NEDAJME SA POMÝLIŤ: TRUMP SA ANI PO TAKTICKOM ÚSTUPE NEVZDAL SVOJICH PLÁNOV

11. januára som napísal toto: „Spojené štáty môžu zabrať Grónsko už dnes. V roku 1951 s ním totiž podpísali veľmi veľkorysú vojenskú dohodu podobnú tej našej, ktorá im umožňuje robiť si na ostrove to, čo sa im zachce. Stačí dohoda o zvýšení vojenskej prítomnosti USA v Grónsku a o otvorení nových základní a Američania budú spokojní. Pre Trumpa by to bolo víťazstvo dokonca aj v prípade, keby ponechal Dánsku formálnu politickú kontrolu nad ostrovom. EÚ so svojimi panáčikmi je dnes prakticky bezmocná voči plánom USA a nevie im zabrániť.“

Hoci včerajšia dohoda generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho s prezidentom USA Donaldom Trumpom o budúcom štatúte Grónska naznačuje, že vývoj by sa mal skutočne uberať podľa tohto scenára, varujem pred prehnaným optimizmom a poznajúc Trumpove metódy som presvedčený, že ide len o taktický ústup a americký imperátor sa svojich plánov nevzdal. Napokon, šéf NATO nemá nijaký mandát na rokovanie o predaji Grónska alebo využití nerastných surovín na ostrove. Trump už pred rokovaním vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Grónsko si nepodmaní vojenským útokom, ale zároveň zopakoval, že ten „nádherný kus ľadu“ chce za každú cenu.

Mark Rutte pred chvíľou povedal, že dohoda o Grónsku znamená „zosilnenie aktivít NATO v Arktíde“ a že sa s Donaldom Trumpom nerozprával ani o územnej celistvosti Dánska, ani o ťažbe jeho nerastných surovín. Aj dánska premiérka Mette Frederiksen potvrdila, že generálny tajomník NATO a prezident USA spolu nehovorili o týchto otázkach, no zdieľa americké obavy o bezpečnosť v regióne. Ale o týchto dôvodoch či skôr zámienkách vieme, že sú vymyslené. Žiadne ruské alebo čínske vojnové lode v oblasti nie sú a ani Moskva, ani Peking neohrozujú bezpečnosť Grónska.

Trumpove plány sa nezmenili. Bolo by obrovskou chybou podľahnúť ilúzii, že všetko sa vrátilo do starých koľají a znova hrať podľa nôt Washingtonu. Zvlášť, keď už aj kalifornský guvernér Gavin Newsom označil Európsku úniu za spoluvinníka napätia okolo Grónska a európskym politikom adresoval jednu nevyžiadanú radu: „Prestaňte v Európe liezť po kolenách a narovnajte si chrbticu. Podliezanie Trumpovi je úbohé. Snaha dohadovať sa s Trumpom o tejto otázke nie je diplomacia, ale hlúposť.“

Je to presne tak. Už len spôsob, akým sa o tom bavíme s Trumpom, je ponižujúci. Vyjednávame s ním, čo by ho uspokojilo, namiesto toho, aby sme mu jasne dali najavo, že o tejto otázke sa nevyjednáva. Opäť sa ho snažíme získať ústupkami, zdieľame jeho fantómové obavy o bezpečnosť Arktídy a sme ochotní opakovať jeho nezmysly, že hrozbou v oblasti je Čína. Lenže Čína sa Európe nevyhráža vojenským útokom, nesnaží sa anektovať alebo okupovať naše územie, nevedie proti EÚ colné vojny na základe toho, ako sa jej šéf vyspal, nevyzýva na zrušenie EÚ, nehucká štáty, aby vystúpili z EÚ a vôbec – celkový prejav čínskeho prezidenta na verejnosti je zdržanlivý, umiernený, slušný, inteligentný, bez vyhrážok a vulgarizmov – na rozdiel od toho polosenilného sociopata.

Ak nepochopíme, že pravidlá hry sa nezmenili a že najväčšou hrozbou pre medzinárodnú stabilitu a mier nie je ani Čína, ani Rusko, ale dlhodobá politika Spojených štátov, Donald Trump nás aj tentoraz prevezie. Musíme urýchlene pokračovať v emancipácii Európy (doslova v získaní nezávislosti EÚ od USA), musíme prehlbovať vzťahy s novými spojencami (ktorých treba hľadať medzi štátmi BRICS) bez ohľadu na to, či nám americký pán momentálne na chvíľu uvoľnil obojok. Ak sa necháme uspať zdanlivým ústupkom Bieleho domu, precitnutie bude strašné a fatálne.

Eduard Chmelár