KOMU PREKÁŽA ZOLDY? MALÝ PRÍBEH ZO ŽIVOTA NA SLOVENSKU

„Nó, toto sú nebezpečné časy, dámy a páni…. to sú naozaj nebezpečné časy“, vyhlásil premiér Fico v závere nedávnej tlačovej besedy o jednej aktuálnej a mimoriadne vážnej téme.

Povedal to slovenský premiér, z ktorého už na jeseň roku 2002 začali na Mesežnikovovej konferencii IVO v Bratislavskom hoteli Carlton robiť gaunera celé štyri roky (!) predtým, ako sa po voľbách v roku 2006 stal po prvý raz predsedom vlády. Vtedy mu tam na mieste, na účelovo zvolanej medzinárodnej konferencii pochybných indivíduí, kde za predsedníckym stolom vedľa Mesežnikova sedela Soňa Szomolányiová, na podujatí s názvom „Znamená výsledok volieb 2002 koniec populistu Fica?“, nacapili na čelo vtedy ešte relatívne neškodnú nálepku „populista“.

Kto tam v sále na tej konferencii vtedy bol? Celá neoliberálna smotánka, ktorá tu dodnes cieľavedome šarapatí a riadi celé toto desiatky rokov trvajúce politicko-ideologicko-mediálne ťaženie proti lídrovi Smeru. Žiaľ, bolo to vtedy ešte príliš skoro na to, aby tam bol aj niekto z tých, ktorí sú v súčasnosti známi ako alternatívni komentátori a neformálna novinárska hrádza proti progresivizmu. Zato som tam vtedy nielen bol, ale vystúpil som aj v diskusii z pléna s kontra argumentom z Mesežnikovovej vlastnej ročenky. To označenie Fica za populistu som verejne odmietol, citujúc dokonca z dva roky starej ročenky IVO, ktorá za populistické označila už v roku 2000 čierne na bielom Dzurindove predvolebné sľuby dvojnásobných platov. Okamžite sa tam na mňa zlostne osopil prítomný prominentný holandský hosť konferencie, akýsi politologický analytik a kamarát Mesežnikova, aby som bol ticho, lebo nemám pravdu! Zoldymu ale hubu tak ľahko nezavrieš, a je jedno odkiaľ si. Upozornil som ho rovnako nahlas, že je z Holandska, ktoré samé seba považuje za vzor demokracie, tak nech sa podľa toho správa a nech láskavo toleruje aj iný názor, ako je programový názor celej tej prapodivnej konferencie.

To bolo vtedy. A čo je teraz, temer štvrťstoročie neskôr? Medzitým proti slovenskí agenti najprv z Fica v roku 2018 robili postrach, zodpovedný za vraždu Kuciaka a Kušnírovej, vzápätí mafiána, a dnes dokonca už aj vlastizradcu a agenta Kremľa – iba za to, že si dovolil vyhlásiť, že Zelenského Ukrajina nebude dostávať mimoriadne núdzové dodávky elektriny, ak ten veľkovydierač kyjevský okamžite nepustí na Slovensko ropu. Iba idiot môže niečo také prehlásiť za vlastizradu. Lenže toto je dámy a páni Slovensko, z ktorého sa húfu pomätencov spolu s médiami darí už viac ako tri desaťročia v priamom prenose za mimoriadne nebezpečných a neustále deformovaných čias vyrábať jedno nekonečné politické peklo. Hyperaktívny nímand Grohlin už v tejto súvislosti podal na Fica aj trestné oznámenie za vlastizradu.

Vyzerá to tak, že ak sa opoziční neoliberálni mega trollovia zmocnia po voľbách pod vedením Šimečku moci, v rámci hlbokej orby dostanú tieto sily Roberta Fica do väzby, aj keby mali skupinovo znásilniť hoci aj posledné zvyšky deformovaného právneho štátu až do krajnosti tak, že súdny proces s Dannym Kollárom sa stane ničím oproti tomu, čo prichystajú pre štvornásobného premiéra.

Vrátim sa na záver k nadpisu dnešného komentára „Komu prekáža Zody?“, hoci radšej by som použil menej spisovný výraz „vadí“. Áno priatelia, niekomu vadím. Viem to, a viem aj kto to je a prečo, a kam až vysoko mi tie polená pod nohy hádže. Zatiaľ o tom mlčím. Možno príde čas…. Komentátor toho totiž vie mnohonásobne viac než je relatívne malé penzum informácií a faktov, o ktorých pravidelne píše vo svojich článkoch.

Musím sa na tom z chuti smiať, lebo ak sa na jednej strane čitatelia a diváci mojich komentárov dožadujú na sociálnych sieťach a YouTube viac Zoldyho, niekomu inému – a vôbec to primárne nie je niekto z opozičných kruhov – neskutočne vadím. Až tak, že ma treba zneviditeľňovať a najradšej načisto z digitálneho priestoru vygumovať. Je to smiešne a detinské, náramne sa na tom bavím.

Vadím preto, že existujem ako nepodkupný a nepredajný komentátor od samého začiatku v roku 1990, nezjavil som sa odnikiaľ iba pred nejakými štyrmi či piatimi rokmi a nikdy som neprezliekol proslovenský kabát. Čo je najdôležitejšie, nikdy som od žiadnej politickej strany nefasoval za svoje komentáre a články ani korunu alebo euro v obálke formou cash, či akokoľvek inak v podobe nenápadnej funkcie alebo šikovne dohodeného oficiálneho alebo polooficiálneho džobu. Žijem skromne a spokojne ďaleko od Bratislavy, nikam sa nehrabem, do žiadnej strany nevstupujem, na nič neašpirujem, nikomu nekonkurujem, nič od nikoho nechcem a nikomu nie som nič dlžný. No aj napriek tomu niekomu náramne vadím.

Mám šťastie, že mi to je vzhľadom na môj vek, šediny, nadhľad a nehypertrofované ego v podstate jedno a náramne sa na tom zabávam. A práve to kohosi štve. Pokračovanie niekedy inokedy……

Michal Zoldy