Z lásky k pravde, tej nepublikovanej zvlášť

SONDA do SVEDOMIA kresťanských demokratov

Čoby hlas veriacich volajúci za návrat vlastnej, poznateľnej tváre hnutia v politickej súťaži, jej originálnej značky, o ktorú ju jej nositelia práve pripravujú. Alebo už pripravili?

• lebo to boli a sú práve oni, čo zabudli, že SLOBODNÁ VÔĽA človeka nebola od počiatku myslená ako jeho PRIVILÉGIUM, ale ako „podmienečný“ TREST. Za dedičný hriech. 

S podtitulkom: 

Keď Boh chcel dať človeku funkciu, nedal mu s ňou rovno aj patent na rozum. 

A ak ho chcel potrestať, nezobral mu hneď rozum (pán Hrnko), najprv mu dal slobodnú vôľu. Ako podmienečne odložený trest k možnému návratu tam, odkiaľ musel nedobrovoľne odísť. Po bezúhonnom uplynutí „skúšobnej doby“, s lehotou stanovenou na dobu neurčitú..   

A ako s týmto podmienečným odkladom trestu naložili na Slovensku nositelia tejto, donedávna jedinečnej značky..? 

I.

Najprv pustime zvuk, z „Dunajskej ulice..“

Každý funkcionár KDH pôsobiaci v štruktúrach hnutia, ktorý ešte neodovzdal stranícku legitimáciu a nezaobstaral si novú v SaS-ke alebo ešte stále zvažuje prestup do  nej alebo do svetonázorovo bližšej PS, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu..

Nuž, aj keď Satinský nikdy nebol mojou šálkou kávy, a na pripomínanie jeho myšlienkového sveta na verejnosti rozhodne nie je dnes dôvod, nejde neparafrázovať jeho výrok z oných čias, ktorý na tento účel sedí ako šerbel na zadok. V uvedenom znení a význame, ktorý dnes celému nepochopiteľnému fungovaniu a smerovaniu hnutia dáva (ne)zmysel. 

Lebo tá pustená zvučka, to je poznávacia značka hnutia, trhací kalendár na pokračovanie, ktorý dešifruje hodnotovú výbavu jeho vedenia v prostredí verejnej politickej súťaže..    

• prostredie, „vedenia mužstva“, z ktorého sa v hokejovej terminológií evidentne stala „farma“ pre tých, ktorí dnes pôsobia vo vyššej „hokejovej lige“..

a ruka v ruke s tým 

• mentálny svet „realizačného tímu“ hnutia, ochotného za každú cenu byť súčasťou  manšaftu hrajúceho zanedlho o víťaznú (volebnú) trofej. Svet odhaľujúci jeho chýbajúcu „profesijnú“ výbavu, jeho nekonzistentný, mantinelový spôsob vedenia mužstva. Myšlienkový svet, zužujúci verejnú politickú súťaž na hru na jednu bránu, z ktorej sa nielen vytesnil fundamentálny kresťanský étos, sila vnútorného, náboženského presvedčenia, ale z ktorej vzišla aj poznateľná judášska zrada.        

A tu kdesi treba hľadať Samsonovo tajomstvo „nevesty“, hodlajúcej sa draho predať. A na tento účel schopnej vložiť do banku svoju, božou milosťou krytú, originálnu hodnotu. A tým stratiť vlastnú tvár, značku vo význame „mravnej ceniny“, ktorá ju po celú dobu svojej existencie zdobila. Ktorá bola povestným majákom v tme, ktorý dnes nadobro stratil na svetle. 

A čo je na konci dňa najviac povážlivé, že táto nevesta, ponižujúco sa uchádzajúca o pozornosť dnes najprestížnejšieho ženícha, nebola a doposiaľ nie je ochotná poučiť sa pri dnešných vohľadoch z chýb tých predchádzajúcich, ako to robia tie múdre a učenlivé. Lebo história už podobnú „drahú nevestu“ zbavila čara aj ceny, a spláchla do politického suterénu. SME RODINA je toho dostatočne preukazným príkladom..   

A že nejde o bezdôvodné „nactiutŕhanie“, stačí iba obnažiť osobné a tímové DNA vedenia. Obchodnú mentalitu, politické kupčenie vrcholových predstaviteľov realizačného kolektívu  s náboženským presvedčením, s rodinným striebrom hnutia, znižujúcim denno-denne jeho kurzovú hodnotu-osobnú identitu členov vedenia a spolu s nimi aj tú kolektívnu, politickú. 

Lebo frivolná hra tejto partičky, ktorej svedkami sme doposiaľ boli a doposiaľ aj sme nemôže skončiť inak ako „exkomunikáciou“ zo strany suveréna štátnej moci, voličmi. Lebo ide o hru, v ktorej politické vedenie vsádza – v rozpore so svojím programovým videním sveta – bez hanby a bez pocitu viny celú svoju politickú budúcnosť „na koňov“ s inou, zvrátenou  mentalitou. Zištne. Účelovo. A čo je treba najviac v tejto súvislosti pripomenúť, že práve zásluhou tých nedozretých straníckych kváskov, ktorým dalo hnutie nevedomky do ruky zápalky.. 

A čo je obzvlášť opovrhnutia hodné, že na tento účel sa v plnej nahote potvrdzuje to staré  slovenské ľudové príslovie, to charakterové, podľa ktorého poturčenec býva horší od Turka. 

Majúc na mysli poturčencov „v podmienke“, ktorí už dokázali na tento účel vykonať za denného svetla nielen svätokrádež v tej najposvätnejšej veci, zaprieť ako človek sám seba, a ako kresťan samotného Boha, ale ktorý dokážu urobiť zároveň aj z bohabojného kresťana, s prejudikovaným konzervatívnym presvedčením, z večera na ráno presvedčeného, hlasného bojovníka za nové sväté liberálne a progresívne hodnoty.  

II.

VHO is WHO..?

ktoré je potrebné, aby sme pochopili nepochopiteľné. Aby sme spoznali, komu dalo hnutie do rúk stranícky kompas, a aby sme tak lepšie porozumeli jeho inflačnému trendu :

• praktickému spájaniu sa s programovo nespojiteľným, nerozoznateľne od svojich (nevlastných) liberálnych a progresívnych súrodencov. Slovami. Skutkami. Organizačne. Finančne. Na ulici aj na tribúnach. Nerozlíšiteľne v cieľoch, aj v praxi. Rovnako eskalujúc napätie. Rovnako používajúc protivládnou rétoriku. Rovnako nedemokraticky. Rovnako účelovo. S rovnakým (dvojakým) metrom pri hodnotení a súdení vecí verejných..      

A  uveriteľnú odpoveď možno na tento účel nájsť vo „funkčných životopisoch“ (CV) straníckych NOMÁDOV a HANDLIAROV s politickou budúcnosťou. Svojou i hnutia.  Majúc na mysli reprezentatívne kresťanské postavy svojej doby, ktoré sa spreneverili vnútornému presvedčeniu, s ktorým do hnutia vstupovali. Ak ho vôbec mali.. 

A krátky historický exkurz svedčí o tom, že „skúšobná doba“ pre realizačný tím hnutia bola vystavená už v čase prvej voľby A. Hlinu za predsedu hnutia, keď hnutie ešte disponovalo 11-tisícovou členskou základňou. Bezprizorného to počinu, čo sa rukolapne preukázalo vo voľbách v roku 2020, keď hnutie zostalo trčať pred „bránami Ríma“.. 

Súc nepoučené z histórie, následne prešlo samospádom do stavu „evolučnej likvidácie“ v dôsledku strácajúceho „základného imania“ hnutia, svojej programovej priority, nemenných kresťanských zásad, ktoré sú založené na:

• presadzovaní vzájomnosti medzi ľuďmi a NIE nenávisti;  na šírení a udržovaní pokoja a bratskej lásky a NIE organizovaní a financovaní protivládnych protestov, NIE na tolerovaní vášní, agresivity a napätia v spoločnosti; na rešpektovaní iných názorov a postojov a NIE na odsudzovaní a znevažovaní ich autorov; na podporovaní mieru a NIE vojny (zbrojenia) vo svete.. 

A to je aj principiálna odpoveď na vysvetlenie onoho nepochopiteľného, prečo je dnes hnutie na neroz(p)oznanie od hlavných vinníkov dnešnej  (organizovanej) kataklyzmy. 

Odpoveď na to, ako bolo možné, aby sa do vrcholového záprahu hnutia dostali kariérni handliari, ktorým pri presadzovaní svojich osobných priorít nebolo a nie je nič sväté. Potrebami hnutia počnúc a oprávnenými záujmami občanov Slovenska končiac..

Alebo naopak..?

Laco Kopál

(malá prestávka)