ŽIVOT a jasná správa preň

Zaspomínajme opäť raz svorne 

Aby sa neprerušila reťaz historickej pamäte na dnešný, pamätný deň..

Asociujúc spomienky na majstra Válka – berúc si od neho inšpiráciu z básne ŽIVOT pri smútočnej spomienke na deň presne spred 4 rokov, ktorý Slovákom pripravil „oráč“ a doručila ho ľuďom  v druhý pamätný deň vtedajšia vládna moc – je dvojnásobne lákavé „vojsť“ do jeho myšlienok a „pretaviť“ ich do reálií, ktoré žijeme. MY, jeho „potomkovia“, tu a dnes – do novej „pietnej básne“, ktorá by mohla znieť ako „JASNÁ SPRÁVA“ vo význame „básnického trópu“, adresovaného dnešnému „životu“, toho, ktorí nám znechutila ťarcha našej dnešnej prítomnosti, opozičný spol/d/ok..

Tak mnoho opäť raz berieš, a tak málo prinášaš,

len zo sŕdc bledých nádej odnášaš… 

A kormidluješ stále bližšie tam, kde všetko spáli hnev a zloba.. 

Prečo si opäť prišiel, prečo ťa znovu vyplavila táto nezmyslená doba..    

S čím si išiel, s čím si prišiel slúžiť vlasti..?

Zbaviť nás ochrany neba, 

korupciu koriť, a či len šliapať si po jazyku..? 

A ešte viac ako doposiaľ ničiť dôveru a nádej ľuďom.  

A rozhasiť vzťahy medzi nimi, viac klamať, a ešte nemravnejšie krásti…  

Či len mamona a moc ti zatemnila hlavu..?

A či len vina splatiť dlh, s novým poriadkom prísť, 

alebo len rozbiť jednotu davu. 

Či šíriť vôkol seba stály klam..?

Uvoľniť mravy, a nadobro sprítomniť prietok všetkým zlám.. 

Sťa nektár sladký povrchne sprvu si sa zdal.

Slobodou a demokraciou si svoje hriešne plány zakrýval. 

Aj k pitiu smädným rtom po dobrých mravoch si sa kradmo núkal. 

Však na dne čaše zostal blen… 

čo dnes sa už nedá piť, keď to pitivo časom strpklo,

aby nám zostali len spomienky, a oči pre plač len… 

Toto, čoho sme dnes svedkami, z neho zostalo málo dobrý pane… 

Len ilúzie, bieda a ničota ducha. 

Preto sa žiada už nezostať iba pri slovách útechy,

ale vziať svoj osud do každého z nás dlane… 

Nuž dobre, dá sa povedať, veď aj plač je dar… 

Ale my povinní sme každú slzu, čo nám vypadla, pretaviť v srdci nielen na žiaľ.

LEBO z úst sa derie verš ťažší ako plač :

• Modli sa a miluj, to áno, ale zhora žiadne musíš, žiadne kľač.. 
• TOTO je odkaz ešte netušenému dejinnému ZLU
• danajskému daru staronových Grékov
• a volá sa  19. december (2021) a roka páne 2022 – 9. február..

Deň potupy a zrady predkov.

Deň, keď vlastnej štátnosti sme sa nehanebne vzdali…

Keď vazalmi, tu doma, na Slovensku sme sa zo dňa na deň (dobrovoľne) stali…  

Vediac, že to, čo sa udialo na Slovensku v tento deň 

nebolo  vykonané pre dobro ľudí, pre ich bezpečnosť a pokoj. 

A už vôbec nie úprimne, z lásky preň…

NEZABUDNEME, dokiaľ duchom i postojom k životu slobodní zostaneme..

Verní sebe po celý život.

Nech takí sme vždy, vo svornosti všetci. 

Nech tak hrdo, so cťou a nepoddajne aj zostarneme…  

Laco Kopál