Politika na ZŠ a informovaný súhlas

Na sociálnych sieťach zarezonovala téma, že vraj rodič môže informovaným súhlasom prelomiť zákaz šírenia politiky na školách. Alebo prelomiť zásadu politickej neutrality školskej pôdy.

Dovolím si tvrdiť s istotou, že tomu tak nie je. Aspoň pokiaľ ide o základné školy určite.

Informovaný súhlas zákonného zástupcu žiaka sa podľa školského zákona vyžaduje pri nasledovných aktivitách (primárne):

Organizovanie výletov, exkurzií, jazykových kurzov, športových výcvikov. Ďalej sa dotýka oblastí ako pobyty žiakov v škole v prírode a zahŕňa aj mnohé ďalšie aktivity, avšak vždy v súlade so školským vzdelávacím programom. To všetko len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

Informovaný súhlas je inštitút, ktorý mnohí poznajú z nedávneho obdobia v oblasti zdravotníckych výkonov. V školstve pomenúva riziká aktivít a tieto akoby berie rodič udelením súhlasu na svoje plecia. Teda na svoju zodpovednosť. Zodpovednosť, ktorú nechce alebo nemôže niesť školské zariadenie. Je to v poriadku. V praxi školy málokedy rozumejú tomu, čo tento súhlas musí obsahovo spĺňať a veľmi často sa jednoducho uchyľujú k názvu aktivity a kliku “súhlasím” na platforme edupage. To s cieľom informovaného súhlasu nemá nič spoločné. Ale tento článok nie je o tom.

Azda najdôležitejšia časť je, že informovaný súhlas tzv. “prebíja” ustanovenia školského zákona len v prípadoch, ktoré sú v súlade so školským vzdelávacím programom.

Politické aktivity sú na pôde ZŠ vyslovene zakázané. Zákonom.

To isté platí pre školský vzdelávací program. Školský vzdelávací program nemôže nikdy obsahovať politické aktivity na pôde ZŠ.

Maskovanie politických aktivít ako iných aktivít je obchádzaním školského zákona, čo je zakázané. Aktivity sa posudzujú podľa ich ozajstného obsahu, nie názvu a za ich obsah a vplyv na žiaka zodpovedá riaditeľ školy. Nielen voči rodičom.

Záver.

Informovaný súhlas rodiča neprelomí zákaz šírenia politických názorov či politickej propagácie na základnej škole, podotýkam neovplyvní tento zákaz zákonným spôsobom.

Platná legislatíva nerobí rozdiel v tom, či rodič súhlasí alebo nesúhlasí — povinné vzdelávanie v školách sa riadi školským zákonom, ktorý neobsahuje ustanovenie, aby rodič svojím súhlasom mohol do tohto vzdelávacieho obsahu vniesť politické aktivity. Zároveň platí, že ak by sa škola pokúsila zaradiť politickú propagáciu ako súčasť vyučovania, zákonnú neutralitu vzdelávania by to porušilo, bez ohľadu na to, či rodič s tým súhlasí, alebo nie.

Existuje niekoľko prostriedkov nápravy, ktoré možno použiť. Najdostupnejším býva osobný pohovor zákonného zástupcu s riaditeľom školy. Najúčinnejším inštitút upozornenia tzv. civilného úseku prokuratúry. Najmenej objektívnym podnet na prešetrenie štátnou školskou inšpekciou, ktorá podlieha priamo ministerstvu a teda aktuálnej povahe politického vedenia rezortu.

Zdroj: https://akw.sk/politika-na-zs-a-informovany-suhlas/