Dannyho kauza: Sprisahanie sudkyne a prokurátora

PREDSLOV: MOČIL DANNY DO BAZÉNA? ALEBO PLÁVAL VO FONTÁNE?

Niektoré problémy nie je možné dôkladne vysvetliť videom, pretože sú príliš komplexné. Napríklad viaceré podstatné pasáže záverečnej reči Davida Lindtnera v inkvizičnom procese vedenom proti Dannymu Kollarovi. Aj preto ešte stále píšem články.

Inkvizičný prokurátor Stanislav si totiž zjavne myslí, že môže len tak niekoho stíhať za močenie do bazéna a tesne pred vynesením rozsudku obžalovanému povedať, že vlastne plával vo fontáne. A politická sudkyňa Šnajderová to schvaľuje, podporuje a svojím spôsobom aj propaguje.

Ak vás zaujíma, akej právnej zhovädilosti sa dopustili inkvizičný prokurátor Stanislav a politická sudkyňa Šnajderová vo veci možného uplatnenia prísnejšej právnej kvalifikácie ohľadom knihy Protokoly sionských mudrcov, prečítajte si môj nasledujúci text…

—————

Kauza Dannyho Kollara je pred vynesením rozsudku. Ostatný deň hlavného pojednávania vyplavil na povrch dôvodné podozrenie, že politická sudkyňa Eliška Šnajderová nie je nestranným rozhodcom sporu medzi obžalobou a obhajobou, ale je sprisahancom inkvizičného prokurátora Michala Stanislava.

Inšpiratívna záverečná reč

Dannyho advokát David Lindtner predniesol rozsiahlu, brilantnú a temperamentnú záverečnú reč. Dotkol sa množstva právnych a skutkových aspektov prípadu, s ním súvisiacich inštitucionálnych zlyhaní a spoločenských otázok. Jedna z ťažiskových myšlienok bolo pomenovanie koordinovaného úsilia prokurátora a súdov o Dannyho potrestanie za každú cenu. Z toho vyplýva, že súd prestal byť nestranným rozhodcom medzi prokurátorom a obžalovaným, ale prevzal neústavnú rolu tretieho orgánu činného v trestnom konaní.Doterajší priebeh hlavného pojednávania potvrdzuje správnosť názoru vysloveného Davidom Lindtnerom, dôkazom čoho je okrem iného aj postup sudkyne Šnajderovej v súvislosti so „žiadosťou“ prokurátora Stanislava, aby upovedomila Dannyho Kollara o možnosti zmeny právnej kvalifikácie z miernejšej na prísnejšiu v bodoch dva až sedem obžaloby, ktoré sa dotýkajú knihy Protokoly sionských mudrcov.

Upozornenie obžalovaného

Ak chceme pochopiť, v čom spočíva sprisahanie prokurátora a sudkyne, musíme správne porozumieť tomu, čo hovorí Trestný poriadok ohľadom upozornenia obžalovaného na hrozbu možného odsúdenia podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, aká je pôvodne uvedená v obžalobe. Príslušné ustanovenie (§ 284 ods. 2 Trestného poriadku) výslovne hovorí, že obžalovaného je možné odsúdiť podľa prísnejšej kvalifikácie len vtedy, ak ho súd na túto možnosť vopred upozornil, aby tejto novej okolnosti mohol prispôsobiť svoju obhajobu.Z toho jednoznačne vyplýva, že zákon predpokladá iniciatívu súdu, nie prokurátora. Povedané inak, ak sudca na základe výsledkov dokazovania v priebehu hlavného pojednávania vidí možnosť odsúdenia obžalovaného podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, aká je uvedená v obžalobe, vopred na to sám upozorní obžalovaného. V nastolenom prípade mala samosudkyňa Šnajderová spontánne upozorniť Dannyho na prípadnú zmenu, lenže to sa nestalo.Stalo sa niečo úplne iné. Prokurátor Stanislav požiadal sudkyňu Šnajderovú, aby na túto možnosť upozornila Dannyho a ona to bezodkladne urobila. Sám prokurátor – napriek tomu, že požiadal sudkyňu – nezmenil právnu kvalifikáciu. Avšak ani sama sudkyňa nekonala z vlastnej iniciatívy. Tým nastala absurdná a dalo by sa povedať aj idiotská situácia.Po prvé preto, lebo prokurátor si na jednej strane myslí, že Danny by mal byť odsúdený podľa prísnejšej kvalifikácie, ale nezmenil v tomto ohľade obžalobný text. Po druhé preto, lebo sudkyňa očividne nezvažovala možnosť odsúdenia podľa prísnejšej kvalifikácie, ale na podnet prokurátora na takúto možnosť predsa len Dannyho upozornila, aj keď to zjavne nebol jej autentický právny názor.To znamená, že prokurátor nekoná podľa toho, čo si myslí, lebo nemení obžalobný návrh. Sudkyňa zase koná podľa toho, čo si nemyslí, lebo upozornila Dannyho na možnosť zmeny právnej kvalifikácie nie na základe vlastnej rozumovej činnosti, ale na podnet prokurátora, ktorý, ako už bolo povedané, neupravil v zmysle svojho právneho názoru text obžaloby. Je to nielen absurdita, ale aj blázinec. Ak sudkyňa nekonala z vlastnej vôle, ale na popud prokurátora, je očividné, že obaja postupujú v koordinovanom úsilí, čo je na úrovni praxe nacistickej alebo sovietskej justície. Vyberte si podľa gusta. A to všetko obaja robia v rozpore so zmyslom vyššie spomínaného ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku.

Močil alebo plával?

A teraz sa pozrime na to, o akej zmene právnej kvalifikácie je reč. V bodoch obžaloby dotýkajúcich sa Protokolov sionských mudrcov je Danny obžalovaný zo zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2. písm. b) Trestného zákona s trestnou sadzbou odňatia slobody tri až osem rokov.Na základe zašmodrchaného upozornenia tandemu politických aktivistov Stanislava a Šnajderovej by mohlo Dannymu hroziť odsúdenie za založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2. písm. a) Trestného zákona s trestnou sadzbou od štyroch do osem rokov. Teda spodná sadzba je o rok vyššia ako v prípade prvej uvedenej právnej kvalifikácie.Prísnejšia trestná sadzba je sama o sebe znepokojujúca, avšak to nie je jediný problematický bod načrtnutej zmeny. Počas celého prípravného konania, čiže vo fáze vyšetrovania, aj v priebehu hlavného pojednávania bolo stíhané rozširovanie extrémistického materiálu, avšak tesne pred koncom dokazovania na hlavnom pojednávaní prišiel inkvizítor Stanislav s námetom založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Kým podľa prvej kvalifikácie ide o činnosť rozširovania napríklad literatúry alebo letákov a podobne, podľa druhej kvalifikácie ide o úplne inú aktivitu, definovanú pojmami založenie, podpora, propagácia.Z toho jednoznačne vyplýva, že ide nielen o zmenu právnej kvalifikácie, ale aj o zmenu skutku. Rozširovať letáky, distribuovať politický program, rozdávať literatúru a podobne je predsa úplne iné konanie (skutok) ako napríklad zakladať hnutie smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Trestný poriadok pritom jasne ustanovuje (§ 235 písm. c), že v obžalobe musí byť skutok definovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Zmyslom takto formulovanej zásady je zabránenie svojvôli a umožnenie obvinenému účinne sa brániť.Ak však na začiatku trestného konania obviňuje prokurátor podozrivého z močenia do bazéna a na konci hlavného pojednávania mu kladie za vinu plávanie vo fontáne, ide o svojvôľu a najmä o zjavne zamenený, respektíve zmenený skutok. Presne to spáchali politickí aktivisti Stanislav a Šnajderová v priebehu hlavného pojednávania v trestnej veci Dannyho Kollara.

Prechádzka právnym pralesom

V záujme plastického vykreslenia vzniknutej situácie je vhodné bližšie oboznámiť sa s tým, čo sa ukrýva pod trestným činom založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Budem sa usilovať previesť vás pralesom právneho slovníka čo najzrozumiteľnejšie.Kým sa dostaneme k legálnej definícii ustanovenia § 421 Trestného zákona, dávam do pozornosti niektoré kľúčové slová, dôležité pre pochopenie preberanej skutkovej podstaty:

• založenie;
• podpora;
• propagácia;
• skupina;
• hnutie;
• ideológia;
• smeruje;
• hlása.

Preberaného trestného činu sa dopustí ten, „kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb“.Základná trestná sadzba je od jedného do piatich rokov. Avšak podľa druhého odseku, ak sa popísaného konania dopustí páchateľ (a) verejne alebo na mieste verejne dostupnom; (b) závažnejším spôsobom konania; (c) za krízovej situácie; môže súd uložiť trest od štyroch do ôsmich rokov. Stanislav a Šnajderová prejudikujú, že Danny spáchal čin verejne, respektíve na mieste verejne prístupnom, preto mu hrozia odňatím slobody od štyroch do ôsmich rokov.Ak sa vrátime k legálnej definícii preberanej skutkovej podstaty, zistíme, že ide o kvetnaté ustanovenie s obrovským množstvom kombinácií a variácií. Jednotlivými činnosťami definovanými slovesami založí, podporuje alebo propaguje môže páchateľovo konanie viesť napríklad k:založeniu skupiny, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;založeniu hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;založeniu ideológie ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť.Alebo môže viesť k:podpore skupiny, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;podpore hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;podpore ideológie, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť.Alebo môže viesť k:propagovaniu skupiny, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;propagovaniu hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť;propagovaniu ideológie, ktorá „smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť.Doteraz uvádzané konania sa vzťahujú na skupiny, hnutia a ideológie prítomné v súčasnom svete. To znamená, že musí ísť o skupiny, hnutia a ideológie stále živé a pôsobiace. Popisovaného konania je možné dopustiť sa aj kombinovaným spôsobom:založenie + podpora + propagácia;založenie + podpora;založenie + propagácia;podpora + propagácia;založenie hnutia + podpora skupiny + propagácia ideológie;založenie skupiny + propagácia hnutia + podpora ideológie… atď. v ilustratívnych príkladoch nie je potrebné ďalej pokračovať. Len dodajme, že tieto kombinácie je možné rozšíriť o varianty, založené na tom, či ide napríklad o hnutie/skupinu/ideológiu, čo buď smerujú alebo hlásajú alebo aj smerujú aj hlásajú niektorú zo zakázaných činností, uvedených vo vyššie citovanej legálnej definícii.No a napokon sa preberaného trestného činu môže páchateľ dopustiť, ak propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, čo smerovali k potláčaniu základných práv a slobôd v minulosti, napríklad nacizmus.

Nezaložil, nepodporoval, nepropagoval

Je zjavné, že Danny nezaložil skupinu ani hnutie a nie je ani autorom žiadnej ideológie. Neexistujú žiadne materiálne dôkazy o podporovaní (finančnými alebo inými materiálnymi príspevkami) skupiny, hnutia alebo ideológie. Tiež neexistujú dôkazy o tom, že propagoval skupinu, hnutie alebo ideológiu.V priebehu celého trestného konania (vyšetrovania aj hlavného pojednávania) sa orgány činné v trestnom konaní usilovali dokazovať, že Danny niečo rozširoval, nie zakladal, podporoval alebo propagoval. Ak by aj kdesi v materiálnom svete existovali stopy po takomto konaní (čo neexistujú), mal sa prokurátor zamerať na hľadanie a predkladanie dôkazov o popisovanej činnosti. Nič v naznačenom smere nepodnikol. Inkvizítor Stanislav vytvoril skutok rozširovania a náhle by ho chcel mávnutím čarovného prútika premeniť na skutok zakladania, podporovania či propagácie. To je proste nonsens.Ešte väčším šialenstvom je okolnosť, že politická sudkyňa Šnajderová to schvaľuje, podporuje a svojím spôsobom aj propaguje.

Individuálne a inštitucionálne hrozby

Ak zhrnieme všetky popísané fakty a dáme ich na jednu stranu pomyslených váh, nemôžu sa strážcovia nedotknuteľnosti justície čudovať, ak na druhú stranu postavíme také hodnotiace úsudky, ako sú inkvizičný prokurátor, politická sudkyňa či právni alebo justiční zločinci. Prosím, aby bolo brané do úvahy, že tento už aj tak dlhý text sa venuje len jednému aspektu komplexného prípadu Dannyho Kollara. Nerozoberal som napríklad škandalóznu absenciu odôvodnenia väzby politickou sudkyňou Šnajderovou alebo postupu justičného hulváta Kliemnta, ktorý v sťažnostnom konaní rozhodoval a naďalej rozhoduje, aj keď je zaujatým a nezákonným sudcom. A nevenoval som sa mnohým iným svinstvám, spáchaným počas prípravného konania aj hlavného pojednávania.Ak bolo možné identifikovať v malom zlomku celého prípadu toľko právneho nihilizmu, je namieste konštatovať, že proces vedený proti Dannymu je politický, inkvizičný a nebezpečný nielen pre samého obvineného, ale aj pre celú spoločnosť. Hrozbu v nastolenej kauze individuálne predstavujú inkvizítor Stanislav a politická sudkyňa Šnajdeorvá, inštitucionálne je reprezentovaná politickým Špecializovaným trestným súdom a Lipšicovým gestapom, toho času roztrúseným po rôznych útvaroch generálnej prokuratúry.

Peter Tóth