Nemecko musí najprv zničiť strednú Európu, ak chce vytlačiť USA z Európy

Nemecko v posledných dňoch pod globalistickým vedením navrhlo vytvorenie v rámci Európskej únie tzv. formátu E6 – neformálneho rámca spájajúceho šesť najväčších ekonomík EÚ: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko a Poľsko – ktorého cieľom je urýchliť implementáciu vybraných hospodárskych politík vždy, keď sa rozhodovanie na úrovni EÚ-27 zastaví. Poľsko bolo pozvané, aby sa k tejto iniciatíve pridalo, a zástupcovia súčasnej vlády vyhlásili svoju „principiálnu“ podporu.

Ak by sa nový formát EÚ E6, na čele s Nemeckom a následne s Francúzskom, stal funkčným, „predstavoval by to významný krok k de facto centralizácii ako k hotovej veci, posilnil by dominanciu Nemecka a Francúzska a umožnil by formovanie kľúčových politík – od energetiky až po obranu – v súlade so záujmami najväčších hráčov.“ (Foto: Thierry Monasse/Getty Images)

Zástancovia E6 hovoria o posilnení ekonomík eurozóny, podpore investícií a znížení závislosti od externých dodávateľov. V skutočnosti však táto iniciatíva predstavuje mimozmluvný štrukturálny posun v spôsobe rozhodovania v rámci EÚ. Ak by sa E6 stala funkčnou, predstavovala by významný krok k de facto centralizácii ako k hotovej veci , posilnila by dominanciu Nemecka a Francúzska a umožnila by formovanie kľúčových politík – od energetiky až po obranu – v súlade so záujmami najväčších hráčov. Z pohľadu Poľska tento projekt fragmentuje strednú Európu ako skutočného politického aktéra a tým, že Poľsko vťahuje do „jadrovej integrácie“ EÚ, neutralizuje jeho úlohu bašty slobody, normality a transatlantického partnerstva. To zahŕňa tlak na prijatie eura a ďalšiu koncentráciu moci v Bruseli – za podmienok, ktoré sú zásadne v rozpore so strategickými záujmami Poľska a širšieho stredoeurópskeho regiónu.

Formát E6 nie je neutrálnym „zvýšením efektívnosti“ EÚ, ale pokusom presunúť skutočné rozhodovanie do úzkeho, neformálneho kruhu členských štátov, v ktorých dominujú Nemecko a Francúzsko, a ktoré sú teraz pevne v rukách globalistických elít. Jeho hlavné nebezpečenstvo spočíva v urýchlení mechanizmov dominancie najväčších členských štátov a prehlbovaní centralizácie EÚ na úkor národnej suverenity. Pre Poľsko to znamená postupné vťahovanie do potenciálne fatálneho aparátu systému navrhnutého v Bruseli, v ktorom by Varšava – aj ako formálny účastník – zostala okrajovým a v konečnom dôsledku nepostrádateľným partnerom. Na rozdiel od existujúceho zmluvného rámca, kde Poľsko môže za priaznivých politických podmienok budovať efektívne koalície, by štruktúra E6 takýto manévrovací priestor drasticky obmedzila.

Poľsko má príliš veľkú ekonomiku, príliš významný vojenský aktér – disponuje najväčšou pozemnou armádou v Európe a výdavky na obranu sa blížia k 5 percentám HDP – a je príliš strategicky umiestnené na to, aby sa dalo ignorovať. Má tiež potenciál plne využiť svoje silné stránky vďaka tradične blízkym a priateľským vzťahom so Spojenými štátmi – aj keď súčasná, úslužná Tuskova vláda tieto výhody zámerne premrhá. Dnes sa Poľsko stalo laboratóriom liberálneho bezprávia a rozkladu štátnych štruktúr a kultúrnej identity, kde liberálne elity zdokonaľujú nástroje, ktoré by mohli byť ďalej nasadené proti iným národom: Maďarsku, Českej republike, Slovensku alebo dokonca politicky prebúdzajúcemu sa Francúzsku. V posledných týždňoch sa obzvlášť prejavila intenzita boja o „poľskú dušu“: Či Poliaci zostanú zakotvení v západných hodnotách, slobode prejavu a svedomia a transatlantickej spolupráci v zmysle, ktorý vlani v Mníchove sformuloval J. D. Vance – alebo či budú vtiahnutí, nielen politicky, ale aj na úrovni spoločenského vedomia, do obežnej dráhy bruselských ľavicovo-liberálnych elít.

Globalistická Tuskova vláda systematicky podporuje protiamerické nálady a testuje, ako ďaleko dokáže zájsť v oslabovaní poľsko-amerických vzťahov. Sme svedkami dezinformačnej kampane, ktorej rozsah a intenzita sú porovnateľné s komunistickou protiamerickou propagandou 80. rokov. Liberálne médiá – nemecké aj americké – spolu s politikmi z Tuskovej vládnucej koalície vykresľujú všetko, čo súvisí s Trumpovou administratívou, hrubo manipulatívnym spôsobom: od udalostí v Minneapolise a konania ICE, cez grónsku otázku až po aféru Epstein, kde údajné „poľské vlákna“ viedli k trestnému konaniu na pokyn Tuska a následne boli zarámované ako údajný „škandál Donalda Trumpa“. Vyhlásenia Donalda Trumpa kritizujúce angažovanie NATO v Afganistane sú skresľované ako útoky na Poľsko, zatiaľ čo komunikácia amerického veľvyslanca Rosea týkajúca sa urážlivých poznámok bývalého komunistického aparátčika, ktorý teraz pôsobí ako predseda poľského Sejmu s ľavicovo-liberálnou väčšinou, je zarámovaná ako „zasahovanie do poľských záležitostí“. Stručne povedané, prebieha rozsiahla dezinformačná operácia s cieľom odvrátiť Poliakov od Ameriky a prezidenta Donalda Trumpa, ktorá pretvára tradične proamerické sympatie Poľska tak, aby boli v súlade s agendou Bruselom vnútenej kolaborantskej vlády vo Varšave.

Zatiahnutie Poľska do formátu E6 je v skutočnosti plánom na jeho konečnú neutralizáciu prostredníctvom zapletenia do zužujúceho objatia. Počas ôsmich rokov konzervatívnej vlády Poľsko – často v koordinácii s Maďarskom – preukázalo, že dokáže účinne blokovať ideologicky motivované agendy, ako je napríklad zavádzanie tzv. „woke“ politík v rodinnom práve, a to využitím alebo vierohodnou hrozbou použitia svojho veta. Toto je len jeden príklad z oblasti politiky, ktorú som mal tú česť vo vláde dohliadať, ilustrujúci, ako možno zastaviť globalistické projekty, keď si národné vlády zachovajú skutočný vplyv. V rámci formátu E6 by sa však agendy v oblasti financií, obrany, kapitálových trhov, surovín, energetiky a priemyselnej politiky vopred prerokovali v rámci tohto vnútorného kruhu, pričom by rozhodujúci vplyv mali Nemecko a Francúzsko, a následne by sa vnútili EÚ-27 ako východiskový bod. To by výrazne zúžilo manévrovací priestor Poľska a oslabilo by jeho schopnosť budovať širšie koalície.

Ako predbežný krok v postupujúcom projekte centralizácie by E6 v praxi vytvorila dvojvrstvovú Európu a narušila existujúcu rovnováhu v rámci EÚ. Vytvorenie takéhoto vnútorného kruhu – a začlenenie Poľska doň – by oslabilo vzťahy s Vyšehradskou skupinou, pobaltskými štátmi a východnými partnermi, čím by sa podkopala úloha Poľska ako mosta medzi „starou“ západnou Európou a strednou a východnou Európou. Znamenalo by to tiež opustenie pozície Poľska ako regionálneho lídra. V praxi by to výrazne oslabilo strednú Európu ako celok, stratilo ambíciu stať sa skutočne rovnocennými „druhými pľúcami“ kontinentu a otvorilo by to strategickejší priestor v tejto časti Európy pre Rusko a Čínu, ktoré sa snažia o prístup k Atlantiku.

Z geopolitického hľadiska hrozí E6 oslabením poľských priorít v oblasti tvrdej bezpečnosti. Ak tento formát začne formovať obrannú politiku, aj vláda vo Varšave, ktorá sa zaviazala k transatlantickému partnerstvu, by bola nevyhnutne prehlasovaná v otázkach, ako je politika voči Rusku alebo úloha Spojených štátov a NATO, najmä pod tlakom Paríža, aby presadila verziu „európskej strategickej autonómie“. Pre Nemecko by okamžitým prínosom bola neutralizácia snáh USA silnejšie ukotviť európsku obrannú stratégiu v Poľsku a menej v Nemecku. Z dlhodobého hľadiska by to uľahčilo Berlínu, pod súčasnou globalistickou vládou, vzniknúť ako mocenské centrum konajúce nezávisle od Spojených štátov – a čoraz viac v opozícii voči nim. Z krátkodobého hľadiska to oslabuje transatlantický bezpečnostný pilier, ktorý je pre Poľsko životne dôležitý; z dlhodobého hľadiska to prispieva k vytlačeniu Ameriky z Európy a oživeniu nebezpečnej dynamiky koncertu mocností, pričom závislé, suverenity zbavené Poľsko je opäť vystavené strategickým zámerom Ruska.

E6 so sebou prináša aj hmatateľné ekonomické a ústavné náklady. Zapojenie Poľska do „jadra“ EÚ by znamenalo tlak na podriadenie sa hlbšej fiškálnej integrácii, únii kapitálových trhov a v konečnom dôsledku členstvu v eurozóne – za podmienok, ktoré by prospeli predovšetkým najväčším ekonomikám. Taliansko a Španielsko už za tento model zaplatili vysokú cenu, rovnako ako menšie štáty ako Slovensko a Litva. Zároveň je tento formát v súlade so širšou agendou oslabenia práva veta a rozšírenia väčšinového hlasovania, čím sa znižuje schopnosť Poľska a ďalších menších členských štátov blokovať nepriaznivé rozhodnutia a presadzovať svoje vlastné politické priority.

Na rozdiel od toho, čo sa snaží prezentovať súčasná globalistická vláda vo Varšave, E6 nie je „povýšením Poľska na elitu“, ale štrukturálnou rekonfiguráciou rozhodovacieho procesu EÚ, ktorá posilňuje dominanciu Nemecka a Francúzska a fragmentuje strednú Európu ako skutočného politického aktéra. Zatiahnutím Poľska do jadrovej integrácie neutralizuje jeho úlohu bašty slobody, normality a transatlantického partnerstva, a to aj prostredníctvom tlaku na prijatie eura a ďalšiu centralizáciu moci. Toto všetko sa deje za podmienok zásadne nezlučiteľných so strategickými záujmami Poľska a strednej Európy, ako aj s civilizačnými záujmami všetkých, ktorí sa snažia zostať súčasťou spoločenstva slobodných ľudí a suverénnych štátov Západu.

Marcin Romanowski je doktor práv, univerzitný lektor, bývalý námestník ministra spravodlivosti vo vláde Právo a spravodlivosť, v súčasnosti poslanec poľského parlamentu v exile v Maďarsku a riaditeľ Maďarsko-poľského inštitútu slobody v Budapešti.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/02/germany-must-crush-central-europe-first-if-it-wants-to-push-us-out-of-europe/