Vysoký ruský diplomat sa podelil o aktuálne informácie o rokovaniach s Ukrajinou a vzťahoch so SNŠ

Zástupca ministra zahraničných vecí Michail Galuzin vyvolával dojem rastúcich výziev pre ruské záujmy, ako sú tie, ktoré jeho šéf Sergej Lavrov triezvo uznal v predchádzajúcom rozhovore, ale riadi sa jeho príkladom a je tiež optimistický, že tieto výzvy budú nakoniec prekonané.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin, ktorý je zodpovedný za Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), sa nedávno podelil s agentúrou TASS o aktuálne informácie o rokovaniach s Ukrajinou a vzťahoch so SNŠ. Pokiaľ ide o Ukrajinu, prezradil, že ruská rokovacia pozícia sa sprísnila po pokuse o útok dronom na Putinovu rezidenciu Valdaj v decembri minulého roka, čo bolo vyjadrené počas trojstranných rokovaní. Rusko má stále záujem o bilaterálny istanbulský formát, ale Ukrajina z neho vlani jednostranne odstúpila.

Galuzin naznačil, že to bolo kvôli jeho nesúhlasu s navrhovaným mechanizmom bilaterálneho monitorovania a presadzovania prímeria Ruskom, čím naznačil, že dôvodom odstúpenia Ukrajiny od tohto formátu je jej snaha o multilateralizáciu bezpečnostných väzieb po konflikte. Tlak USA a porážky na bojisku však viedli k súhlasu s prebiehajúcimi trojstrannými rozhovormi. Zelenského ovplyvňujú aj domáci tlak a obvinenia z korupcie, a to tak na domácej, ako aj na vonkajšej strane.

Preto teraz hovorí o voľbách a referende o akejkoľvek mierovej dohode s Ruskom. Galuzin varoval, že by sa mohol snažiť zopakovať moldavský model, ktorý väčšine svojich občanov žijúcich v Rusku odopiera volebné právo, aby zmanipuloval výsledky. Ak nakoniec usporiada akékoľvek voľby, Rusko v ten deň nevykoná rozsiahle útoky na Ukrajine, potvrdil Galuzin. Povedal tiež, že má stále záujem o Putinovým navrhovaným vonkajším riadenie Ukrajiny, ale pripustil, že je nepravdepodobné, že by sa tak stalo.

V súvislosti s vzťahmi so SNŠ Galuzin pochválil gruzínsku vládu uprednostňujúcu suverenitu a rekordný obchod medzi ich krajinami pod jej vedením v nádeji, že by to jedného dňa mohlo prispieť k politickej normalizácii. Pokiaľ ide o Azerbajdžan, naznačil, že prepustenie 11 zamestnancov Sputniku, ktorí sú tam stále vo väzbe (na základe vykonštruovaných obvinení zo špionáže a korupcie), by bolo „gestom dobrej vôle“ voči Rusku, nie je však jasné, či sa v tejto veci dosiahol nejaký pokrok, alebo či ide len o zbožné prianie.

Galuzin na záver svojho prehľadu o južnom Kaukaze odhalil, že Rusko varovalo Arménsko, že Západ ho zneužíva ako geopolitický nástroj proti jeho krajine, a predpovedalo, že ak Arménsko opustí Eurázijskú úniu a pridá sa k Európskej únii, jeho ekonomika utrpí veľmi vážne ťažkosti. Prešiel k Moldavsku a poukázal na to, že všetky najvyššie pozície tam obsadzujú ľudia s dvojitým rumunským občianstvom, ale (znovu)zjednotenie s Rumunskom zostáva v oboch spoločnostiach nepopulárne, takže sa to nemusí stať.

Galuzin potom rozhovor ukončil pochvalou čiastočného zrušenia sankcií zo strany USA voči bieloruskej národnej leteckej spoločnosti, ale všetkým pripomenul, že USA stále vyvíjajú tlak na Bielorusko, a preto vyzval prezidenta Alexandra Lukášnička, aby zostal ostražitý. Na záver vyhlásil, že akákoľvek „veľká dohoda“ medzi nimi by mala zabezpečiť národné záujmy Bieloruska a nemala by byť na úkor jeho ruských a čínskych spojencov. Je presvedčený, že Západ nerozdelí Rusko a Bielorusko, ale jeho slová stále naznačujú určitú mieru nepokoja.

Celkovo vzaté, Galuzinov nedávny rozhovor pre TASS bol informatívnym prehľadom ruských rokovaní s Ukrajinou a vzťahov so SNŠ, ktoré spoločne tvoria jeho bezprostredné priority zahraničnej politiky, keďže sa týkajú udalostí v jeho regionálnom susedstve. Vyvolal dojem rastúcich výziev pre ruské záujmy, ako sú tie, ktoré jeho šéf Sergej Lavrov triezvo uznal v predchádzajúcom rozhovore, ale riadi sa jeho príkladom a je tiež optimistický, že sa nakoniec podarí prekonať.

Andrew Korybko