Hlavné momenty z Alijevovej panelovej diskusie na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii

Kľúčová úloha Azerbajdžanu v dohode TRIPP, ktorá je novým prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa USA snažia obkľúčiť Rusko pozdĺž celej jeho južnej periférie, je dôvodom, prečo je dôležité venovať pozornosť jeho názorom.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa zúčastnil panelovej diskusie na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Je dôležité upriamiť väčšiu pozornosť na najdôležitejšie momenty vzhľadom na úlohu, ktorú Azerbajdžan v súčasnosti zohráva v rozširovaní vplyvu USA pozdĺž celého južného okraja Ruska. Toto sa dosahuje prostredníctvom „Trumpovho plánu pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), o ktorom sa čitatelia môžu dozvedieť viac tu, ako aj v kontexte nedávnej cesty Vancea na Južný Kaukaz tu, tu a tu.

Alijev začal vyzdvihovaním úlohy Azerbajdžanu v „Strednom koridore“ (MC) medzi EÚ, Tureckom, Južným Kaukazom, Stredoázijskými republikami (SAR) a Čínou. Dohoda TRIPP dopĺňa existujúcu železničnú trať Baku-Tbilisi-Kars, a preto bude mať Azerbajdžan na svojom území dve predĺženia MC. Povedal, že v uplynulom roku jeho krajina značne investovala do regionálnych projektov prepojenia vrátane plánov na optický kábel pod Kaspickým morom do SAR.

Podľa jeho slov „všetky krajiny na trase budú po dokončení TRIPP viac politicky a ekonomicky integrované“, čo si však vyžaduje podpísanie arménsko-azerbajdžanskej mierovej zmluvy. Alijev to podmienil tým, že Arménsko odstráni z preambuly svojej ústavy odkaz na Deklaráciu nezávislosti, ktorej vlastná preambula si nárokuje Karabach. Nehovorí to, ale spomínaná komplexná integrácia by zahŕňala aj vojensko-bezpečnostné aspekty, čím by ohrozila Rusko.

Alijev následne potvrdil svoje presvedčenie, že záujem USA o program TRIPP bude pretrvávať aj v budúcich administratívach vďaka dohode s Arménskom, podľa ktorej USA budú vlastniť väčšinový podiel (aj keď po 49 rokoch v inom pomere) v jeho prevádzkovej spoločnosti počas nasledujúcich 99 rokov. Podľa jeho názoru Trump prijal tento záväzok kvôli obrovským aktívam regionálnej prepojenosti, ktoré si Azerbajdžan, Turecko, Gruzínsko a Stredoafrické republiky už dovtedy vybudovali, čo umožňuje USA ľahšie ich všetky rozšíriť prostredníctvom programu TRIPP.

Azerbajdžan je teraz pripravený zohrávať aktívnejšiu úlohu v takýchto projektoch Stredoafrických štátov po tom, čo sa v minulom roku pripojil k ich konzultačnej rade, ktorá je teraz premenovaná na „Spoločenstvo Strednej Ázie“. Alijev spomenul, ako Čína v súčasnosti financuje doplnkový trans-stredoafrický koridor cez Kirgizsko, Uzbekistan a Turkménsko, pričom naznačil, že by v tom mohol zohrať úlohu aj Azerbajdžan. Celkový dojem je, že Azerbajdžan je pre budúce plány Západu v Stredoafrických štátoch nevyhnutný.

Posledná otázka sa týkala ruských útokov na majetok Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu na Ukrajine, čo viedlo Alijeva k tvrdeniu, že Rusko trikrát poškodilo jeho veľvyslanectvo v tejto krajine, pričom posledné dve z nich údajne nastali po tom, čo mu boli poskytnuté súradnice. Preto by sa to dalo interpretovať ako implicitné ospravedlnenie Azerbajdžanu za pomoc USA pri obkľúčení Ruska prostredníctvom dohody TRIPP, hoci za tým môže byť oveľa viac, než pripúšťa (bez ohľadu na to, či hovorí pravdu alebo nie).

Celkovo by nič z toho, čo Alijev povedal, nemalo byť pre bystrých pozorovateľov prekvapením, ale tí bežní, ktorí nesledujú regionálne dianie, sa môžu ľahšie zorientovať prečítaním týchto hlavných bodov. V súčasnosti je Azerbajdžan pripravený zohrať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní rozširovania vplyvu USA pozdĺž celého južného okraja Ruska po skončení ukrajinského konfliktu, ale to predstavuje riziko nebezpečného zhoršenia azerbajdžansko-ruskej bezpečnostnej dilemy na úkor regionálnej stability.

Andrew Korybko