RÝCHLOKURZ (nového) podvojného účtovníctva

POZNÁTE najnovšiu Šimečkovu „neutrónovú“ zbraň..?    

Mali by ste. Lebo má ambíciu zmeniť po novom celú architektúru účtovania. Umožniť principiálnu zmenu v doterajšom chápaní zmyslu toho strašiaka, ľavej a pravej účtovnej strany, s jeho „má dať“ a „dal“. Lebo, čo je to za SLOBODU, keď nemožno vo vlastnej réžií rozhodovať čo dám na ľavú stranu a čo na pravú. O tom, koho a koľkých možno požiadať službu, komu z nej dám. A koľko..? A ešte aj na aký účel..?

„Čo koho do toho..?“ „Dosť bolo má dať“. 2 (pridané) heslá do ulíc ako stvorené. Lebo „dosť bolo Fica“ už predsa len stratilo na váhe. A v tejto spojitosti treba skončiť aj s vedením excelových tabuliek, ňúrajúcich sa na tej (nesprávnej) pravej strane, dal (som). Je to také neprogresívne, neslobodné, nesolidárne,  nekresťanské..

A to je dobrá správa aj pre ťažko skúšaný tretí sektor, lebo mu tento poondiaty štát chce čoraz viac a čoraz hlbšie pozerať na prsty, na to, čo dostanem, a najmä ide uchytiť od požiadavky, od koho dostanem na tú, prepotrebne novo chápanú ľavú stranu.

A ruka v ruke s tým ešte aj neustále vŕta do jeho práva na slobodnú voľbu obrátiť sa na „koalíciu ochotných“ – dať. Do práva slobodného občana, opravujem inštitúcie, požiadať o many koľkokrát chcem. A koľko..? Lebo to pochopí aj „debo“, že koľkokrát požiadam, toľkokrát dostanem. Však to nie je podnikanie. Však to nie je za účelom zisku. Však je to logické, či nie..? Tak prečo z toho robiť toľkú vedu..? 

A rovnako dobrá správa to je aj pre živnostníkov. Najmä tých, ktorí pravidelne chodia.. Bude sa im páčiť, lebo je podľa ich gusta. Opravujem : podľa Miška. Teda ak všetko pôjde tak, ako to vyzerá..

Už nebudem napínať. Ten revolučný Šimečkov žolík je niečo podobné, ako „Sezam otvor sa“. Na Slovensku to nie je to rozprávka, aj keď to má všetky znaky tohto žánru (pre dospelých). Na Slovensku sa tomu zaklínadlu najnovšie povie :

• „bežná účtovná chyba..“
• však „mamka si nič nenechala pre seba, ale všetko dobrosrdečne rozdala..“

Toto sme potrebovali. Na toto sme čakali. Na spôsob, ako z kontrolných zistení urobiť len vodu v koši. Na efektívne „zneutralizovanie“ argumentov kontrolórov. Na „altrustický“ nástroj znefunkčnia kontrolných zistení, a pritom, aby všetko zostalo nažive, nedotknuté. Tak ako to vie iba neutrónová bomba. Ako bolo dobre vopred (pre)myslené. Aby zostalo doma, čo má zostať, a aby sa po zásluhe dostalo tým dobrosrdečne obdarovaným“blížnym „našim“. Lebo aj my, aj oni potrebujú z niečoho žiť..

I.

A tak na všetky kontrolné zistenia, ktoré budú mať niečo dočinenia s účtovníctvom – de facto odteraz, de iure vraj od jesene 2027 bude možné uplatniť účinné, alternatívne námietky 2-jakého druhu. Obe, ktoré budú uznané s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote – na základe tohto žolíka, ktorý vzišiel zo sporu „Šimečka/ová versus Slovenská republika, v zastúpení Ministerstva financií SR“. Presnejšie, z objavných vysvetliviek Šimečku, pred ktorými ľahne popolom každý pokus o diskreditovanie záslužnej verejnoprospešnej činnosti pre štát. A štát, to sú predsa občania. Logika dá, že nemôžu byť pritom všetci..

Má to však jeden háčik. Už predoslaný. Súdenie zmapovaných skutkov „mamky Pôstkovej“, ktoré sa stali vo význame „de facto“, nie sú to isté vo význame „de iure“. Lebo na právny účinok tohto žolíka ako univerzálne platnú normu si bude treba ešte počkať. Vraj do jesene 2027.

Pravda, aj to nie je také isté. Lebo je tu ešte jedna, znalcami pomerov, dosť ošemetná prekážka. Vyjednávanie/dohodovanie/ešte presnejšie dohadovanie sa na (spoločnom) vládnom programe. Nájsť spoločnú zhodu. Presnejšie vedieť zmiešať cudzokrajnú morskú vodu s domácou riečnou, a s olejom dokopy. Tak aby sa znášali..

A tí znalí majú dôvodné obavy, že sa to „programové dohadovanie“ skončí predčasným odchodom z rokovania – priamo do predčasného dôchodku vyjednávačov zo strany vedenia KDH. Ten urýchlila správa, ktorá prenikla von z rokovacej miestnosti, že na tej „pliage“, o ktorej sa svojho času vyjadril hlavný vyjednávač za KDH- progresívci trvajú a nechcú ju vypustiť z návrhu vládneho programu, s ktorým prišli opakovane na 958 stretnutie, uskutočnené len k tomuto bodu.

A zo zákulisia ešte vyšlo, že ešte pred ich odchodom zo sály – PS uviedli už na rovinu,, že to tam musí byť, lebo v opačnom prípade tam oni nemajú čo dať. Teda okrem tej spomínanej, tentokrát na drobné rozmenenej „pliagy“ :

• LGBT, manželstvá rovnakých pohlaví, prenájom materníc,, Queer liga, trans láska, exkluzívny výber vyše 70 pohlaví, zabíjanie ešte nenarodených detí, ergo legitimizovanie nájomných vrážd, ako to explicitne definoval samotný pápež, drogy a gangy, no – go zóny, multikulturálne obohatenia, inakosti slovom, písmom, odevom i obrazom na spôsob umeleckej súlož pod mostom na verejnosti, zneucťujúcim znázorňovaním kresťanských svätcov, neutralizovaním náboženských symbolov na verejnom priestore aj v priestoroch verejných inštitúcií, školy nevynímajúc „efektívnejším“ a „ekonomickejším“ využitím priestorov doposiaľ využívaných na náboženské obrady, recipročne k modlitebným priestorom na „salát“ a iné, im podobné „hodnotové“ preferencie. Radosť čítať.. (potenciálny návrh pripravovaného vládneho programu).

A „slobodní a solidárni obuvníci“ sú zaskočení, nevedia kam s konopí, lebo s konopami, presnejšie s produktami z nich do vládneho programu sa ešte boja ísť, a hlavná vyjednávačka sa stratila. Ukázalo sa totiž, že sa vybrala v prestávke rokovaní  na túru a namiesto turistickej mapy si pribalila (jej vlastnú) súdnu mapu. A keďže sa v nej nevyzná ani divá sviňa, tak sa legitímne, (po práve) stratila. V lese. Aj v čase. Tá protiva..

II.

A teraz pustime na domnelý zvuk Šimečku, na priamu reč. 

„Toho môjho žolíka nedokáže chápať tento nechápavý slovenský národ. A keby len nechápavý, ale ako vraví môj tatko, aj malý – zbabelý. A ešte aj jazyk má fialový a tuším aj drevený, aj napuchnutý, vraj ako jazyk obesenca..

A potom sa možno čudovať, že nerozumejú ani takej jednoduchej, triviálnej veci, že – nezisková organizácia/združenie sa preto volá  neziskové združenie, že nezískavajú zisk. Ako hovoril môj predchodca, prepáčte, zase že som sa nechal uniesť. Dopredu. Ako, že sa len volá ten z liehovaru, či z obchodu, najprv obyčajný, potom modrý, a teraz sa tuším chystá na hlbokú orbu, aj keď teda neviem, už je po Hromniciach, a po nich čo nevidieť jar. A hlboká orba sa robila na Slovensku vždy na jeseň.

Či máme veriť  nie je ešte všetkým jeseniam koniec..? Nuž ale dobre. Fšecko je tak ako má byť. Pekne naruby. Na opak sveta..

No, ale aby som sa vráti k tomu oráčovi, Hegera som myslel. A jeho povestný hlavolam. Akurátne aktuálny. A logický, to sa musí nechať. Aj Rubikova kocka sa môže schovať..“

„Občania Slovenskej republiky budú celý rok platiť tú istú cenu, z hľadiska plynu a z hľadiska elektriny, tak ako je to aj teraz, akurát že v inej výške.“

Ale nezostaňme v pomykove, čo chcel tento učiteľ logiky povedať. Len pri prirovnávaní. Ak sa niektorému z čitateľov podarí vyriešiť šifrovací kód mohlo by to pomôcť ľuďom, podobne ako sa to podarilo za 2.svetovej pri rozlúštení kódu ENIGMA; dnes rovnako potrebne. Tentokrát však ten výpočet ceny bude „zložitejší“ vďaka našim novodobým „spojencom“ z PS, SaS a KDH, ktorým sa podarilo v EP splniť svoje sny – zákaz dovozu ruského plynu (aj) na Slovensko. Akurát, že strelili do nohy tým, čo už aj tak krívajú na obe. A v takom prípade už vlastne nie je treba ani lúštiť „Hegerovu logickú konštantu“. Aj tak by to bola márna vec. Tipujem..

Ale čo nie je márne, to je predstava, že táto hodina „logiky“ sa môže „zajtra“ (verejne) zopakovať..

III.

Ešte myslené vysvetlivky Šimečka k žolíkovi svojmu. Pre lepšie praktické pochopenie.

„Moja mama, ani moja partnerka, ani „naša šimečkovská nadácia“ nemá z tých, ako vy hovoríte, nekresťanských peňazí, úhrnom 100-tisíce eur – zisk. Šak to nejšlo do našich vačkov, šak sme to rozdali druhým, dobrosrdečne. Tiež nie na zisk pre nich, neziskovo. Na honoráre, na všeljaké faktúry, tie bolo treba tiež preplatiť, výpomoc, tiež dobrosrdečnú. A viete si vôbec predstaviť, koľko ich bolo..? Aj tých peňež, ale terazky som myslel na obdarovaných. Lebo my sme si ich nenechali. Teda až na tie výdavky..

Ešte pre pamäť, tú krátku, ktorá náhodou vypadáva (práve) na ulici.

Všetko, čo tu bolo povedané platilo aj na inom poli, „tenkrát“ na tom, vtedy oranom. Len tam to funguje, opravujem, fungovalo na princípe iného majstra-interpreta (práva), Lipšicovho žolíka. Mysliac na VTEDY a TU, kedy sa voda sypala a piesok sa lial, kedy sa to zaklínadlo, ktoré univerzálne legitimizovalo vtedajšiu krajinu zázrakov, ktoré sa diali na počkanie, na želanie  bolo známe v pojatí : preto-lebo „tak ma mamička vychovala..“..

A už ozaj na samý záver – s pripomenutím, ktoré nejde vyhodiť z hlavy. Že tie asociácie na (už ukončený) spor „Kiska versus štát“, ten zastupujúci už súdnou autoritou, reťazovo vedený na rovnaký spôsob vyviňovania sa – ani náhodou nie je náhodný. Ako nie je náhodná celá reťaz jej ohniviek, ktoré jej dávajú pevnosť len vtedy, ak držia spolu ako tie povestné Svätoplukove prúty..

Ale to je už skôr o protokole SPIKES, o oznamovaní zlých správ slovenskému pacientovi, ktoré sprevádzajú legionársku chorobu, ktorá na Slovensku vyčíňa..

Laco Kopál