VČERAJŠÍ KOMENTÁR NA YOUTUBE JE DOLU NA KONCI

Dnes mám nejaké neodkladné povinnosti: musím si okrem iného navariť aspoň na ďalšie tri olympijské dni, treba trochu upratať, hlavne umyť konečne všetok nakopený riad, skočiť aj do mesta, a byť včas naspäť na hokej.

Najprv bankomat….. hoci nie vždy má tento náš bankomat VÚB v Turzovke to, čo by mal seriózny bankomat bežne obsahovať, čiže peniaze. Ono sa tomu hovorí, že nebol nadotovaný, respektíve bol nenadotovaný. Neviem prečo nám to občas VUBka robí…. asi si tam v Bratislave, poťažne až v ďalekom Hricovom Taliansku, kde má ona vrchné sídlo, myslia, že Turzovka leží na samom konci sveta a za ňou už nie je absolútne nič, iba vesmírna prázdnota. Nie je to pravda, na hranice s Českom je to ešte pár kilometrov, až tam môj svet končí. Hneď vedľa je síce pobočka Slovenskej sporiteľne aj s bankomatom, a ten napodiv vždy peniaze obsahuje, ale prečo mám chodiť do iného bankomatu keď mojou bankou je od roku 1995 VÚB?

Vedľa „nášho“ nespoľahlivého VÚB bankomatu je lekáreň. Dobrá lekáreň, musím povedať, so sympatickou šéfkou, s ktorou som občas prehodil pár učených slov lebo ona vie, keďže som ju hneď po presťahovaní na Kysuce informoval, že ja nie som len tak hocijaký obyčajný pacient lebo som bol v minulosti podpredsedom Etickej komisie na klinické skúšky nových liečiv na Slovensku. To bolo ale v minulom tisícročný…..môj život totiž už predstavte si trvá tak neuveriteľne dlho 🙂

Keď idem okolo lekárne, vždy sa pýtam sám seba „nepotreboval si ty sklerotik niečo z lekárne, nie aby si si zas až doma vo svojej dedine spomenul, že si sa tam mal po niečo zastaviť.“ Stále niečo potrebujem z lekárne. Z lekárne, kam som ako mladý prisahám zemi nikdy nechodil lebo keď som mal dvadsať rokov bol som zdravý ako ryba a nevedel som pochopiť prečo sa niektorí ľudia šuchtajú po vonku s paličkou alebo s barlami, a keď idú hore po schodoch tak fučia ako lokomotíva a na každom medziposchodí sa potrebujú zastaviť, utrieť si pot z čela a z tváre a vydýchať sa. Po vyše polstoročí to už chápem, a chápem to veľmi dobre.

S mojím varením je to tak, že ja zásadne nikdy nevarím každý deň. Komu by sa prosím vás aj chcelo? Lenže je bohužiaľ fakt, že ak máš navarené na tri dni, čo vložíš ako uvarené a vychladnuté do chladničky, už o deň či dva nechutí rovnako ako keď si to navaril a bolo to čerstvé. Hlavne to platí o takých jedlách ako je kurací paprikáš alebo vyprážané rezne. Ten fajný paprikáš nejako záhadne v chladničke zrôsolovatie a rezne sú na druhý a tretí deň akési gumové. Rizoto, to varím dnes, je lepší prípad, a plnená paprika s paradajkovou omáčkou je rovnako dobrá aj na štvrtý deň. Kapustnica je výborná aj o týždeň, dokonca sa mi zdá ešte lepšia – to mám všetko vyskúšané a odpozorované zo života. Niektorí muži nástoja doma na tom, že musia mať každý deň čerstvo navarené…. nuž ja byť ženou, takého muža vyhodím von. Reštaurácia nie je pre seniora riešením, pokiaľ nie si niekto ako Boris Kollár, Marián Gáborík alebo Miro Lajčák, že si hral v NHL, mal si hotely na Donovaloch alebo drepíš v dozornej rade Slovnaftu a je ti jedno čo ten obed v podniku stojí. U mňa to tu v Turzovke činí aj s polievkou a tromi deci kofoly sedem eur a päťdesiat centov. Tiež to išlo hore, lebo pred tým, ako nastúpil do vlády gauner Matovič a po ňom aj tí ďalší dvaja nešťastníci, ťa taký fajný a výživný obed vyšiel ani nie na päť eur.

Nemám dnes na srdci nič ďalšie. Ak ste si to včera náhodou nevšimli, ako zázrakom som mal na YouTube až tri veci – najprv Rišov rozhovor so mnou o Dannym, potom ten dlhý rozhovor u Lenky s Evou Zelenayovou, no a napokon sa tam v silnej konkurencii dostal aj môj včerajší ostrý ranný komentár o Šimečkových progresivistoch. Dám na to dolu v komentároch pre istotu linky.

Prajem pekný víťazný deň

Michal Zoldy