AK SA OPOZÍCIA NEDOKÁŽE POSTAVIŤ ZA SLOVENSKO, NEMÁ MORÁLNE PRÁVO PREVZIAŤ MOC V ŠTÁTE

Volodymyr Zelenskyj dnes v Európskom parlamente niekoľkokrát klamal, ale európske médiá hlavného prúdu si opäť nesplnili svoju informačnú povinnosť a namiesto analytickej práce zvolili oslavný tón.

Nie je pravdou, že Putin blokuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Rusko neustále opakuje, že nemá žiadne námietky. Sú to samotné členské štáty EÚ, ktoré sa postavili proti jeho ultimatívnej požiadavke, že Kyjev chce získať členstvo už na budúci rok – nielen Maďarsko, nielen Slovensko, ale ani Poľsko, Nemecko, Taliansko a ďalšie krajiny nesúhlasia s týmto šialeným nápadom.

Nie je pravdou, že vojnu v Čečensku začal Putin. Keď už, začal ju Jeľcin, ale ani to nie je celkom presné. Konflikt sa začal jednostranným vyhlásením nezávislosti Čečenska, na ktoré Moskva zareagovala ešte pomerne umiernene. Potom však prívrženci čečenského vodcu generála Dudajeva spustili rozsiahle etnické čistky proti nečečenskému obyvateľstvu (nielen proti Rusom, ale aj proti Ukrajincom a Arménom), a to si už Moskva nenechala ľúbiť a Jeľcin nariadil rozsiahle bombardovanie Čečenska. To, že pri tom dochádzalo k vojnovým zločinom, je nesporné, ale zaujímalo by ma, prečo Zelenskyj vytiahol práve toto, keď aj samotná Ukrajina vojensky zasiahla proti Donecku a Luhansku. Čo tým chcel básnik povedať? Že Zelenskyj a Porošenko sú rovnakí ako Putin a Jeľcin?

Rovnako nie je pravdou, že iba Rusko zaútočilo na európske štáty v minulom storočí, ako europoslancov huckal proti Moskve Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina v tom zohrávala veľmi aktívnu úlohu, osobitne pri invázii do ČSSR v auguste 1968. V tejto súvislosti je hanebné, ako už aj FB stránka Židia na Slovensku účelovo prekrúca dejiny a pri demagogickom výpočte krajín, ktoré napadli Rusi, uvádza roky 1941 – 1945 ako „využívanie dôsledkov druhej svetovej vojny ako zámienky na okupáciu“. Podľa tejto nehoráznej a nesmierne hlúpej verzie bolo aj oslobodenie Osvienčimu Červenou armádou „zámienkou na okupáciu“? Že sa anonymný autor nehanbí šíriť také bezočivé lži…

Je neskutočné, ako podvodníkovi Zelenskému, ktorý zneužíva vojnu a utrpenie na vlastné nezákonné obohacovanie, sprísňovanie režimu a upevňovanie svojej moci, žerú a tolerujú určité kruhy v Európe úplne všetko. Kyjevská junta má nielen toľko drzosti, že arogantne určuje nepochopiteľne submisívnej Európskej únii, čo má robiť, ale jej šéf bez hanby hovorí, že tvrdenie, že korupcia na Ukrajine je horšia ako v iných európskych krajinách, je vraj klamstvo, o čom svedčí aj zatknutie niektorých osôb. Akoby to, že chytia zlodeja, znamenalo, že v krajine sa nekradne.

Kult osobnosti Zelenského však zvlášť u nás zachádza priďaleko a ohrozuje základy stability štátu. Keby som bol novinárom, spýtal by som sa opozície, či existuje situácia, kedy by sa plnou váhou postavili za Slovensko. Keď holandská vláda vo svojom programovom vyhlásení absurdne označí za svoj cieľ zastavenie hlasovacích práv Slovenska v EÚ, naša piata kolóna sa postaví za Holandsko a rozhorčuje sa nad tým, že slovenský premiér vo svojej reakcii „uráža našich holandských partnerov“. Keď Česi absurdne zrušia pravidelné zasadnutia oboch vlád (v čase, keď ukrajinský kabinet nemá problém rokovať so slovenským), naša opozícia podporí Prahu a ide sa jej premiérovi demonštratívne poďakovať. Keď niektorí pomätení europoslanci tvrdia, že na Slovensku nie je nezávislosť súdnictva, slovenská opozícia pritakáva Bruselu, hoci vie, že to nie je pravda a keď už, tak skôr v opačnom garde, pretože hlavne previazanosť súdnej moci s opozičnými stranami im pomáha vyhrávať niektoré právne spory. Keď nám Chorvátsko odmietne prepravu ropy na územie Slovenska, naša piata kolóna opäť podporí Záhreb, a nie Bratislavu. Keď nás kritizuje Nemecko, Francúzsko alebo Poľsko, opoziční tragédi servilne tlieskajú zahraničiu a moralizujú, že slovenská vláda nám vraj robí neustále hanbu. A mohli by sme pokračovať.

Toto naozaj nie je normálny stav. Opozícia sa správa, akoby zmyslom Slovenskej republiky bolo iba poslúžiť niekomu inému, nie slúžiť vlastným občanom. To isté sa dá povedať aj o hysterickom divadle okolo údajného pozastavenia núdzových dodávok elektrickej energie Ukrajine, ktoré včera oznámil premiér Fico. Je to búrka v pohári vody!

Po prvé, agentúra Reuters dnes potvrdila to, na čo som upozornil aj vo včerajšej večernej relácii TA3, že dovoz elektriny na Ukrajinu zo Slovenska naďalej pokračuje. Po druhé, ide o NÚDZOVÉ dodávky, ktoré sa využívajú minimálne a nepravidelne, iba v prípade akútnych problémov (Ukrajina o ne požiadala naposledy pred mesiacom). Opozícia sa však tvári, akoby Fico spáchal vojnový zločin, akoby kvôli nám teraz Ukrajinci vymrzli na smrť, čo je LOŽ!!! Robert Fico (ako vždy) urobil len symbolický krok, ktorý v praxi nebude mať žiadne dramatické následky (už včera som to na TA3 prirovnal k jeho heslu „ani náboj na Ukrajinu“ – realita je taká, že nikdy sme nedodávali na Ukrajinu toľko munície ako teraz). Tvrdšie recipročné opatrenia nechal (opäť ako vždy) na Budapešť.

Opozícia však spustila takú masovú psychózu, že si treba klásť oprávnené otázky, kam to chce táto spoločnosť s takýmto nastavením dotiahnuť. Nielenže sa úplne opustila a osvojila si jazyk krajnej pravice o potkanoch, gauneroch a zradcoch, ktorí by vraj mali visieť. Ona sa zbláznila do takej miery, že začala podávať trestné oznámenia za zločiny proti ľudskosti, akoby bolo našou povinnosťou, a nie prejavom dobrej vôle, pomáhať nejakému inému štátu. A akoby toho nebolo priveľa, Vysoká škola výtvarných umení vydala stanovisko, v ktorom odsudzuje „bezohľadné, neľudské a pomstychtivé“ správanie premiéra a požaduje, aby štátna firma (sic!) odmietla jeho nariadenie o odstavení núdzových dodávok ropy pre Ukrajinu… Akoby som sa preniesol v čase o päťdesiat rokov dozadu a očakával, že k tomuto bodrému vyhláseniu našej pracujúcej inteligencie sa pridajú aj brigády socialistickej práce z hnedouhoľných baní, kolektívy družstevníkov, pionierskych organizácií a jednotky ľudových milícií…

Znovu teda kladiem otázku, kedy má štát podľa tejto zmilitarizovanej až nepríčetnej opozície právo chrániť vlastné záujmy. Zopakujme si základné fakty. 27. januára Rusi údajne zbombardovali stanicu ropovodu Družba na Ukrajine. Doteraz sa k tomu síce neprihlásili a nedáva žiadnu logiku, prečo by si likvidovali zdroj vlastných príjmov, ale nechajme to teraz tak. Predminulú noc Ukrajinci zbombardovali dôležitý uzol ropovodu Družba v Rusku. Zaujímavé je, že Rusi ho dokázali opraviť za štyri hodiny, kým Ukrajinci to vraj nezvládajú ani za štyri týždne a termín neustále posúvajú. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí požiadalo ukrajinskú stranu, aby sme sa sami na mieste mohli presvedčiť o rozsahu škôd. Kyjev to odmietol. Potom slovenský premiér požiadal ukrajinského prezidenta o priamy telefonát a vysvetlenie správania ukrajinskej strany. Zelenskyj to odmietol.

Aj ten posledný hlupák musí vidieť, že to nie je technické zlyhanie, ale politický zámer a že Kyjev nekomunikuje normálne a štandardne minimálne v rámci diplomatických pravidiel. Aká alternatíva nám teda zostala? Posielať im horúci čaj, vrelé pozdravy a prejavy nehynúcej podpory? Takto sa podľa vás správa partner uchádzajúci sa o členstvo v EÚ? Čo bude robiť, keď bude na palube? Potom sa nečudujte, že si čoraz viac ľudí začína klásť otázku, načo nám je členstvo v EÚ, keď Európska komisia nechráni práva a záujmy členských štátov, ale jedného agresívneho kandidáta.

Slovenská republika má svoje legitímne štátne záujmy, ktoré je oprávnená presadzovať, zastávať a chrániť – zvlášť v čase ropnej núdze. Je nepochopiteľné a odpudzujúco zvrátené, že v tomto krízovom období opozícia nestojí ako jeden muž za Slovenskou republikou – a namiesto toho nielenže používa rovnakú argumentáciu ako ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, ale ešte sa ide na ich ambasádu v Bratislave za Slovensko ospravedlniť. My naozaj nemáme štátotvornú opozíciu, ale piatu kolónu, ktorá kade chodí, ohovára Slovenskú republiku, špiní ju, škodí jej, nestotožňuje sa s ňou, a tým pádom nemá morálne právo prevziať moc v tomto štáte. Našou hlavnou prioritou predsa nemôže byť Ukrajina a blokovanie dodávok ropy škodí našim občanom a našej ekonomike neporovnateľne viac ako symbolické pozastavenie núdzových dodávok elektrickej energie. Fakt naša opozícia nechápe, o čo sa tu hrá?

A na záver zopár porovnaní: poľský premiér Donald Tusk odmietol žiadosť Bezpečnostnej rady OSN poskytnúť vojakov, zbrane a akúkoľvek pomoc pri riešení konfliktu v Gaze. Vyhlásil, že Poľsko má iné priority a každý to akceptoval, hoci Gaza je vzdušnou čiarou takmer rovnako ďaleko ako ukrajinsko-ruský front. Prečo naši opoziční moralisti nekritizovali toto rozhodnutie a majú pocit, že len Slovensko musí vyhovieť každej požiadavke, ktorá príde z USA alebo z EÚ?

A ďalej: bývalý veliteľ roty ukrajinského práporu Aidar Jevhen Dikij sa vyhráža Slovensku za prerušenie núdzových dodávok elektrickej energie: „Buď zapnete to, čo ste sa rozhodli vypnúť, alebo pôjdeme a vezmeme tieto objekty pod našu ochranu vojenskou silou.“ Pripomínam, že neonacistický prápor Aidar bol zapletený do únosov, rabovania a podľa Amnesty International aj do vojnových zločinov. Keď sa akýkoľvek vyšinutý pako, ktorý nemá nijaký vplyv na Kremeľ, vyhráža v ruskej televízii Slovensku, opozícia s červenými denníčkami to rozmažú, akoby išlo o oficiálne vyhlásenie vojny. Ale keď to urobí vplyvný ukrajinský vojak, pozerajú sa do zeme a tvária sa, že to nie je nič vážne. A tak sa znovu naliehavo pýtam: kedy sa opozícia konečne postaví za Slovenskú republiku a prestane sa správať ako bezpečnostné riziko?

Eduard Chmelár