Nielen deťom, ani „nedospelým“ nepatria do rúk zápalky

 SONDA do SVEDOMIA vedenia KDH

2. časť

„Včera“ to bolo so spýtavou  otázkou QUO VADIS vedenie KDH..? A PREČO..? Dnes s praktickou odpoveďou len na tú druhú, zato kľúčovú..

LEBO na prvú otázku neexistuje predvídateľná odpoveď. Lebo nejde predpovedať trajektóriu puku vystreleného do nevedno ktorého mantinelu. A na tú druhú možno zodpovedať celkom presne. Spoznaním tých, ktorým dalo hnutie do rúk zápalky. Tých, ktorí z vlastnej iniciatívy alebo len z falošnej solidarity podpaľujú a udržujú oheň na Slovensku..

Pripomeňme bližšie, že tá 1, časť bola o tom, čo všetci veriaci a s nimi aj všetci tí, čo držia Slovensku palce od kresťansko-demokratického hnutia čakali na najnovšej križovatke dejín, a čoho sa nedočkali. Od hnutia, ktoré mohlo a malo byť niečo ako mediátor na polarizovanej politickej scéne, ako upokojujúci faktor, ktorému toto postavenie, táto „dejinná“ úloha z povahy hnutia patrí. Z dôvodov, ktoré vyplývajú z vnútra jeho nosných programových cieľov. Z odkazu, na ktorom sú postavené základy dnešného civilizovaného sveta, a ktorých pôvod vychádza z vyšších mravných a duchovných potrieb človeka.

Aby sme sa, bohužiaľ, nielen na úkor hnutia samotného, nielen jeho sympatizantov, ale všetkých ľudí na Slovensku, ktorí veria v pokoj a dobro, hlavnú esenciu jeho „straníckej“ agendy,  dočkali v aplikačnej praxi pravého opaku.

A odpoveď  na tú druhú otázku, PREČO, už bola prednastavená v 1. časti. S predoslaním kľúča od dvierok od Pandorinej skrinky. Tej, ktorá skrýva relevantné nosné príčiny, ktorými sú tí, ktorí dávali a dávajú hnutiu kurz a s ním aj jeho reálnu hodnotu vo verejnom živote.

I.

O dobovej žabe na prameni, ktorá na počiatku stiahla hnutie pod hladinu, už bola reč.

Alojz HLINA, bývalý predseda strany, ktorý stál na čele prehratej bitky v roku 2020 a doviedol hnutie na okraj úplnej straty značky, ktorý názorne personifikuje dnešné celostné hnutie. Stratu svojho sui generis v politickej súťaži, hodnotovú nestálosť, programové odchýlenie, politickú nekonzistentnosť, mantinelovú komunikáciu, a najnovšie už aj – po ostatných parlamentných voľbách – krivý charakter, keď svoju značku vložilo do banku o všetko. V spolku, v ktorom držiteľmi väčšinového balíka sú lúzri, ktorí potrebujú hnutie len ako číslo, a nie ako seberovného partnera.

Aby sa po zotavení z pocitov blchy, aké mala na moste, keď po ňom kráčala popri slonovi, hovoriac – ale búchame – sa dostala tam, kde „včera“ po zásluhe skončila. Z principiálne rovnakých príčin. Dnes s podobnými „blchami“ na čele..

Ale čo je najviac smutné na tomto príbehu kresťanskej nevesty, chorobne túžiacej dostať sa pod čepiec (na hradný vŕšok) so ženíchom, ktorý má iné charakterové vlastnosti, iné názory na život, inú, zmutovanú genetiku, že je to z proti samotnej prírode, pravidlám biosystému, v ktorom dominuje prirodzená selekcia, druhová príbuznosť, aby sa zachovalo zdravé potomstvo..

A teraz POZRITE, komu dalo hnutie do rúk zápalky. Lebo to nebol iba HLINA, chlapec so zápalkami v rukách. Lebo on túto hru „pyromanov“ v hnutí len rozbehol..

I.

–  M. HOLEČKOVÁ, bývalá predsedkyňa klubu KDH v NR SR, „Hlina v sukni“, „protokolárne“ najvyššia funkcionárka hnutia v zákonodarnom zbore. Politická kópia, ktorá nemala rovnako problém ako on nehanebne-bez pocitu viny, bezcharakterne-bez rešpektu k voličom – prehodiť stranícke výhybky priamo do programového protismeru. Do deštruktívneho, programovo „bezpohlavného“ spolku, SaS-ky, ktorý po vystrnadení Sulíka z predsedníckej stoličky pre jeho kritické postoje k nevolenému molochu EÚ – už pripomína viac bábkové divadlo s nakúpenými marionetami z cudzích straníckych lovísk, ovládanými jednou, tou najukričanejšou z nich.

S chybou myslieť si, že toto neovládajúce sa dievča so zápalkami v rukách, po tomto skokovom psom kuse už nebude hovoriť tam, kde má mlčať, a nebude mlčať tam, kde má hovoriť. Akurát, že opak je toho pričasto smutnou pravdou..

II.

–  I. ŠTEFANEC, bývalý člen SDKÚ-DS, ktoré ho nominovalo v roku 2014 na europoslanca, aby sa stal v roku 2015, teda v čase, keď už nemal tento politický rudiment politický výtlak, prebehlíkom do KDH.

Aby (už) pod jeho straníckym krytím zostal v tejto pozícií do roku 2024. Aby sa zapísal v mysliach ľudí ako neviditeľný „všadebol“- kde sa v Európskom parlamente rozhodovalo v neprospech národných a štátnych Slovenskej republiky; s agendou presadzovanou rukou spoločnou a takmer nerozdielnou od svojich progresívnych spoluškodcov. Navyše  s pridanou (pa)hodnotou, ktorá plne charakterizuje jeho skutočné (ne)mravné vnútro. Škandalóznym vyjadrením na margo nominácie hráčov KHL do slovenskej repre :

“Hokejisti teroristi sa objavili v olympijskej nominácii Slovenska, čím Slovenský zväz ľadového hokeja urobil našej vlasti opäť obrovskú hanbu. Dnes cítim len neskutočnú hanbu a opovrhnutie nad všetkými, ktorí túto hanbu spôsobili. Tomuto morálnemu odpadu sa fandiť nedá..

A potom, že chudák je len kravský chvost..

Dobrou správou ale je, že tento preoblečený „progresívny liberál“ už v roku 2024 v EP štátnym záujmom doškodil. A demonštratívne ukončil svoje členstvo v hnutí. Lebo mu „smrdelo“ presadenie tých najprirodzenejších hodnôt – daru (aj) ešte nenarodeného života človeka a (už) existujúcej životaschopnej štátnosti a zvrchovanosti Slovenskej republiky, zapísaných v základnom kameni štátu, v Ústave SR.

S dôvetkom, že pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote bude hľadať tento súčasný politický bezdomovec svoj tretí kariérny prístav práve u tých, v prospech ktorých odvádzal veľmi (ne)slušnú prácu..

III.

–  F. MIKLOŠKO, zaslúžilá „stará dobrá štruktúra“, uveriteľný disident, dnes tajomná, zákulisná „entita“ v postavení nečlena KDH, ktorý svojim nezastupiteľným podielom váhy svojej minulosti napomáha bezzásadovo „unášať“ hnutie do „inostranného košiara“, s programovou výbavou, proti ktorej paradoxne v princípe celý život bojoval. Za ochranu, života, za hodnoty, za tú „mravnú ceninu“, ktorá dáva hnutiu zmysel svojej existencie – ktoré sú dnes pre jeho nových „bratrov v triku“ červeným súknom..

A dôvod na pochopenie tohto nepochopiteľného..?.

Ako to už na Slovensku býva, aj tento dnešný utajený politický „voľný radikál“ hrá dnes s nebezpečnou kartou „menšieho zla“ – uprednostniť programovo nelegitímne manželstvo s progresívnym ženíchom pred  programovo bližším hodnotovým holportom so Smerom/Ficom. Používajúc pritom rovnaký (protivládny) slovník a rovnakú (korupčnú) mantru, ako nový, potenciálny ženích. S ústredným mottom „Účel svätí prostriedky“..

Nedá sa však nepristaviť pri tej, do aleluja vyťahovanej, korupčnej mantre. S využitím tej láskavej a spravodlivej sudkyne, histórie. A síce, aj keď je to už postarší pán, a v tomto veku takých už regulárne obchádza amnézia, starecká zábudlivosť, iste si bude pamätať z Gorily tie korupčné psie kusy, o ktorých sa dozvedelo z odposluchu celé Slovensko. Za vlády DZURINDU. A na tento účel stačí spomenúť len paroplynový cyklus a s ním spojené MILIÓNY v 6 miestnych číslach na províziách. A s ním spojené, za pokladníka Palacku, (čierne) financovanie strany. A ako by sa dalo ďalej pokračovať..

A netreba zabudnúť ani na to, že to dnešné zákulisie starého pána má svoj „životopis“. Už od roku 2018, kde bol v postavení rovnako utajenej a rovnako zákulisnej figúry, ktorá čoby súčasť vtedajšej mimovládnej siete stála za protivládnymi protestami za vraj slušné Slovensko. S (personálnymi a politickými) dopadmi, ktoré už dnes nemajú povahu konšpirácie..

Ďalší pán na holenie.., po krátke prestávke

Na premyslenie, so snahou úprimne pochopiť myšlienkový chod týchto dobových figúr, s vrcholom konania tohto dobového symbolu hnutia. S otázkou, ktorej sa nedá vyhnúť.

• ako je možné, že jedna jediná vec, len a len bytostný odpor voči Smeru, presnejšie voči Ficovi (už z duše sa bridí spomínať toľko skloňovanú nenávisť) – dokáže prehodiť cez palubu svoje, verím, že hlboké (náboženské) presvedčenie, jedinečné kresťanské hodnoty, pre ktoré títo ľudia vstupovali do hnutia, a ako on, za ne celý svoj produktívny život aj bojovali..?

Ešte sa dá pochopiť, aj keď nie akceptovať, že pravá mozgová hemisféra ide podľahnúť (krátkodobému) pokušeniu. Ale čo tá racionálna, pravá..? A najmä čo svedomie..? Étos, ktorý má dlhšiu životnosť, ktorý je preventívnou mravnou sankciou. Ako výstraha s ponaučením – mimo misu rovnakým ako u Milky Vašáryovej, tohto „Mikloška v sukni“. Ako možno dosiahnuť v živote všetko, a zaraz (z falošnej solidarity) aj všetko stratiť. Ako keď stratila samu seba, keď sa bezprizorne podpísala pod petíciu „Netreba nám Netrebko“ proti vystúpeniu tejto opernej divy na javisku SND, pod právne aj mravne krivé obvinenie z kolektívnej viny. Sic..

S bodkou na „i“. Myslíte si, že ona a spolu s ňou celá exponovaná „kultúrna elita“, prezliekajúca sa celý svoj profesijný život do šiat iných, vie hovoriť aj sama za seba..?

Laco Kopál