Existuje nejaká nádej, že sa Európa naučí umeniu dohody s Čínou?

Hrôza, s akou ministerstvá zahraničných vecí v celej Európe privítali túžbu prezidenta Trumpa získať Grónsko, nám ukazuje, ako ďaleko sú európski diplomati od pochopenia, nieto ešte od vyrovnania sa s americkým lídrom. V mäsožravom svete developerských projektov v New Yorku dobrý vyjednávač vie, že počiatočná hyperbolická požiadavka môže viesť ku kompromisu blízkemu jeho skutočnému cieľu. Európski diplomati uprednostňujú tiché rozhovory v zákulisí, kde je surová moc zatienená zdvorilou fikciou rovnosti; nie je to prekvapujúce vzhľadom na grotesknú nerovnováhu medzi vojenskou silou USA a Európy. Počiatočná hyperbolická požiadavka na celé Grónsko viedla k veľkému americkému víťazstvu: suverenite USA nad jej vojenskými základňami, predsunutej základni pre americkú protiraketovú obranu a vylúčeniu krajín, ktoré nie sú členmi NATO, z práv na nerastné suroviny na tomto území. Dohoda prezidenta Trumpa posunula silnú figúrku vpred na arktickej šachovnici na úkor čínskych a ruských zámerov. Na oplátku si Dánsko ponechá posledné koloniálne územie Európy a bremeno sociálneho zabezpečenia 75 000 domorodých Kalaalitov.

Britský premiér Keir Starmer v Pekingu demonštruje správnu rokovaciu pozíciu pre európskych lídrov v Číne. (Foto: Kin Cheung – Pool /Getty Images)

Táto najnovšia drsná konfrontácia s realpolitikou posilnila európske volania po strategickej autonómii, čo (k zjavnej spokojnosti Bieleho domu) znamená, že Európa si konečne môže vybudovať zdroje na svoju obranu bez masívnych ročných dotácií z rozpočtu Pentagonu. Snaha o väčšiu autonómiu tiež viedla európske delegácie k tomu, že sa rozptýlili po celom svete a hľadali diplomatické zábrany proti americkej moci. Francúzsky prezident Macron, britský premiér Starmer, írsky premiér Michael Martin spolu s čestným Európanom Markom Carneym si vydláždili cestu do Pekingu v snahe o zlepšenie vzťahov. Španielsky premiér Sanchez a kancelár Merz ich čoskoro budú nasledovať.

Čo presne sa týmto útekom do Pekingu snaží dosiahnuť? Podiel európskych priemyselných výrobkov na trhu v Číne už dlhodobo klesá. Čínski výrobcovia sa od európskych spoločností naučili všetko, čo potrebovali vedieť, a teraz zaplavujú Európu produktmi, ktoré sú vždy lacnejšie a často lepšie ako európske značky. Lietadlá Airbus sú posledným európskym produktom, ktorému sa Čína zatiaľ nemôže vyrovnať, no Peking teraz núti predávať lietadlá Comac C-919 domácim dopravcom, ktorí boli donedávna spoľahlivými zákazníkmi Airbusu. Čína plánuje prelomiť duopol Airbus-Boeing predajom do krajín, ktoré sú zadlžené vďaka čínskej iniciatíve Pás a cesta alebo sú jednoducho otrávené západnými zákonmi proti úplatkárstvu. Macronove diplomatické čaro nezachráni trhy Airbusu v Ázii a Afrike, keď Čína zvládne leteckú technológiu.

To, že prezident Si Ťin-pching je najväčším externým podporovateľom ruskej mašinérie a jedinou osobou mimo Kremľa, ktorá je schopná prinútiť Vladimira Putina k rokovaciemu stolu, je zjavne menej dôležité ako predaj luxusných automobilov a kvalitných syrov čínskym spotrebiteľom. Európski lídri si možno myslia, že dokážu oddeliť obchodné vzťahy od vojenských záležitostí, ale pre oddaného marxistu, akým je Si Ťin-pching, sú to len rôzne prejavy moci. Čína neakceptuje žiadnu európsku požiadavku, ktorá by ohrozovala rast čínskej moci. Žiaden z týchto vysokopostavených európskych návštevníkov nezmenil podporu prezidenta Si Ťin-pchinga pre Putina ani jeho plány na pokračovanie vo výstavbe uhoľných elektrární. Lídri EÚ sa aspoň vyhli osudu britského premiéra Kiera Starmera, ktorý sa potuloval Zakázaným mestom ako nevedomý turista. Bola to vypočítaná urážka, ktorej cieľom bolo ukázať, ako málo Veľká Británia znamená pre Strednú ríšu, a možno aj to, že ópiové vojny a vyplienenie Cisárskeho letného paláca nie sú v okrese Dongcheng zabudnuté. Ostatní európski lídri budú povzbudení, aby pri rozhodovaní o tom, ako veľmi budú na Si Ťin-pchinga tlačiť, zvážili Starmerov osud. Z pohľadu Číny nemá Európa čo ponúknuť, okrem miesta, kde by mohla uložiť svoju prebytočnú priemyselnú produkciu. Ako by povedal Donald Trump, Európa nemá na to karty, teda páky potrebné na to, aby od Pekingu vynútila ústupky v jeho podpore Putinovej vojny, jeho emisiách uhlíka alebo jeho zlých výsledkoch v oblasti ľudských práv.

Človek by si mohol myslieť, že lídri EÚ sa od Číny poučia, že rokovania bez vplyvu sú odsúdené na poníženie, ale nedávna misia Nemecka v štátoch Perzského zálivu naznačuje, že nie. Kancelár Merz navštívil Saudskú Arábiu, Katar a Spojené arabské emiráty a chválil sa „vrúcnym a láskavým“ prijatím, ktorému sa tešil. Zdá sa, že vražda Džamála Chášukdžího a invázia do Jemenu s nemeckými obrnenými vozidlami sú teraz zabudnuté: Rheinmetall potrebuje exportný predaj a Saudská Arábia má piaty najväčší obranný rozpočet na svete. Plány korunného princa Salmána na diverzifikáciu jeho ekonomiky si budú vyžadovať inžinierske a stavebné zariadenia. Čo by ste nemali milovať, ak ste nemecký priemyselník? A potom je tu plyn. Nemecko zúfalo potrebuje zemný plyn, ak sa chce zbaviť ruského LNG bez úplnej závislosti od amerického hydraulického frakovania. Nemecký priemysel sa ešte musí zotaviť zo straty ruských fosílnych palív a potrebuje spoľahlivé zdroje plynu, ak chce znovu získať svoju exportnú silu. Úplná absencia kedysi formálnych prednášok o ľudských právach a environmentalizme zo strany nemeckej delegácie ukazuje štátom Perzského zálivu, aký malý vplyv má ekonomicky oslabená Európa.

Existuje nejaký spôsob, ako môže Európa získať vplyv v rokovaniach s Čínou a štátmi Perzského zálivu? Ani jeden z nich nie je ochotný urobiť ústupky žiadateľom, ale môže tak urobiť, keď čelí skutočnej konkurencii. Európa však nemôže konkurovať bez toho, aby sa vzdala mnohých zo svojich najcennejších „postmateriálnych“ úspechov. Zelená dohoda EÚ a jej ilúzie o nulovej čistej spotrebe ochromujú priemysel zničujúcimi nákladmi a záťažou súvisiacou s dodržiavaním predpisov. Politika hospodárskej súťaže EÚ bráni vzniku európskych priemyselných šampiónov s rozsahom potrebným na to, aby konkurovali Číne a USA. Zákony o digitálnych službách a trhoch potláčajú rozvoj kritických nástrojov produktivity a aplikácií umelej inteligencie, ktoré sa už objavujú mimo Európy. Mechanizmus kompenzácie uhlíkových emisií na hraniciach ukladá náklady, ktoré Katar nie je ochotný prevziať, a zvyšuje náklady na energiu na celom kontinente. Zákony proti hydraulickému frakovaniu bránia Európe využívať jej značné zásoby plynu pomocou ťažobných techník bezpečne praktizovaných v Pensylvánii. Európa s cenovou mocou nad plynom z Perzského zálivu a schopnosťou globálne konkurovať čínskemu tovaru je Európa s vyjednávacou silou.

Väčšina týchto politík je, žiaľ, zakotvená v európskom práve, ktoré je takmer nereformovateľné. EÚ vo svojej imperiálnej majestátnosti vnútila svojim členským štátom politiky, ktoré im odoberajú ekonomickú páku potrebnú na konkurencieschopnosť vo svete, ktorý sa rýchlo rozpadá na regionálne bloky. Čína a štáty Perzského zálivu si budú s radosťou užívať európsky dopyt po svojom exporte, pokiaľ Európa zostane konkurenčne nehybná. Táto regulačná superveľmoc nepozdvihla EÚ, ale ochromila kontinent.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/02/is-there-any-hope-europe-can-learn-the-art-of-the-deal-against-china/