O dnešnej novej NORMALIZÁCIÍ na Slovensku…

NORMALIZÁCIA na Slovensku v novom preoblečení. Aj s poučením z krízového vývoja..

Bez SERVÍTKY a bez DIPLOMACIE, 4. časť, na pomoc praxi..

s pointou pod názvom: Vedomé prehliadanie trestuhodných prečinov dnešných politických spojencov do volieb znamenalo ich (neprípustnú) TOLERANCIU a po voľbách ich  (nehoráznu) „NORMALIZÁCIU“. A to je už priedomie pekla na zemi. Obrátením svetských hodnôt na ruby..

Žijeme zvláštnu dobu, v ktorej sa už politickou zbraňou stáva aj ticho. To vedomé. To zištné. Účelové. Ticho, ktoré sa už v ostatnej dobe stalo hrozbou, na roveň postavenou samotnému zlu. Tomu vedome prehliadanému, a tým aj nepriamo podporovanému. Tichu fungujúcemu vo vzájomnej kooperácií s ním, naberajúc tým na verejnosti násobný, synergický účinok..

A pri tejto charakteristike doby treba pripomenúť, že nejde o nový spoločenský fenomén. Lebo v princípe, práve naň už vo svojej dobe upozorňoval samotný Einstein známou hlboko ľudskou myšlienkou, výrokom, podľa ktorého – „nebezpečenstvom pre tento svet nie sú len ľudia, KTORÍ páchajú zlo, ale aj TÍ, čo sedia doma a dovolia im toto zlo páchať.

A dnes tento stále platný odkaz nabral v špirále času ešte viac na váhe, s tým rozdielom, že o čo sa stal svet dnes pokryteckejší, o to nabral viac na význame jeho „politický rozmer“. Neblaho, v prospech tých sediacich v straníckych centrálach a kričiacim tichom vyjadrujúcich súhlas so systémovým porušovaním práva a morálky na dennej báze. Primárne vedením KDH, správajúcim sa akoby podľa vzoru „stroj“..

Aby najnovšie, podľa vzoru „hrdina“, hnutie verejne garantovalo TO, čo ešte včera ako (vypnutý) stroj svojim tichom stavalo na hlavu. Dnes, bez pocitu hanby a viny, verejne vypovedaným vyhlásením pána Karasa, člena predsedníctva hnutia, ktorým ho ide demonštratívne, verejne stavať na nohy. Farizejsky, spôsobom, pri ktorom sa zastavuje rozum. Ten, neobrátený na ruby. Lebo, my sme ešte nestratili pamäť..

• „KDH je garantom toho, že sa tu vždy BUDE používať normálny zdravý rozum..“

Vážne..?

Lebo s malou dávkou, ale ozaj len s malou dávkou irónie je dôvodné sa spýtať, či sa tento pán nevrátil len nedávno z 5-ročného pobytu na Marse. Lebo, s akou kadenciou a hlasitosťou demonštroval na verejnosti postoje hnutia k aktuálnym problémom Slovenska v ostatnom čase, to je v kontexte uplynulých rokov postojov hnutia k vtedajším aktuálnym problémom Slovenska výsmechom, hodeným do očí ľuďom netrpiacim stratou pamäte..

A teraz vážnejšie.  

Je to sebaklam alebo ešte horšie..? Smiať sa, a či plakať z toho, čoho sme práve počuli, a čoho sme ešte včera boli priamymi svedkami, poškodenou stranou – keď boli VTEDY on line zapnuté všetky dostupné „stroje“ na uplatňovanie vládnej moci v štáte – len NIE ZDRAVÝ ROZUM. Aj tie „vypnuté“, idúce v tichom režime..

A čo je na tom obzvlášť zarážajúce, že to hovorí človek, ktorý sa v ostatnom čase neprehliadnuteľne zviditeľňuje týmto spôsobom, keď je známe, že to bol on, ktorý nebol v čase tmavého „tunelu“ štátu iba pasívnym divákom, ale v Hegerovej vláde jej priamym aktérom.

Človek, ktorý sa „vlastnoručne“ podpísal pod jeden z právne i morálne najnehanebnejších aktov dnešných opozičných kazateľov o právnom štáte a morálke – neoprávnenom darovaní už skôr spomínaného vojenského kontigentu UA. Uskutočneného za nečistých, opovrhnutia hodných okolnosti, pod ktoré sa podpísal minister obrany Naď.

Aby na konci tohto reálneho science fiction, tejto bezprecedentnej reťazovej akcie, dôvodne a poznateľne charakterizujúcej znaky trestného činu proti republike, skutkovej podstaty sabotáže, v dôsledku znefunkčnenia vojenskej ochrany územia Slovenska – došlo k jej zamietnutiu pod koberec – „pánom trestného konania“ v danej veci, bratislavskou krajskou prokuratúrou, na čele Remetom.

Navyše v príčinnej súvislosti s trestným činom podvodu, ktorý mu predchádzal v dôsledku podvodného konania Naďa na vláde, keď podľa verejne demonštrovaného tvrdenia vtedajších vládnych ministrov Matoviča a Sulíka, boli pred hlasovaním o tejto veci podvedený jeho zavádzajúcim tvrdením o zabezpečení kompenzácie ochrany slovenského neba..

Nevídane – neslýchané vidieť v priamom prenose, ako je možné z neodpustiteľnej núdze – nepredstaviteľne vyrobiť „cnosť“. Lebo Naď bol vraj len dobrý hospodár. Obdivuhodné, (jeho) právne vedomie. Do bezvedomia idúce to naše..

Po predýchaní, otázka k meritu veci :

Prečo bolo vtedy hnutie vypnuté, prečo vtedy nepoužívalo „normálny zdravý rozum..?“

Vtedy, keď nebolo treba, ani nemohlo byť jeho „garantom“, vtedy, keď mohlo a malo iba zapnúť svetlo vo vtedajšom tuneli a vyjasniť v ňom. Vtedy, keď v ňom hnutie fungovalo iba ako „tichý spoločník“, ručiaci rukou spoločnou a nerozdielnou, svojou povesťou aj nehmotným imaním, za viny dobových vinníkov, dnešných opozičných spojencov.

Ako bolo povedané na začiatku. Na ruby..

Nuž, ale potom sa natíska ešte nástojčivejšia otázka. Či takto pekne, obrátene, na ruby, máme chápať aj význam odkazu hnutia na zdravý rozum..? Potom nás ale naďalej chráň Boh..

O tom faktografickom „tichom režime“ hnutia, obracajúcim na ruby aj rozum, však až potom..

Laco Kopál