USA zneužili rusofóbnu paranoju a energetickú geopolitiku na ovládnutie Európy

Je nepredstaviteľné, že by USA dovolili akémukoľvek konkurentovi znížiť svoj obrovský nový podiel na trhu v európskom energetickom priemysle, ktorý plánujú ďalej rozširovať, aby od nich urobili Európu ešte závislejšou, a že by USA túto skutočnosť nevyužili ako zbraň, ak by im Európa niekedy v niečom významnom odporovala.

Spor USA s Európou ohľadom Trumpovej plánovanej akvizície Grónska, v snahe o ktorú dokonca pohrozil represívnymi clami voči viacerým spojencom NATO, než po dohode na rámcovej dohode ustúpil, odhalil prísny hierarchický vzťah vazal-klient medzi nimi. Toto výslovne uznal aj belgický premiér Bart De Wever, ktorý v reakcii na Trumpov tlak na Európu povedal, že „byť šťastným vazalom je jedna vec. Byť biednym otrokom je niečo iné“.

Prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Davose doplnil Weverove obavy, keď obvinil USA zo snahy „oslabiť a podriadiť si Európu“, na čo vyzval na „jednoznačné budovanie väčšej hospodárskej suverenity a strategickej autonómie“, hoci na to je už pravdepodobne neskoro. Politico nedávno informoval, že „rastú obavy z rastúcej závislosti Európy od dovozu plynu z USA“, čo by USA mohli zneužiť ako zbraň uprostred vážnych budúcich sporov s EÚ o akúkoľvek otázku.

Nielenže by ich mohla odrezať od svojho exportu, ale jej blokáda Venezuely dokazuje, že má politickú vôľu zabaviť energetické tankery na mori, čo by sa v takomto scenári dalo využiť na zabezpečenie toho, aby iní dodávatelia neboli schopní uspokojiť potreby Európy. Podobne jedinými realistickými krajinami, ktoré by to potenciálne mohli urobiť, sú monarchie Perzského zálivu, ktoré sú už aj tak pod vplyvom USA. Preto je skutočne možné, že táto závislosť by sa dala zneužiť na vynútenie ústupkov od neústupnej EÚ.

Vynára sa teda otázka, ako táto závislosť vznikla, pretože USA zneužívajú európsku paranoju z Ruska ako zbraň a údajne zneužívajú energetickú geopolitiku ako trest za európsku vojenskú podporu Ukrajiny, hoci sa nič také nestalo. Naopak, Rusko zostalo odhodlané plniť si svoje zmluvné záväzky voči Európe, a to aj napriek tomu, že jeho energetický export doslova zásobuje európske zbrojárne, ktoré vyrábajú zbrane, ktoré sa dávajú Ukrajincom a zabíjajú Rusov.

Na svoju obranu sa zdá, že Rusko sa snaží udržať si reputáciu spoľahlivého dodávateľa, aby neodradilo ostatných klientov (súčasných aj potenciálnych) a zároveň si zabezpečilo dodatočné rozpočtové príjmy, z ktorých časť sa potom investuje do výroby zbraní používaných v špeciálnej operácii. Rusko dodnes stále vyváža energiu do Európy, aj keď v oveľa menšom rozsahu kvôli európskym protiruským sankciám a odklonu od ruských dodávok k americkým.

Zvýšenie dovozu ruskej energie však nie je v pláne, pretože žiadna veľká európska ekonomika si netrúfa nahnevať USA tým, že z nich bude dovážať menej. Stále dovážajú oveľa nižšie množstvo ruskej energie, pretože trh nie je schopný nahradiť svoj export až do budúceho roka. Akýkoľvek krok k zvýšeniu dovozu z Ruska, ako napríklad obnovenie dovozu cez jeden nepoškodený plynovod Nord Stream alebo niekoľko pozemných plynovodov, by mohol viesť k ich zničeniu, ako dokazuje precedens Nord Stream, ktorý je silným odstrašujúcim prostriedkom.

Pri spätnom pohľade sa Európa vzdala svojej suverenity v prospech USA sankciami voči ruskej energii, čo urobila po tom, čo USA využili svoju rusofóbnu paranoju ako zbraň. USA potom nahradili závislosť Európy od ruskej energie a sú ochotné ju využiť ako zbraň, ak sa im Európa niekedy v niečom významnom vzoprie. Keby si Európa a Rusko udržali vo veľkom rozsahu svoju „faustovskú dohodu“ o vzájomnej podpore zbrojného priemyslu, finančne v prípade Európy a doslova v prípade Ruska, Európa by si stále zachovala svoju „strategickú autonómiu“ .

Andrew Korybko