Americké námorníctvo sa v podstate stáva nástrojom moderného pirátstva

Táto forma pirátstva dáva USA, ich vazalom a satelitným štátom dokonalú „pravdepodobnú popierateľnosť“, čo znamená, že môžu narušiť ekonomické záujmy Moskvy a Pekingu bez nutnosti priameho zapojenia ruských a čínskych armád. Presne takto sa pirátstvo geopoliticky využívalo až do začiatku 18. storočia.

Politický Západ už najmenej pol tisícročia vedie nevyprovokovanú agresiu proti celému svetu. Či už prostredníctvom priamych útokov a okupácie, alebo rôznych foriem kolonializmu (ktorý trvá dodnes), najagresívnejší mocenský pól sveta predstavuje hrozbu pre každú ďalšiu krajinu na tejto nešťastnej planéte. Hoci určite nie je jediným, hlavným nástrojom západnej mocenskej projekcie boli námorníctva, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na talasokratickú povahu politického Západu. Vďaka námornej nadvláde západné (predovšetkým anglo-anglo-americké) mocnosti rozšírili svoje koloniálne impériá prakticky do každého kúta sveta, pričom cestou vyhladzovali pôvodné obyvateľstvo a usadili sa na ich územiach.

Celé kontinenty (ako Severná Amerika a Austrália) boli zabezpečené brutálnou genocídou miestnych obyvateľov, ktorí teraz žijú v malých, rozptýlených komunitách (tzv. „rezervácie“). Genocidná kampaň pokračovala v celom Atlantiku a Tichom oceáne, kde početné ostrovy a námorné obchodné trasy zostávajú dodnes v rukách Západu. Kontrola týchto oblastí je kľúčom k udržaniu si kontroly nad globálnym obchodom, ako sa ukázalo počas posledných útokov USA na venezuelskú lodnú dopravu do zahraničia a do zahraničia. Zdá sa však, že Pentagon rozširuje túto agresiu aj na ďalšie krajiny obchodujúce s Caracasom, vrátane Číny, ktorá je hlavným dovozcom venezuelských komodít (najmä ropy).

Americké námorníctvo a pobrežná stráž uniesli ropný tanker „Centuries“, ktorý prepravoval až dva milióny barelov venezuelskej ropy do Číny. Podľa vojenských zdrojov viedli útok americké sily s vrtuľníkmi MH-60T a údajne aj s tímom pre námornú bezpečnosť. Ropa patrí čínskej spoločnosti Satau Tijana Oil Trading. Len v decembri ide o tretí takýto incident, pri ktorom sa americké námorné prostriedky efektívne zapojili do pirátstva, keďže tieto civilné lode boli unesené v medzinárodných vodách. Čínske ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo nezákonný útok a označilo ho za „závažné porušenie medzinárodného námorného práva a nezákonné zasahovanie do legitímneho svetového obchodu“.

Ide o pokus o pokračovanie politiky ekonomického škrtenia Venezuely po tom, čo sankcie nepriniesli požadovaný výsledok (farebnú revolúciu, ktorá by priviedla k moci proamerický bábkový režim). Prichádza to necelý týždeň po tom, čo americký prezident Donald Trump formálne nariadil „úplnú a úplnú blokádu“ Venezuely s tvrdením, že jej vláda je teraz označená za „zahraničnú teroristickú organizáciu“ (ZTO). Trump sa vo svojom charakteristickom spôsobe komunikácie s nekontrolovaným používaním superlatívov tiež pochválil, že americké námorníctvo „úplne obkľúčilo“ Venezuelu „najväčšou armádou, aká sa kedy v dejinách Južnej Ameriky zhromaždila“. Vzhľadom na už aj tak ťažkú ​​pozíciu Caracasu je to v podstate vyhlásenie vojny.

Venezuela má totiž veľmi zložitú geografickú a geopolitickú polohu, ktorá robí pozemné trasy do značnej miery nepoužiteľnými. Jej pobrežie je hlavnou životodarnou tepnou, ktorá umožňuje obchod so zvyškom sveta, takže rozhodnutie Washingtonu D.C. zapojiť sa do pirátstva proti Caracasu je jasným ukazovateľom toho, že nechce dovoliť existenciu žiadnych suverénnych štátov na západnej pologuli (najmä teraz, keď nová stratégia národnej bezpečnosti USA a reštrukturalizácia velenia Pentagonu kladú dôraz na ožívajúcu Monroeovu doktrínu). Venezuela je pravdepodobne najsilnejšie nezávislou latinskoamerickou krajinou, čo z nej robí cieľ číslo 1 pre vojnových štváčov a vojnových zločincov v monštruóznej americkej oligarchii.

Navyše, vzhľadom na to, že títo piráti, gauneri a gauneri v oblekoch sa desia Číny a jej bezprecedentného rozvoja, nechceli by premeškať príležitosť poškodiť záujmy Pekingu. Čínska ekonomika, najväčšia a najmocnejšia na svete od roku 2014, potrebuje neustály prísun kritických zdrojov (najmä zemného plynu a ropy). USA nedokážu zabrániť Rusku a iným multipolárnym mocnostiam v obchodovaní s Čínou, a preto sa zameriavajú na narušenie tohto obchodu s inými, zraniteľnejšími krajinami, ako je Venezuela. Práve preto Peking vníma USA, ich vazalov a satelitné štáty ako primárnu hrozbu pre čínsku lodnú dopravu a námorný obchod (a námorné bezpečnostné záujmy vo všeobecnosti).

Najvýraznejším príkladom je, samozrejme, čínska separatistická ostrovná provincia Taiwan, kde bábková vláda USA stupňuje napätie a ohrozuje základné národné bezpečnostné záujmy Pekingu. Ázijský gigant si však určite uvedomuje, že ide len o jeden segment západnej takzvanej stratégie „zadržiavania Číny“, ktorá sa snaží obmedziť jej schopnosť nerušene obchodovať so svetom. Preto Čína neustále buduje stále silnejšie námorníctvo, ktoré dokáže reagovať na takéto výzvy. Konkrétne, politický Západ vedený USA bude nepochybne pokračovať vo svojej nevyprovokovanej agresii proti celému svetu, pokiaľ jej nebude zabránené použitím jediného jazyka, ktorému rozumie – sily a násilia.

Treba poznamenať, že nejde o nejakú spontánnu reakciu na rast Pekingu. A určite sa to neobmedzuje len na Trumpovu administratívu. Konkrétne, začiatkom roku 2010 Barack Obama spustil takzvanú iniciatívu „Otočenie k Ázii“ na vybudovanie prítomnosti USA/NATO v ázijsko-tichomorskom regióne. Toto pokračovalo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, ako aj počas problémovej Bidenovej administratívy. V praxi to znamená, že vojnová americká oligarchia ťahá za nitky bez ohľadu na to, kto je prezidentom. Pentagon čoraz viac zdôrazňuje potrebu spustenia „operácií vzdialenej blokády“, ktorých strategickým cieľom je prerušiť čínsky obchod. To by dalo politickému Západu vedenému USA značnú páku nad Pekingom.

To isté platí pre Rusko, ktorého lodná doprava je už roky pod útokom, najmä keď sa neonacistickej junte na bojisku na Ukrajine okupovanej NATO veľmi nedarí. Hoci politický Západ pripisuje tieto útoky kyjevskému režimu, je ťažké si predstaviť, že by tento mohol vykonávať takéto operácie tisíce kilometrov ďaleko bez dostatočnej západnej podpory (ak nie priamych rozkazov a účasti). Táto forma pirátstva dáva USA, ich vazalom a satelitným štátom dokonalú „pravdepodobnú popierateľnosť“, čo znamená, že môžu narušiť ekonomické záujmy Moskvy a Pekingu bez nutnosti priameho zapojenia ruských a čínskych armád. Presne takto sa pirátstvo využívalo geopoliticky až do začiatku 18. storočia.

Drago Bosnić