusií než za novinárku. Subjektívny názor je v komentári povolený! Avšak, kým mne Struhárik vyčíta, že som napísal o ich investigatíve ako o “trepaní dve na tri”, tak v hrabaní sa v mojom texte nenašiel jediný príklad útoku na “skutočných novinárov”.

Namiesto toho sa venuje slovnému spojeniu “neúspešný Denník N” z titulku, pričom sa pochválil, že redakcia expanduje a má najviac predplatiteľov spomedzi slovenských spravodajských médií. Treba oceniť veľmi šikovnú manipuláciu, keďže pointa komentára bola v tom, že z vydavateľstva odišli traja z piatich oligarchov ESETU a dvaja vlastnia 20 percent akcií v Denníku N – explicitne pomenovaná realita s logickou otázkou – Kto uteká z výhodného biznisu? S ponúknutou odpoveďou, že môže ísť o predzvesť konca, prípadne nového investora.

Watchdogovi prekáža aj nasledovné: “Hlavný denník prehral súd a musel sa Denníku N ospravedlniť za šírenie lží, no podľa Martišku „ospravedlnenie po 5-tich rokoch je skôr prehrou ako víťazstvom“. Čože?!” Pokúsim sa odpovedať veľmi jednoducho, aby pochopil aj Struhárik. Ospravedlnenie po piatich rokoch neprinieslo, okrem malého finančného príjmu Tódovcov, nič iné ako vytiahnutie pochybností o ich kúpe bytu! Takáto výhra je v spoločnosti, ktorá rýchlo zabúda, skôr prehrou ako výhrou…

Prečo ani zmienka o útoku?

“Naša práca je postavená na faktoch a dôkazoch, tá ich na znevažovaní a konšpiráciách. Ten rozdiel nemohol byť ilustrovaný jasnejšie,” napísal Struhárik na záver.

V piatich bodoch nebol Struhárik schopný napísať jediný príklad útoku na “skutočných novinárov”. A tu ukázal, že predsa len chápe tvrdenie “ospravedlnenie po piatich rokoch je skôr prehrou”. V texte, v ktorom údajne “znevažujem a konšpirujem” som pripomenul tzv. Lipšicove stádo, ktorého súčasťou mala byť aj jeho kolegyňa Tódová investigatívna hviezda galaxie. Práve tento archaický pojem Lipšicove stádo je odpoveďou na čarovný stôl v Denníku N, na ktorom objavovali a objavujú informácie zo živých spisov. Tieto informácie slúžia na jediné, a to vytváranie justično-mediálnych procesov. A samozrejme, do MediaBrífingu sa nezmestilo ani pripomenutie vzťahu Tódovej so sudkyňou Pamelou Záleskou. Na čo by aj? Veď išlo len o ilustráciu rozdielu a ctený predplatiteľ by mohol mať pochybnosti!

Ďalšia potrava pre parazita:

Už keď teda Struhárik venoval predošlému komentáru čas, a prehliadol veľa vecí, okrem vyššie spomenutých napríklad aj to, že nie je úplne v súlade s novinárskou etikou, aby čo i len jednu akciu v “nezávislom médiu” vlastnil otec lídra opozície. Mohol by sa povenovať aj mojím tvrdenia o tom, že ruble sa nenašli, ale doláre v Denníku N áno.

V každom prípade ďakujem Struhárikovi, že nás propaguje v médiu, ktoré má údajne najviac predplatiteľov. Avšak ak by paraziti v prírode robili tak nedokonalú prácu, akú vykonal Struhárik, mám obavu, že by sme žili vo veľkej kope; veď viete čoho.

Roman Martiška / https://www.hlavnydennik.sk/2026/02/27/ked-na-vas-reaguje-dennik-n-alebo-ubohy-pokus-o-analyzu-textu