Aká je pravdepodobnosť, že Rusko súhlasí s trojstupňovým plánom presadzovania prímeria na Ukrajine?

Je údajne možné, že správa Financial Times sa stane skutočnosťou, ale aby bolo úplne jasné, ide o čisté dohady a je oveľa pravdepodobnejšie, že Rusko s tým nebude súhlasiť.

USA minulý mesiac signalizovali svoju podporu jednotkám NATO na Ukrajine po tom, čo Trumpovi osobitní vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner prvýkrát ocenili princíp bezpečnostných záruk hneď po tom, čo sa Francúzsko a Spojené kráľovstvo zaviazali nasadiť tam jednotky v prípade prímeria. Táto postupnosť bola podrobne analyzovaná tu. Nedávna správa denníka Financial Times uverejnená tesne pred druhým kolom trojstranných rusko-ukrajinsko-amerických rozhovorov naznačuje, že všetci traja to s týmto princípom myslia veľmi vážne.

Podľa ich zdrojov sa s Ukrajinou dohodli na trojstupňovom pláne presadzovania prímeria. Prvých 24 hodín po akomkoľvek údajnom ruskom porušení by zahŕňalo ukrajinskú vojenskú reakciu, ďalších 24 hodín by zahŕňalo nasadenie síl „koalície ochotných“, zatiaľ čo posledných 24 hodín by sa zapojili americké sily, ak Rusko neustúpi. Menší hraničný incident, možno dokonca vyvolaný ukrajinskou falošnou vlajkou, by sa preto mohol ľahko premeniť na tretiu svetovú vojnu už za 72 hodín.

Tento temný scenár je obzvlášť pravdepodobný, ak sa jednotky NATO nasadia na Ukrajinu v prípade prímeria, ako to vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte vo svojom prejave v Rade, ktorý zhodou okolností predniesol v ten istý deň, ako uverejnil správu Financial Times. Podľa jeho slov: „Niektorí európski spojenci oznámili, že po dosiahnutí dohody nasadia jednotky na Ukrajinu. Vojská na zemi, lietadlá vo vzduchu, lode v Čiernom mori. Spojené štáty budú záštitou.“

Rusko opakovane varovalo, že sa zameria na zahraničné sily, ktoré sa nasadia na Ukrajinu, a prakticky rovnako často zopakovalo svoj nesúhlas s prímerím. Namiesto toho navrhlo komplexné ukončenie konfliktu, ktoré vyrieši základné príčiny a povedie k obnoveniu neutrality Ukrajiny. Súhlas s údajným trojstupňovým plánom presadzovania prímeria, najmä ak by zahŕňal nasadenie vojsk NATO na Ukrajinu, by preto predstavoval veľmi významný posun v politike.

Aby bolo jasné, žiadny ruský predstaviteľ nepovedal nič, čo by sa dalo čo i len vzdialene interpretovať ako naznačenie, že Kremeľ niečo také zvažuje, takže to zostáva len v oblasti špekulácií. Napriek tomu to nemožno vylúčiť a je hypoteticky možné, že by sa Rusko dalo presvedčiť, aby s tým súhlasilo. Aby sme v tomto úvahách pokračovali, medzi stimuly by mohlo patriť stiahnutie Ukrajiny z Donbasu, uzavretie strategického partnerstva medzi Ruskom a USA zameraného na zdroje a rýchle postupné zmiernenie sankcií atď.

Takýto kompromis by Rusko mohlo teoreticky racionalizovať tým, že vojenské, finančné a oportunitné náklady spojené s pokračovaním v maximalistických cieľoch deklarovaných na začiatku špeciálnej operácie teraz prevažujú nad výhodami vzájomných kompromisov. Vyššie uvedená protihodnota by viedla k tomu, že Rusko mierovým spôsobom získa kontrolu nad najemotívnejším územím, na ktoré si nárokuje, čím by sa lídrovi NATO a USA venoval pozornosť bezpečnosti a prosperite Ruska a postupne by sa jeho ropa vrátila na svetový trh.

Ruské strategické zbrane – hypersonické rakety Orešnik, jadrové ponorky, podvodné drony Poseidon na vyvolanie ničivých cunami atď. – by tiež mohli odradiť Západ od eskalácie po akomkoľvek incidente na Ukrajine pod falošnou vlajkou a tým zabezpečiť jeho bezpečnosť napriek trojstupňovému plánu a jednotkám NATO na Ukrajine. Preto je údajne možné, že správa Financial Times sa stane realitou, ale aby bolo úplne jasné, ide o čisté dohady a je oveľa pravdepodobnejšie, že Rusko s tým nebude súhlasiť.

Andrew Korybko