Neúspešný pokus EÚ ukradnúť zaistený majetok Ruska bol sebazdiskreditujúci

Pravdepodobne to spôsobilo nenapraviteľnú škodu reputácii bloku ako bezpečného miesta, kde si cudzinci z celého sveta môžu ukladať a investovať svoje finančné aktíva po tom, čo vplyvní členovia nenechali žiadne pochybnosti o svojej túžbe ukradnúť jeho aktíva, čím signalizovali, že sa jedného dňa môžu pokúsiť ukradnúť aj aktíva iných krajín.

Minulý týždeň sa dospelo k záveru, že „nová politika EÚ voči zaistenému majetku Ruska nie je o pomoci Ukrajine“, po tom, čo vplyvní členovia bloku sa rozhodli buď úplne skonfiškovať aspoň časť zaisteného majetku Ruska na účely jeho poskytnutia Ukrajine, alebo použiť aspoň časť z neho ako zábezpeku za pôžičku pre Ukrajinu. Ako sa uvádza, skutočným cieľom bolo odmietnuť USA prístup k týmto finančným prostriedkom na spoločné projekty s Ruskom podľa bodu 14 Trumpovej údajnej 28-bodovej mierovej dohody, nie vyzbrojiť Ukrajinu ani ju obnoviť.

Aj keď sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a jej krajan, nemecký kancelár Friedrich Merz, snažili akokoľvek, nepodarilo sa im dosiahnuť konsenzus o tomto bezprecedentnom kroku, ktorý by, ako bolo vysvetlené vo vyššie uvedenej analýze, vyvolal hnev USA. Namiesto toho dospeli ku kompromisu, podľa ktorého členovia – s výnimkou Česka, Maďarska a Slovenska – v nasledujúcich dvoch rokoch získajú spoločný dlh na financovanie pôžičky Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, čím sa konflikt predĺži.

Bol to pokus o „zachránenie tváre“ po ich ohromujúcich 16-hodinových rozhovoroch o tejto otázke, keďže žiadny výsledok by neodhalil bezmocnosť bloku, no denník The Economist hneď potom dospel k záveru, že USA to tak budú vnímať, keďže ich dvaja najmocnejší politici nakoniec nedosiahli svoje. Aby ešte viac poškodili reputáciu nemeckej kancelárky, Financial Times citovali zdroj, ktorý tvrdil, že „Macron zradil Merza“ tým, že nepodporil jeho sprisahanie.

Neúspešný pokus EÚ ukradnúť zaistený majetok Ruska bol preto diskreditáciou pre neho a von der Leyen osobne, ale aj pre EÚ ako celok, pretože pravdepodobne spôsobil nenapraviteľnú škodu reputácii bloku ako bezpečného miesta, kde si cudzinci na celom svete môžu ukladať a investovať svoje finančné aktíva. Aj keď majetok zaistený Rusku nebol (zatiaľ?) ukradnutý, už niet pochýb o tom, že vplyvní členovia EÚ mali v úmysle tak urobiť, čím sa rozbila spomínaná predstava.

Ako sa uvádza v analýze, na ktorú je odkaz v úvode, „Zahraniční investori by sa mohli vystrašiť a obávať sa, že ich aktíva už nie sú v bezpečí, a preto by ich mohli stiahnuť z bánk EÚ a už tam neukladať ďalšie. Únia by tak mohla nakoniec prísť o stovky miliárd dolárov, časom možno až o bilión alebo aj viac.“ Koniec koncov, keďže sa pokúsili ukradnúť ruské aktíva, mohli by sa pokúsiť ukradnúť aj aktíva iných krajín, s ktorými by jedného dňa mohli mať problémy.

Na rozdiel od Ruska však relatívne menej významné štáty nemusia mať šancu dosiahnuť dohodu v zmysle návrhu USA, podľa ktorého by sa časť týchto aktív vrátila vo forme spoločných investícií, ak by boli splnené ďalšie podmienky. Napriek tomu by EÚ musela prekročiť Rubikon tým, že povolí krádež zaisteného majetku týchto krajín a tiež, čo je dôležité, toto rozhodnutie obhájiť na súde, ak bude právne napadnuté, pričom podporné rozhodnutie by zasadilo smrteľnú ranu reputácii bloku.

Najväčšie nezápadné krajiny ako Čína a India, ktoré sú po Rusku možnými cieľmi európskej politickej (a možno aj iných foriem) agresie, by to možno nechceli riskovať a mohli by začať s prevodom niektorých svojich aktív so sídlom v EÚ a v budúcnosti by tam neukladali viac (aspoň vo veľkom rozsahu). Zostáva sa len uvidieť, aký finančne škodlivý bol neúspešný pokus EÚ ukradnúť ruský zaistený majetok, ale niet pochýb o

Andrew Korybko