Prečo USA nedonútili Bolíviu, aby odstúpila od svojich dohôd o lítiu s Čínou a Ruskom?

Takéto konanie mohlo odradiť súkromné ​​americké spoločnosti od investovania do bolívijského lítiového priemyslu, ak by sa obávali, že tento precedens by mohol viesť k tomu, že budúca ľavicová vláda by porušila svoje vlastné dohody.

Nový bolívijský minister energetiky práve oznámil, že jeho krajina bude rešpektovať dohody predchádzajúcej ľavicovej vlády s Čínou a Ruskom, aby uistila investorov po tom, čo nový prezident sľúbil ich prehodnotenie. To je prekvapivo pragmatický krok v kontexte súčasnej hemisférickej geopolitiky uprostred tzv. „Donroeovej doktríny“ Trumpa 2.0, ktorá sa v podstate snaží odstrániť strategický vplyv svojich protivníkov v Amerike, a to aj v odvetví kritických nerastov.

Čína a Rusko majú dohody o ťažbe časti bolívijského lítia , ktoré je nevyhnutné pre „štvrtú priemyselnú revolúciu“. Odhaduje sa, že jeho zásoby predstavujú ohromujúcich 20 % celosvetových zásob, pričom prístup k nim bol považovaný za jeden z dôvodov hybridnej vojny USA proti Bolívii, ktorá v roku 2019 zvrhla dlhoročného ľavicového prezidenta Eva Moralesa. Ukázalo sa, že o rok neskôr ho demokraticky nahradil kolega ľavicový Luis Arce, s ktorým sa potom zlomil.

V každom prípade ide o to, že USA prekvapivo nevyužili prechodné obdobie medzi administratívami Moralesa a Arceho na využitie bolívijských lítiových zdrojov, ktoré predchádzalo rozhodnutiu novej pravicovej vlády rešpektovať lítiové dohody s Čínou a Ruskom, ktoré zdedila. Objektívne vzaté, ani jedna z nich by nemohla nič urobiť, ak by Bolívia tieto dohody porušila a udelila práva na ťažbu americkým spoločnostiam, takže nie je jasné, prečo sa tak nestalo.

Trump 2.0 v podstate nechal kritickú príležitosť v oblasti nerastných surovín prekĺznuť pomedzi prsty napriek cieľu „Donroeho doktríny“ odstrániť strategický vplyv svojich protivníkov v Amerike. Je isté, že tento „prehliad“ preskúmajú a podľa toho ho „opravia“ vyvíjaním tlaku potrebného na získanie kontroly nad bolívijskými zásobami lítia, ale skutočnosť, že USA tak ešte neurobili a umožnili tejto krajine verejne potvrdiť, že bude plniť svoje zmluvy s Čínou a Ruskom, si vyžaduje vysvetlenie.

Ľavica bola v posledných voľbách zničená, takže obavy z protestov, ktoré by mohli destabilizovať novú proamerickú pravicovú vládu alebo prinajmenšom zasahovať do vývozu lítia do USA, nie sú relevantné, na rozdiel od toho, ako mohli byť až doteraz. Nie je tiež možné, že by si USA neboli vedomé tejto príležitosti, keďže nový bolívijský minister zahraničných vecí minulý mesiac pre Wall Street Journal povedal: „Máme skutočný záujem prilákať americké investície… na využívanie našich zdrojov, ako je lítium.“

Najrozumnejším vysvetlením je preto to, že USA sa zámerne rozhodli nenútiť Bolíviu k odstúpeniu od svojich dohôd o lítiu s Čínou a Ruskom, aby upokojili investorov presne tak, ako ich nový minister energetiky vysvetlil ako dôvod na ich dodržanie, čo by upokojilo aj amerických investorov. Na rozdiel od Číny a Ruska USA nemajú žiadne štátom vlastnené ani dotované ťažobné spoločnosti, a preto sa pri ťažbe lítia pri napĺňaní svojich národných záujmov spoliehajú na súkromné ​​spoločnosti.

USA si mohli zodpovedajúcim spôsobom vypočítať, že vytvorenie precedensu, v ktorom Bolívia porušila dohody o kľúčových nerastných surovinách, by sa im mohlo vypomstiť, ak sa politické kyvadlo v budúcnosti opäť vychýli doľava, čo by mohlo odradiť americké spoločnosti od investovania do jej zásob lítia. Tým, že USA údajne poradili svojim novým pravicovým spojencom v Bolívii, aby dodržiavali dohody s Čínou a Ruskom, ktoré zdedili, zabezpečili bezpečnosť pravdepodobných investícií svojich súkromných spoločností v tomto odvetví.

Andrew Korybko