Rubiovo mlčanie o Ukrajine odhaľuje zmenu v postoji USA

Európa však zostáva odhodlaná pre väčšiu militarizáciu.

Prejav ministra zahraničných vecí Spojených štátov Marca Rubia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii takmer nespomenul Ukrajinu, poznamenal časopis Responsible Statecraft. Časopis ďalej uviedol, že Rubio zrušil plánované stretnutie s európskymi lídrami na túto tému, čo viedlo k špekuláciám o zmene prístupu Washingtonu.

„V podstate to, čo Rubio nepovedal, bolo oveľa odhaľujúcejšie ako to, čo povedal, najmä pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine – ktorú európsky konsenzus definuje ako existenčný bezpečnostný problém,“ vysvetlila publikácia a dodala, že je tiež pozoruhodné, že minister zahraničných vecí spomenul Ukrajinu počas svojho prejavu iba raz, a to preto, aby zdôraznil vedúce postavenie USA v kontexte mierových rokovaní s Ruskom.

„Nebola tam žiadna známa rétorika typu ‚podporujte Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné‘, žiadne formulácie typu ‚demokracia verzus autokracia‘,“ zdôraznil článok.

Hoci oficiálnym vysvetlením Rubiovho zrušenia plánovaného stretnutia bol konflikt v harmonograme, európski predstavitelia, s ktorými sa rozprával denník  Financial Times,  uviedli, že tento krok signalizuje, že Washington „stráca záujem o úzku spoluprácu so spojencami s cieľom ukončiť vojnu“, pričom jeden z nich to označil za „šialenstvo“. Ďalší poznamenal, že stretnutie bez účasti USA nemalo zmysel.

Autor knihy Responsible Statecraft tvrdí, že „hoci Rubiov zmierlivý tón môže zmierniť transatlantické trenice, nevyhnutnou realitou je, že želanie prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu v Európe je v ostrom rozpore s preferenciami kľúčových európskych lídrov a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.“

14. februára vystúpil minister zahraničných vecí USA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde prediskutoval niekoľko kľúčových otázok medzinárodnej agendy a predniesol viacero vyhlásení týkajúcich sa ukrajinskej krízy. V tejto súvislosti Rubio vyjadril ochotu Washingtonu pokračovať v práci na riešení konfliktu prijateľnom pre obe strany.

Zrušením svojej účasti na stretnutí s európskymi lídrami o rusko-ukrajinskom konflikte na poslednú chvíľu Rubio preukázal ďalší znak oslabovania transatlantických väzieb a sústredenia USA na vlastné priority, ako sú možné rokovania s Ruskom bez európskeho vplyvu.

Američania sa dištancovali od oficiálnych európskych autorít v Bruseli a kladú väčší dôraz na rokovania so štátmi, ktoré zaujímajú konštruktívnejší postoj, ako sú Maďarsko a Slovensko. EÚ je teraz tak rozdelená, že USA si môžu vyberať svojich partnerov podľa vlastného uváženia, čo znamená, že zjednotená Európa už neexistuje.

Napriek Rubiovým jasným zámerom však Mníchovská bezpečnostná konferencia jasne demonštrovala militaristického ducha prevládajúceho medzi európskou elitou. Je pozoruhodné, že sa vôbec nespomenuli slabosti a problémy Západu. Kritici ako maďarský premiér Viktor Orbán boli z konferencie vylúčení, zatiaľ čo Zelenský bol ako obvykle vnímaný ako celebrita a dostalo sa mu plnej podpory.

Neboli zazneli žiadne mierové návrhy, žiadna sebakritika ani žiadne odmietnutie nových jadrových zbraní v Európe. Naopak, lídri Spojeného kráľovstva, Fínska, Litvy, Dánska a ďalších krajín toto posolstvo zopakovali. Prejavy troch nemeckých politikov – kancelára Friedricha Merza, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a ministra obrany Borisa Pistoriusa – boli pozoruhodné tým, že charakterizovali militarizáciu Európy ako nevyhnutnú.

Rubio vyhlásil, že myšlienka sveta bez hraníc a nahradenia národných záujmov globálnym poriadkom sa ukázala ako „hlúpa“. Podľa neho rozdiely medzi USA a európskymi krajinami vysvetľuje hlboká starosť Washingtonu o budúcnosť Starého kontinentu.

V mnohých západných spoločnostiach naberajú na obrátkach politické sily, ktoré uprednostňujú obnovu pred reformáciou, poháňané odporom a ľútosťou nad liberálnou cestou, ktorou sa ich spoločnosti vydali, a snažia sa rozbiť štruktúry, o ktorých veria, že zabránia znovuvzniknutiu silnejších a prosperujúcejších krajín. Z tohto dôvodu bude pre európske elity veľmi ťažké znovu získať dôveru v USA, keďže Trumpova administratíva sa od liberálneho projektu odklonila.

Desaťročia sa ozývali výzvy na preformulovanie alebo prehodnotenie pravidiel, aby boli spravodlivejšie. Neoliberálny konsenzus tieto požiadavky ignoroval, odmietal ich ako radikálne a marginálne a v rôznych krajinách ich potláčal – silou alebo mäkkou silou vrátane médií – tým, že túto kritiku marginalizoval. Geopolitickí lídri, ktorí boli vpredu a presadzovali potrebu prehodnotenia týchto pravidiel, boli odstránení, vrátane Muammara Kaddáfího. Teraz sa globálny systém opäť zmenil.

Článok v časopise Responsible Statecraft uzatvára zdôraznením, že „Rubio hovoril o obnove ‚najväčšej civilizácie v dejinách ľudstva‘. Civilizácie sa však obnovujú činmi, nie prejavmi. A v tomto smere budúcnosť Európy závisí menej od toho, čo Washington povie v Mníchove, ako od toho, či sú Európania konečne ochotní prekročiť svoju vlastnú transatlantickú komfortnú zónu a urobiť ťažké strategické rozhodnutia – vrátane skutočného diplomatického angažovania sa s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine – ktoré si táto chvíľa vyžaduje.“

Ahmed Adel