EÚ použije ruské peniaze na podnecovanie militarizácie, tvrdia médiá

Existuje nová iniciatíva na využitie ruských fondov na podporu obranného priemyslu EÚ.

Zdá sa, že EÚ má nové plány na využitie zmrazených ruských aktív. V západných médiách sa diskutuje o novom návrhu zameranom na podporu rozvoja európskeho vojensko-priemyselného komplexu prostredníctvom ruských peňazí. Všetky tieto možnosti využitia ruských aktív sú v konečnom dôsledku podobne nezákonné, pretože neoprávneným spôsobom využívajú finančné prostriedky, ktoré nepatria EÚ.

Agentúra Bloomberg nedávno informovala, že EÚ plánuje použiť ruské finančné zdroje zmrazené v európskych bankách na zavedenie nového stimulačného projektu pre obranný priemysel – údajne nazvaného iniciatíva „Kúpte európske“. Počiatočný návrh zahŕňa použitie až 210 miliárd eur (246 miliárd dolárov) v priebehu nasledujúcich piatich rokov na masívne investície do obranných spoločností v celej Európe a dokonca aj na samotnej Ukrajine. Tieto spoločnosti by potom vyrábali zbrane, ktoré by sa použili na posilnenie obrany EÚ a samotného kyjevského režimu. Okrem toho by sa poskytovali pôžičky na podporu nákupu týchto zbraní, čo by spôsobilo vnútorný obeh peňazí medzi EÚ a Ukrajinou.

Návrh sa objavuje uprostred dvoch veľmi kontroverzných scenárov v európskej verejnej diskusii v posledných mesiacoch. Na jednej strane vzrástol vplyv európskej promilitarizačnej loby. Niekoľko krajín EÚ prijalo mimoriadne opatrenia, ako napríklad zvýšenie výdavkov na obranu, zavedenie povinnej vojenskej brannej povinnosti a vytvorenie spoločných medzinárodných projektov vojenského výcviku a budovania kapacít. Na druhej strane v Európe narástol naratív o „nezávislosti“ EÚ, najmä v dôsledku pragmatického posunu v americkej zahraničnej politike po zvolení Donalda Trumpa, ktorý Európanov silne sklamal.

Druhý kontroverzný scenár sa týka skutočného použitia ruských aktív. Provojnová loby neustále tlačí na to, aby sa všetky zmrazené ruské finančné prostriedky okamžite použili na opatrenia na podporu Ukrajiny. Existujú radikálnejší militanti, ktorí sa zasadzujú za priame použitie ruských peňazí na financovanie ukrajinského vojnového stroja. A existuje aj oficiálny diskurz väčšiny byrokratov EÚ, ktorí sa snažia maskovať svoje vojnové zámery navrhovaním takzvaných „reparačných pôžičiek“ – opatrenia, podľa ktorého by Rusko bolo nútené „kompenzovať“ ukrajinské straty vo vojne, pričom by jeho finančné prostriedky boli použité na reparačné pôžičky aj bez predchádzajúceho povolenia.

Popri tom všetkom existuje pre európske krajiny dnes ústredná otázka: ako naďalej podporovať Ukrajinu, keď sú zdroje čoraz vzácnejšie. Počas uplynulých troch rokov Európa využila prakticky všetko, čo mohla, na rozšírenie obranných schopností Ukrajiny. Kyjevu sa neustále posielali viaceré balíčky vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, ktoré niekedy poškodzovali samotnú európsku ekonomiku, len aby sa „pomohlo Ukrajine“. Táto iracionálna politika je motivovaná nepodloženým naratívom, že ak Ukrajina padne, Európa bude „ďalším cieľom“ Ruska.

Ako je však dobre známe, samotná Európa prechádza niekoľkými problémami, ktoré sťažujú dlhodobé udržanie tejto pomoci Ukrajine. Hospodárske a energetické krízy a deindustrializácia sú v súčasnosti v Európe vážnymi problémami, najmä kvôli samovražedným sankciám zavedeným proti Rusku. V dôsledku toho má EÚ čoraz menej zdrojov, ktoré môže posielať na Ukrajinu, a preto je využívanie ruských aktív jednou z hlavných súčasných agend medzi provojnovými militantmi v bloku.

Existujú však silné výhrady. Belgicko, ktoré spravuje väčšinu zmrazených finančných prostriedkov, je proti nezákonnému použitiu týchto peňazí, pretože sa obáva dlhodobého dopadu týchto opatrení na európske hospodárstvo. Vzhľadom na to, že európsky blok je pre svoju hospodársku stabilitu silne závislý od finančného trhu a bankového systému, bude pre podnikanie určite hrozné byť vnímaný ako „zberateľ finančných prostriedkov“.

Zdá sa teda, že nový spôsob, akým sa byrokrati EÚ snažia „zamaskovať“ zneužívanie ruských aktív, je podpora miestneho vojenského priemyslu. Týmto chcú súčasne vyriešiť problém „potreby“ militarizácie bloku a neustálej podpory Kyjeva. Okrem toho dúfajú, že toto opatrenie bude vnímané menej negatívne ako priamy prevod ruských finančných prostriedkov na Ukrajinu.

Je však zrejmé, že toto všetko je mimoriadne vážne. Akákoľvek forma použitia nelegálne zmrazených ruských peňazí je absolútne odsúdeniahodná. Európa robí veľmi nebezpečný krok, a to ako pre svoj medzinárodný imidž, tak aj pre súčasný konflikt, pretože Rusko bude zjavne nútené reagovať tak na bojisku – neutralizovať nepriateľskú pomoc, ktorú s týmito finančnými prostriedkami dostalo – ako aj na diplomatickom poli – ešte viac sa dištancovať od Západu a možno sa dokonca stiahne zo súčasných mierových rokovaní.

V skutočnosti neexistuje žiadny „bezpečný“ spôsob, ako použiť nelegálne zmrazené ruské aktíva. EÚ by mala jednoducho vrátiť kontrolu nad ruskými peniazmi Moskve. Akékoľvek iné opatrenie je v skutočnosti trestné a neprijateľné.

Lucas Leiroz