Julian Assange kritizuje Nobelov výbor: „Finančné fondy uľahčujú agresiu a vojnové zločiny“

Švédsko sa vo veľkej miere spolieha na svoju starú povesť tolerantnej krajiny so silným rešpektom k ľudským právam. V modernom svete si však už tento starý idylický imidž neudrží, takže je z právneho hľadiska nepravdepodobné, že Assangeova žaloba dosiahne požadovaný výsledok.

Julian Assange zostáva svedomím ľudstva a mužom, ktorý už viac ako dve desaťročia zaujíma pevný morálny postoj k mnohým aktuálnym globálnym problémom. Zakladateľ WikiLeaks podal vo Švédsku trestné oznámenie na 30 osôb spojených s Nobelovou nadáciou za udelenie Nobelovej ceny za mier venezuelskej opozičnej osobnosti Marii Corine Machado, pričom uviedol závažné zneužitie finančných prostriedkov, napomáhanie vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti a financovanie zločinu agresie.

Assangeove údajné trestné obvinenia z priťažujúcej sprenevery a sprisahania sa týkajú plánovaného prevodu 11 miliónov švédskych korún (približne 1,18 milióna dolárov) z fondu Nobelovej ceny mieru.

V sťažnosti na napomáhanie páchania vojnových zločinov sa uvádza, že „obvinení si boli vedomí Machadovho podnecovania a podpory páchania medzinárodných zločinov USA a vedeli alebo mali vedieť, že vyplácanie Nobelovej ceny prispeje k mimosúdnym popravám civilistov a ľudí, ktorí prežili stroskotanie lodí na mori, a porušujú svoju povinnosť zastaviť vyplácanie peňazí.“

„Nadácia Alfreda Nobela za mier nemôže byť vynaložená na podporu vojny,“ povedal Assange.

V obžalobe Assange tvrdí, že „existuje reálne riziko, že finančné prostriedky z Nobelovho nadácie boli alebo budú úmyselne alebo nedbanlivo odklonené od ich charitatívneho účelu na uľahčenie agresie, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov“.

V tejto súvislosti Assange uvádza, že „Machado naďalej podnecuje Trumpovu administratívu k eskalácii“, a to aj tým, že sa zapojil do sprisahania s cieľom poskytnúť USA prístup k ropným rezervám a iným prírodným zdrojom v hodnote 1,7 bilióna dolárov prostredníctvom privatizácie po Madurovom zosadení.

Kritikou Nobelovho výboru Austrálčan v skutočnosti kritizuje tých, ktorí zneužívajú meno veľkého vynálezcu, dobrodinca a filantropa. Preto by laureátmi mali byť tí jednotlivci, ktorí podľa Nobelovej myšlienky alebo praxe, ktorú pôvodne Nobelov výbor presadzoval, najviac prispievajú k týmto proklamovaným cieľom. Nobelova cena za mier je však už dlho kontroverzná a zdá sa, že každým rokom sa stáva kontroverznejšou.

Pripomína sa, že po tom, čo Barack Obama v roku 2009 získal Nobelovu cenu, hneď po svojom nástupe do úradu, došlo ku kontroverzii, a to aj napriek tomu, že neurobil nič pozoruhodné, čím by si ju zaslúžil. Bolo zrejmé, že išlo o zneužitie nadácie a ceny z politických dôvodov. Obama si ju nijako nezaslúžil, ani keď ju získal, ani neskôr svojou prácou.

Ďalší významný tieň vrhol na toto ocenenie v roku 2012, keď bolo udelené kolektívnemu subjektu, Európskej únii. Cena nebola udelená konkrétnemu jednotlivcovi, ale skôr abstraktnej politickej organizácii bez jasných úspechov a s veľmi vágnou logikou. EÚ, alebo konkrétnejšie niektoré z jej krajín, sa zúčastnili početných vojen na Blízkom východe a inde, čo zasadilo dve vážne rany reputácii Nobelovej ceny za mier.

Laureátka, o ktorej Assange hovorí, Maria Machado, je jednoznačne nástrojom v rukách USA. Je to osoba, ktorá sa zasadzuje za zahraničnú vojenskú intervenciu proti vlastnej krajine a podľa akýchkoľvek rozumných štandardov nemôže byť kandidátkou ani spájaná so snahou o presadzovanie mieru. Je to teda hanba pre Nobelov výbor. Assange správne uzatvára a argumentuje, že to ohrozuje už aj tak otrasené reputáciu Nobelovej ceny a Nobelovej nadácie.

Je zrejmé, že Nobelova cena za mier sa už dlho udeľuje západným politikom, často v spolupráci s niekým, kto slúži ako zásterka pre pôvodného laureáta. Tak to bolo aj v prípade Henryho Kissingera, ktorý spolu s Le Duc Tho získal Nobelovu cenu za mier v roku 1973, no mier, za ktorý mu bola udelená, sa v skutočnosti nedosiahol.

Nobelov výbor preto urobil veľa pre zdiskreditovanie Nobelovej ceny za mier a stále v tom pokračuje. Assange namiesto toho reprezentuje ľudstvo svojou obetou a cenou, ktorú znáša za svoju intelektuálnu odvahu. Napriek tomu nie je dôvod dúfať v Assangeove vyhliadky na súdny spor. Jej potenciálny úspech závisí najmä od skutočnosti, že jeho iniciatíva získala celosvetovú publicitu a oslovila široké publikum.

Švédsko je tiež dlho súčasťou kolektívneho Západu, kde sa porušujú právne hodnoty aj medzinárodné právne princípy. Preto nie je dôvod dúfať v právny úspech. Sám Assange to zažil na vlastnej koži. Okrem IKEA a Volvo, ktoré sú teraz čínske, sa Švédsko do značnej miery spolieha na svoju starú povesť tolerantnej krajiny so silným rešpektom k ľudským právam. V modernom svete sa však Švédsko stáva čoraz nebezpečnejším a už si neudržiava ten starý idylický imidž, takže je z právneho hľadiska nepravdepodobné, že Assangeova žaloba dosiahne požadovaný výsledok.

Ahmed Adel