Nedeľná chvíľka, tentokrát nie poézie

NEDEĽNÁ CHVÍĽKA

dnes venovaná nie duchovnej poézií, ale katarzii veriacich a vedenia KDH zvlášť

Vypočujte si na toto margo nedeľnú chvíľku pravdy, prameniacej z dnešnej filozofie kresťansko-demokratického hnutia. Hnutia, ktoré dnes už dávno nie je zásluhou jeho vedenia tým pomyselným pevným bodom pre veriacich. Lebo dnes nie je ani ryba ani rak. Je skôr politickým Gašparkom, slonom v porceláne, neisto a nestabilne sa pohybujúcim vo verejnom priestore. Bohužiaľ nie len vlastnou zásluhou..

A dôvody pre toto tvrdenie sú relatívne jednoduché. Pretože hnutie, aj domnelý bohabojný národ prestali byť sami sebou. Obe „entity“ z rovnakých dôvodov. Primárne pre východiskovú poruchu mimo územia SR, s následnou vážnou, systémovou poruchou vo vysielaní domácich reproduktorov. Interne skrz skazonosnú politickú koexistenciu, „bezpohlavnú filozofiu“  dnešného vedenia hnutia.

Majúc na mysli stratu vlastného základného imania, obetujúceho na oltár spolužitia s hodnotovo nekompatibilnými politickými subjektami, páliacich mosty spolupráce na budovaní „spoločného diela“.

Idúc tak len „po prúde“, v tom hlavnom – s cieľmi, nevychádzajúcimi z jeho vnútra, z jeho kresťanskej podstaty, z jeho hodnotového portfólia. Vychádza len zo zmutovanej slovenskej reality, v ktorej sa neriadi – operatívne – ani zdravým rozumom, ani charakterom, nehovoriac, že už vôbec nie  „štátnicky“. V ktorej sa neriadi ani – strategicky – videním si za špičku nosa. Správa sa výlučne len ako obchodník, ktorý pri obchodovaní s tovarom chce okamžitý zisk, zabudnúc v tej chvíli na Baťu a jeho filozofiu. Až sa pýta dôvetok, že pritom už aj na Boha. V prevedení hnutia len s tým rozdielom, že tovarom sú ľudia.

V zjednodušenej skratke by sme mohli povedať, že o chode hnutia rozhodujú „politické pudy“, ktoré majú jednu prekérnu zvláštnosť, ktorá pravdepodobne vychádza z genómu bežného občana-voliča, súdiac, že jeho citová skratka má akýsi jednobunkový pôvod, len s dvomi možnosťami vonkajšieho prejavu. A v ich rámci sa na počudovanie – ako by velila prirodzená logika – neriadi možnosťou vybrať si „partnera na 4-ročné spolužitie“ pozitívnym spôsobom, prirodzene, teda ku komu má programovo a tým aj názorovo bližšie, ale negatívnym spôsobom, výberom – na základe vylučovacej metódy. A pre tento spôsob politickej praxe sa už tradične používa – v prvom, vylučovacom kole – červené súkno. Dnes, – však viete. Lebo..

A je to ako snehová guľa, šíriaca sa vo verejnom priestore ako JPP.

Aby na konci reťaze už nevedel nikto – prečo vlastne. Dôkazom toho je, že dnes už nie je zriedkavosťou, že deti, ktoré sa len včera postavili na vlastné, ešte na kozľacie nohy – pri hraní na vojakov ako aj kedysi – už majú svoj cieľ. Teda 2 ciele. Fica a Smer. Počujúc to, preberajúc to z každého verejného miesta. Osvojujúce si naratív o dobrom Miškovi a zlom Robertovi. A čo horšie, zasieva sa tým už „v kostnej dreni“ univerzálna nenávisť v zmutovanej generácií, ktorá má byť tým Hviezdoslavovým držiteľom rána. Smutné. A keby len to..

A to už nielen obyčajná tragédia národa, ale zrejmá diagnóza, ešte zrejmejšie generovaná vírusom, ktorý, ako je ešte zrejmejšie, niekto sem starostlivo priniesol, živil a zveľaďoval do dnešnej podoby.

A hnutie sa z tejto patologickej spoločenskej traumy nevymanilo. Naopak, svojou veľkou,  trochou do mlyna tejto „psychiatrii“ ešte prispieva. Až sa zdá, že dnes už do bezvedomia. Občanov – veriacich..

Demonštrujúc tým myšlienkový svet dnešnej opozície, pasujúcej sa  za nových spasiteľov doby; ich dvojaké videnie a súdenie vecí, udalostí a javov (aj) na slovenskej politickej scéne. S trpkou, nepochopiteľnou príchuťou, že nedielnou súčasťou tejto falošnej politickej hry o priazeň občana-voliča, pokryteckého divadla pre nedospelých, pre pouličných divákov – je hnutie, ktorého nosným fundamentom je, má byť snaha priniesť do politickej súťaže pokoj, ľudskosť, toleranciu, rešpekt k názorom druhých, úctu k straníckemu súperovi za každých okolností a v každom čase.

Aby sme sa v ich prevedení dočkali pravého opaku.

Vyvolávať verejné napätie, ba ho ešte aj financovať. Nerešpektovať, netolerovať demokraticky zvolenú vládu. Naopak, spochybňovať kroky vlády,  zneisťovať, diskreditovať, používať na tento účel dvojaký meter, dúchať do pahreby, netvoriť – jedným slovom škodiť. A vytvárať tým živnú pôdu pre jediný cieľ, pre povalenie vlády. Po vzore, či už skôr ruka v ruke so svojimi (už aj) politicky blízkymi, opozičnými bruselskými bábkami..

A to je dosť dobrý dôvod pre vedenie hnutia na zastavenie sa. Na sebareflexiu, s ktorou si nie je dobré si zahrávať. Lebo aj trpezlivosť veriacich má svoje limity. Tak ako tomu bolo v roku 2020.

NEZABUDNITE na to vy, ktorí robíte dnes všetko preto, aby ste si po zásluhe zaslúžili, ešte slušne povedané, pomenovanie – farizeji..

Laco Kopál