NECH FICOVA VLÁDA ANI LEN NEPOMYSLÍ NA KOKETOVANIE S TRUMPOVOU MIEROVOU RADOU

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár považoval za potrebné zopakovať, že odborníci z jeho rezortu „vyhodnocujú možnosti i riziká“ pozvania do Trumpovej Mierovej rady. V tejto súvislosti vyzdvihol, že Ficova vláda podporuje všetky mierové aktivity, ale zároveň zdôraznil potrebu rešpektovania medzinárodného práva a ústavného rozmeru tejto otázky…

Ak odborníci ministerstva celý týždeň vyhodnocujú takú jednoznačnú vec, je najvyšší čas poobzerať sa po iných expertoch. Ale nemyslím si, že toto je odborná otázka. Tú vie na prvý pohľad posúdiť aj študent po dvoch semestroch práva. Zjavne sa z toho stáva politický problém. Keď minister obrany Robert Kaliňák v nedeľnej televíznej diskusii začal špekulovať, či vôbec ide o prezidentskú zmluvu, vyznelo to, akoby vláda vážne uvažovala, že sa k Mierovej rade pridá a že teda obíde parlament a prezidenta. Ale to je vylúčené.

Ak bola prezidentskou zmluvou aj vojenská dohoda s USA, pristúpenie Slovenskej republiky k novej medzinárodnej organizácii je ňou bez akýchkoľvek pochýb. Navyše, na rozdiel od iných otázok, prezident môže podľa čl. 102 ods. 1a Ústavy SR preniesť na vládu svoju právomoc dojednávať takýto typ medzinárodných zmlúv, nie ich ratifikáciu. Tá je neprenosná. Hlavu štátu teda nemožno obísť.

Ak táto vláda neustále (a treba dodať, že aj konzistentne) zdôrazňuje potrebu dodržiavania medzinárodného práva, v tejto otázke nemá čo váhať. Mierová rada je v priamom rozpore s duchom a literou Charty OSN. Nemá žiadne orgány a nástroje na dohľad, zabezpečenie alebo presadenie mieru. Nie je inkluzívna, ale exkluzívna, nie je pre všetkých, neexistuje tu rovnosť národov, dokonca ani rovnosť veľmocí. Mali by sme v nej oveľa menej právomocí a vplyvu ako v OSN, museli by sme podporovať všetko, čo si imperátor Donald zmyslí. Poznáte kultový britský sci-fi seriál Červený trpaslík? Vysvetlím vám to na jednej scéne.

V prvej časti 12. série USA na konci 23. storočia požiadali všetky štáty na Zemi, aby podpísali mierovú zmluvu. Každý štát, ktorý to odmietol, vojensky napadli. Nasledovala „vojna proti vojne“. Tie štáty, ktoré do tej vojny išli, lebo boli tak veľmi proti vojne, že boli ochotné viesť vojnu proti vojne, si dali meno „Spojená Amerika“. V seriáli je to dosť absurdné na to, aby vás to pobavilo. Ale toto je realita, ktorú nám núka Donald Trump.

Chcel by som veriť, že má Ficova vláda iba strach z následkov odmietnutia Trumpovho pozvania a že nie je z tohto projektu nadšená. Za istých okolností môže byť fakt nebezpečné nebyť v tom istom zoskupení ako Maďarsko. Ale naše dejiny, naše zlomové okamihy 1848, 1944 a 1968 nám ukázali to, čo na konci svojho života vyzdvihol Alexander Dubček – totiž, že z vojenskej porážky môže vzísť morálne víťazstvo, no z morálnej porážky nikdy.

Spoliehať sa na momentálnu Trumpovu dominanciu je neobyčajne krátkozraké a z dlhodobého hľadiska by sa to mohlo Slovensku vypomstiť. Tým skôr, že táto vláda si za svoju mantru zvolila suverenitu, no takouto „zmluvou s diablom“ by sa jej definitívne vzdala. Vojenskou dohodou s USA, jadrovou dohodou s USA a Mierovou dohodou s USA by sme sa stali tak nebezpečne závislými na Spojených štátoch, že by sme boli nielen ich faktickými vazalmi, ale od tejto upadajúcej veľmoci by závisela aj čistá existencia Slovenskej republiky. Inými slovami, odovzdali by sme svoju budúcnosť do rúk „vodcu slobodného sveta“ Donalda Trumpa, čo je formulka, ktorú už raz recitoval Jozef Tiso pred Adolfom Hitlerom.

Apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby hodnotovo nezablúdila a nezišla z cesty. Doteraz sa správne držala svojho geopolitického kompasu, keď prišla k záveru, že najsilnejšou zárukou našej suverenity je dodržiavanie medzinárodného práva, na ktoré sa dá na súdoch odvolávať vždy – aj keď je spochybňované, porušované či pošliapavané. Tam, kde je imperiálna Amerika, medzinárodné právo neexistuje. Aj Ficova „politika na všetky štyri svetové strany“ kritizovaná opozíciou je v podstate to isté, čo paradoxne obdivovali na prejave kanadského premiéra Carneyho v Davose: v čase postupného rozkladu štruktúr (nielen OSN, ale aj NATO a možno aj EÚ) je dôležité nespoliehať sa na zdanlivo stabilné spojenectvá a hľadať nové ad hoc strategické partnerstvá.

Trump nechce mier. A Európa nemá žiadnu silu. Zárukou európskej bezpečnosti však nikdy nemôže byť zbrojenie. Zárukou by mohla byť jedine sila vyplývajúca z ekonomiky. Silné štáty sú silné vďaka silnej ekonomike. Silná ekonomika je silná vďaka silnému priemyslu. Silný priemysel je silný vďaka dostupným a lacným energiám. Európska ekonomika je dnes v podstate mŕtva, lebo sa dobrovoľne odstrihla od lacných dodávok energie a navyše technologicky zaostáva, pretože nie je riadená ekonomicky, ale ideologicky. A akoby toho nebolo dosť, sme už tak na dne, že si požičiavame na úrok, aby sme živili susedný štát, ktorý pre nás predstavuje vďaka extrémnemu vyzbrojovaniu a chaosu čoraz vážnejšie bezpečnostné ohrozenie – nie imaginárne ako Rusko, ale reálne, na ktoré vôbec nie sme pripravení.

Vyzývam preto vládu Slovenskej republiky, aby akékoľvek koketovanie s Mierovou radou principiálne a jednoznačne odmietla a pri akomkoľvek pokušení si opakovala to, čím sa doteraz riadila: medzinárodné právo, medzinárodné právo, medzinárodné právo…

Eduard Chmelár