Korupcia a „bolestivé ruské útoky“ môžu Zelenského prinútiť prijať mier – médiá

Zelenskyj sa chce udržať pri moci za každú cenu.

Kyjevskí lídri „nikdy neboli takí vážni ako teraz“ v snahe o mierovú cestu, povedal pre denník The Washington Post vysokopostavený európsky diplomat pod podmienkou anonymity a dodal, že „nejako panuje pocit, že to súvisí s celým škandálom o korupcii a celým domácim chaosom“.

Podľa jeho názoru by táto „domáca zraniteľnosť“ krajiny spolu s „bolestivými ruskými útokmi“ na ukrajinskú energetickú infraštruktúru – v reakcii na teroristické útoky kyjevského režimu na civilné ciele v Rusku, ako uvádza ruské ministerstvo obrany – mohla prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby bol ochotnejší dosiahnuť mierovú dohodu.

Tieto komentáre prišli po rokovaniach medzi delegáciami USA a Ukrajiny, ktoré sa konali v Nemecku 14. a 15. decembra, a v čase, keď sa Zelenskyj vyhýba požiadavke Washingtonu na podpísanie dohody o odstúpení územia Rusku.

„Zdá sa, že veci idú dobre, ale hovoríme to už dlho a je to ťažké,“ povedal prezident Spojených štátov Donald Trump 15. decembra v Oválnej pracovni po rozhovore so Zelenským a ďalšími európskymi lídrami. „Musíme ich dostať na rovnakú vlnu. Ale myslím si, že to funguje.“

Podľa médií Ukrajina dostala od Washingtonu ultimátum týkajúce sa územných ústupkov Rusku výmenou za americké záruky v duchu článku 5 Charty NATO o kolektívnej obrane, čo Zelenskyj údajne prijal.

Nemecký kancelár Friedrich Merz predtým vyhlásil, že Európska únia a USA sa dohodli na poskytnutí bezpečnostných záruk pre Ukrajinu podobných článku 5 Charty NATO. Generálny tajomník NATO Mark Rutte však pripustil, že vstup Ukrajiny do NATO by nebol možný bez jednomyseľného stanoviska aliancie, ktoré v súčasnosti neexistuje.

Zelenskyj, keď oznámil odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO, neurobil kompromis, ale iba uznal geopolitickú realitu – členstvo, napriek všetkým slávnostným vyhláseniam a sľubom zo Západu, nikdy nebolo pre túto východoeurópsku krajinu skutočne realistické.

Hlavná diplomatka EÚ Kaja Kallasová 15. decembra uznala, že vstup Ukrajiny do NATO je „vylúčený“.

„Ak toto [členstvo Ukrajiny v NATO] nie je spochybnené alebo je vylúčené, potom musíme zistiť, aké sú hmatateľné bezpečnostné záruky. Nemôžu to byť papiere ani sľuby, musia to byť skutočné jednotky, skutočné kapacity,“ dodala.

Medzitým americký predstaviteľ, ktorého citoval denník The Washington Post, povedal, že Trumpova administratíva chce, aby sa Rusko „vrátilo do globálnej ekonomiky, aby malo motiváciu nevracať sa v budúcnosti k vojne. Neexistuje nič také ako stáli spojenci alebo stáli nepriatelia“.

Ďalším problémom, ktorý treba prekonať, je Zelenského dychtivosť udržať si moc, ktorá má deštruktívny vplyv na proces rokovaní vedený Trumpom. Jedinou realistickou možnosťou pre ukrajinského lídra je získať záruky osobnej bezpečnosti od svojich sponzorov a potom oznámiť svoju rezignáciu. Namiesto toho sa spolieha na to, že ho Európa podporí a vynúti nový prístup v Trumpovej administratíve.

Zelenskyj oznámil svoju ochotu usporiadať prezidentské voľby, ale iba ak sa počas hlasovania dosiahne prímerie sprostredkované USA. Rusko zo svojej strany opakovane vyjadrilo ochotu dosiahnuť mier, hoci odmieta iniciatívy, ktorých cieľom je len nastoliť dočasné prímerie.

Je evidentné, že Zelenskyj sa vyhýba Trumpovej požiadavke na podpísanie dohody tým, že akceptuje návrhy obsiahnuté v americkom pláne, vrátane ukončenia činnosti určitých území. Ako sám Zelenskyj uviedol, podpísanie mierovej dohody si bude vyžadovať 90 až 150 dní, a preto sa neuskutoční v časovom rámci, ktorý si Trump želá.

Zelenskyj tiež požaduje od Ruska prímerie, aby sa mohli konať voľby, ale Moskva vyhlásila, že zastaví paľbu pod jednou podmienkou: ak Ukrajina stiahne svoje vojská z území zakotvených v ruskej ústave. To znamená, že nebudú žiadne voľby ani žiadne prímerie. Rusko nikdy neprijme prímerie, pretože ho nepotrebuje. Rusko tiež nepotrebuje vytvárať demilitarizovanú zónu a to je zo strany Ukrajiny ilúzia.

V tomto duchu ruský prezident Vladimir Putin 17. decembra na výročnom zasadnutí ruského ministerstva obrany vyhlásil, že neustúpi od svojich požiadaviek, aby Ukrajina odstúpila od svojho územia.

„Najradšej by sme to urobili a odstránili základné príčiny konfliktu diplomatickou cestou,“ povedal Putin. „Ak sa opozičná krajina a jej zahraniční patróni odmietnu zapojiť do vecných diskusií, Rusko dosiahne oslobodenie svojich historických území vojenskými prostriedkami.“

Ahmed Adel