Politický väzeň Marián Magát

Marián Magát je jednou z obetí boja proti takzvanému extrémizmu. Systém z neho urobil politického väzňa, čo dokazuje, že údajný boj proti domnelému extrémizmu je zle maskovaná politická nesloboda.

————-

Politickí väzni sú realitou dneška. Štát stíha, trestá a väzní ľudí za verejné vyslovenie, šírenie a publikovanie politických názorov. Politickým väzňom sa stanete bez toho, aby ste sa materiálne previnili proti spoločnosti. Bez toho, aby ste niekomu priamo či nepriamo ublížili alebo sa dopustili násilného konania, respektíve niekomu fyzickou ujmou hrozili. Úplne postačí, ak verejne polemizujete o okolnostiach holokaustu, príčinách vypuknutia druhej svetovej vojny alebo o podstate, povahe či existencii rôznych ľudských rás. Na Slovensku sa z vás razom môže stať politický väzeň ako Marián Magát.

Ospravedlnenie za mlčanie

Hneď na začiatku chcem vyjadriť ľútosť nad tým, že som sa prípadu politického väzňa Mariána Magáta nevenoval skôr. Principiálne som presvedčený, že ľudia by nemali sedieť v žalároch za názory, nech sú akékoľvek. Šokujúce, poburujúce či údajne neprijateľné. Názory sa nemajú trestať. S názormi sa má polemizovať.Pôvodne som chcel napísať, že názory sa nesmú trestať, lenže to nie je pravda. Trestný zákon nielen umožňuje, ale dokonca vyžaduje trestanie takzvaných extrémistických názorov. Je to hlúpe, šialené aj nebezpečné. Čím menej sa hovorí o trestaní za nepohodlné politické názory, o to viac politických väzňov bude sedieť v žalároch.Mariánovi Magátovi by moje protesty nepomohli vyhnúť sa žaláru, pretože systém bol rozhodnutý potrestať ho skôr, ako bol napísaný právoplatný rozsudok. Avšak práve preto je potrebné (nielen) o jeho prípade hovoriť čo najviac a tlačiť na politikov, aby zmenili ustanovenia Trestného zákona, ktoré sú hanbou režimu údajne demokratickej Slovenskej republiky. Politickí väzni sú hanbou každého režimu, náš nevynímajúc.

V pazúroch inkvizítorov ÚŠP

S ohľadom na dobové súvislosti nikoho neprekvapí, že v decembri 2022 podal obžalobu proti Mariánovi Magátovi prokurátor (medzičasom zrušeného) Úradu špeciálnej prokuratúry Martin Nociar. Jeho nadriadeným bol Tomáš Honz, popredný inkvizítor špeciálnej prokuratúry, ktorý absolvoval v Izraeli školenie, zamerané na stíhanie trestných činov spojených s antisemitizmom, rasizmom, xenofóbie a podobných chuťoviek.Nociar bol v období rokov temna 2020 – 2023 chvíľu angažovaný aj v kauze známej pod označením Búrka, založenej na vymyslených výpovediach skorumpovaného sudcu, výpalníka a kajúcnika Matovičovho šialeného režimu Vladimíra Sklenku. Keď Nociar zistil, že Búrka je v skutočnosti búrkou v kajúcnickom šerbli, pobral sa na tri mesiace schovať do závetria na materskú dovolenku. Po návrate na špeciálnu prokuratúru sa zhostil prípadu Mariána Magáta a neskôr naňho podal aj obžalobu.Treba povedať, že Mariána Magáta sa usilovali dostať do basy za jeho názory dlho, avšak prielom nastal, keď v jeho prípade začala vykonávať dozor špeciálna prokuratúra. Koncom januára 2022 bol policajne zadržaný, následne bol vzatý do vyšetrovacej väzby a odvtedy zo žalára nevyšiel von. A bude tam ešte do konca januára 2026, keď mu konečne vyprší trest odňatia slobody, kam ho za hanebných okolností poslali štyria justiční zločinci: sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik a senát Najvyššieho súdu SR v zložení Peter Paluda (predseda), Dana Wänkeová a Beáta Javorková.

Úvod do prípadu

Kým sa hlbšie ponoríme do samotného prípadu, je vhodné vyjasniť, v čom spočívajú údajné hriechy Mariána Magáta a ako o nich budem ďalej hovoriť. Prvostupňový aj druhostupňový rozsudok považujem za nezákonný. Sú však právoplatné, preto musím byť opatrný, aby som nebol stíhaný a potrestaný za schvaľovanie trestného činu. Napriek tomu sa pokúsim čo najviac priblížiť jeho názory a následne aj spôsob, ako bolo a Mariánovi Magátovi rozhodované a rozhodnuté.Marián Magát bol odsúdení za skutky (i) založenia, podporovania a propagovania hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd; (ii) hanobenia národa, rasy a presvedčenia ; (iii) popieranie a schvaľovanie holokaustu; (iv) výrobu, prechovávanie a rozširovanie extrémistického materiálu. Za tieto skutky mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov.Je potrebné otvorene povedať, že Marián Magát má vyhranené názory na Židov, holokaust, druhú svetovú vojnu, Tretiu ríšu, národný socializmus, Adolfa Hitlera, plynové komory, rovnosť rás a ďalšie chúlostivé témy, osoby a problematiky. Ak mám byť úprimný, musím otvorene povedať, že s väčšinou jeho názorov nesúhlasím. Nie z ideologických, ale vecných dôvodov. Napriek môjmu nesúhlasu je potrebné zdôrazniť dve veci:Po prvé, môj nesúhlas ešte neznamená, že mám pravdu, respektíve že vo všetkom, s čím nesúhlasím, mám pravdu. Po druhé, nech sú názory prezentované Mariánom Magátom akokoľvek polemické, nenašiel som v nich žiadnu zmienku schvaľovania násilia alebo výzvu k páchaniu násilia. Tvrdím, že Marián Magát má na svoje názory právo a má právo ich aj verejne šíriť. Tvrdím aj to, že ak je Slovenská republika demokratickým štátom, nemal by konanie, aké je mu kladené za vinu, trestať.

„Hriechy“ Mariána Magáta

Skutky kladené za vinu Mariánovi Magátovi by sa dali zhruba rozdeliť do troch množín. Prvou je napísanie a rozširovanie knihy s názvom Židokracia. Druhú tvoria verejné vystúpenia na zhromaždeniach, písomné alebo audiovizuálne príspevky na sociálnych sieťach. Treťou sú predmety a materiály nájdené a zaistené počas domovej prehliadky.Tretia množina: Začnime od konca. Mnohé zaistené predmety a materiály sa týkali napríklad nacistickej Tretej ríše a vojnovej Slovenskej republiky, ale zjavne išlo buď o zberateľské artefakty, alebo o historické dokumenty. Druhá množina: Verejné vyjadrenia sa dotýkali napríklad Adolfa Hitlera, nedostatkov demokracie a predností vodcovského princípu alebo boli venované otázke ľudských rás. Výroky Mariána Magáta, ktoré sa stali predmetom obžaloby, by zabrali obrovský priestor. Z hľadiska utvorenia si základného obrazu vyberám aspoň niekoľko ukážok. O vodcovi Tretej ríše si Marián Magát myslí, že to „bol mierotvorca, skvelý ekonóm, rečník a človek so srdcom na pravom mieste“. Súhlasím s týmto názorom? Nie. Poslal by som však niekoho za takýto názor do basy? Samozrejme, že nie. Jednou z obľúbených vetných konštrukcií Mariána Magáta je tvrdenie, že „demokracia stojí na holokauste, preto sa jeho propagáciou snažia ukotviť vplyv tohto zhubného režimu“. Domnievam sa, že s takto formulovaným názorom by sa dalo ľahko aj výživne polemizovať, ale nechápem, prečo majú byť ľudia za to posielaní do žalárov. Z hľadiska rasových názorov je azda najreprezentatívnejší nasledovný výrok Mariána Magáta:„Choďte do Afriky a hľadajte druhú Prahu, hľadajte túto architektúru, nájdete ju? Ako si môžeme byť sebe rovní? Sebe rovnosť neexistuje. Každá rasa alebo každý národ má svoje špecifiká a tieto špecifiká sa človeku prispôsobovali po tisícročia. Európania majú danú inteligenciu, Afričania majú danú fyzickú kondíciu a stavbu svalov. Môžeme povedať černochovi, že je rasista, keď je rýchlejší v behu? Nie, nemôžeme. Môžeme povedať belochovi, že je rasista len preto, že je chytrejší a dokázal vybudovať toto obrovské impérium? Ako by sme mohli, aký rasizmus?“Ak sa ma pýtate, či by som podpísal všetky citované slová, moja odpoveď znie znova nie. Rovnako odpovedám nie na otázku, či vidím dôvod trestať výroky, s ktorými nesúhlasím. Viem, že niektoré malé mozočky a útlocitné dušičky nie sú ochotné pripustiť, že rasové predsudky boli, sú a vždy budú prítomné v ľudskej psyché. Do určitej miery je to aj prirodzené. Ak chceme ľudí trestať za predsudky, potom s našou spoločnosťou niečo nie je v poriadku. Samozrejme, že predsudky nie sú pekné, ale kým niekto nevolá po násilí, nech si slobodne žije so svojimi predsudkami.Tretia množina: Kniha Židokracia je príliš rozsiahla na to, aby som podal jej komplexnú analýzu. Vyberám niekoľko podstatných aspektov. Marián Magát v nej rozoberá otázky spojené s postavením Židov v dejinách aj v súčasnosti. Vychádza z predpokladu, že podiel Židov na svetovej moci a bohatstve je neúmerný ich zastúpeniu v populácii. Zjednodušene by sa dalo povedať, že je Marián Magát je presvedčený o existencii celosvetového židovského sprisahania.V knihe napríklad tvrdí, že za všetkými revolúciami stáli Židia a „ich slobodomurárske lóže“. Polemizuje nielen s počtom obetí holokaustu, ale aj spochybňuje, že vraždenie Židov a iných ľudí v koncentračných táboroch bolo uskutočňované spôsobom, aký verejnosti predkladá oficiálna historická veda. Kým k Židom, najmä predstaviteľom sionizmu, je krajne kritický, Marián Magát na druhej strane interpretuje veľmi mierne nemecký nacizmus, vyzdvihuje výhody tohto režimu a spochybňuje podiel viny Nemecka a Adolfa Hitlera na rozpútaní druhej svetovej vojny. Autor tiež spochybňuje existenciu plánu vyhladenia Židov. Pripúšťa však, že Nemci mali plán na ich vyhostenie a tvrdí, že bol prijatý po dohode s predstaviteľmi svetových židovských organizácií.Nie je priestor a čas na rozoberanie všetkých detailov, čitateľ si však môže v kocke urobiť predstavu o zväzku s názvom Židokracia a urobiť si naň názor. Ostáva len dodať, že moje historické poznanie je iné, aké prezentuje Marián Magát. Aj keď mám pochybnosti o tom, či sú niektoré autorove závery z ľudského hľadiska vhodné, nevidím najmenší dôvod na to, aby ho štát za prezentované postoje a názory trestal.

Znalec a šarlatán Medvecký

Obžaloba na Mariána Magáta, podaná prokurátorom špeciálnej prokuratúry Nociarom, mala 205 strán a obsahovala celkovo 44 bodov. Okrem toho, že prokurátor postavil obžalobný text na vyššie zhrnutých „hriechoch“, v prevažnej miere sa jeho argumentácia proti obvinenému opierala o posudky znalcov. Nebyť znalcov, prokurátorský zločinec Nociar a justiční zločinci Cisarik zo Špecializovaného trestného súdu a Palud, Wänkeová, Javorková z najvyššieho súdu by Mariána Magáta nedokázali odsúdiť.V prípade vystupovali viacerí znalci. Popredné miesto medzi nimi zaujal politický aktivista s mimoriadne pochybnou odbornosťou Matej Medvecký. Okrem iných vecí posudzoval knihu Židokracia a niektoré predmety a dokumenty zaistené počas domovej prehliadky. Vo vzťahu k zadržaným veciam sa vyjadroval tak, že síce môže ísť o zberateľské artefakty alebo dobové historické dokumenty, avšak v rukách Mariána Magáta sa z nich stáva extrémistický materiál a môžu „formovať jeho povedomie“. To je neslýchané šarlatánstvo, pretože tým politický aktivista Medvecký tvrdí, že ak by boli rovnaké veci v držbe, povedzme, progresívno-liberálneho eštebáka Jána Benčíka alebo ideologického napudrovaného fízla Dávida Púchovského, bolo by všetko v poriadku. Lenže to je nehoráznosť. Ak už existuje v zákone pojem ako extrémistický materiál, musí byť rovnako nebezpečným ten istý predmet – nech už je to kniha, symbol, historický artefakt a podobe – v držbe akejkoľvek osoby, nielen v prípade vybraných jednotlivcov. Buď sa trestnosť vzťahuje na všetkých, alebo na nikoho.Šarlatán Medvecký sa v posudkoch dopúšťal aj vyložených podlostí. Jednou z nich bolo vyberanie citátov a myšlienok z knihy Židokracia a k nim priraďoval rôzne hodnotiace úsudky. O knihe napríklad napísal, že „vykazuje znaky antisemitizmu“. To je čo za vyjadrenie? Je totiž rozdiel, ak napíšem, že znalec Medvecký vykazuje znaky tuposti alebo je tupý. Vykazovať znaky a byť sú dve rozdielne veci. Takýmito nejednoznačnými formuláciami sa posudok doslova hemží.Z podobného súdka, aj keď nie identické, je konštatovanie znalca Medveckého, že kniha Židokracia vykazuje „znaky, ktoré sú obvyklé pre súčasné národnosocialistické (neonacistické) prostredie“. Ďalšou perlou z jeho pera je tvrdenie, že v knihe a výrokoch Mariána Magáta badať „ukotvenosť autora v myšlienkach, ktoré sú typické pre prostredie belošského rasizmu“. Šarlatán Medvecký dotvára takzvaný neonacistický kontext naozaj svojsky a kreatívne. V posudku cituje texty hudobných kapiel, ktoré označuje za rasistické alebo neonacistické a tvrdí, že názory Mariána Magáta sú identické so slohami a refrénmi skladieb. Popísaná metodológia trpí viacerými vážnymi trhlinami:Po prvé, znalec nemá posudzovať texty piesní, ale texty Mariána Magáta. Po druhé, texty piesní neboli súdmi nikdy právoplatne vyhlásené za extrémistický materiál. Po tretie, niektoré citované texty skladieb by sa dali naozaj hodnotiť ako podnecovanie k páchaniu násilia, avšak aj napriek tomu sú piesne stále voľne dostupné na sociálnej sieti YouTube, čo je v zjavnom nepomere k písomnej produkcii Mariána Magáta, ktorý nevyzýval k páchaniu násilia.Šarlatán Medvecký účelovo mieša hrušky s jablkami, antisemitizmus s antisionizmom. Samozrejme, nie je až taký tupý, aby nevnímal, že mätež pojmov vážne oslabuje odbornú kvalitu posudku. Preto sa uchýlil k neobyčajne zákernému manévru a žonglovaniu so slovami: „Súčasne uvádzam, že aj keď je možné teoreticky rozlíšiť antisionizmus a antisemitizmus, v prostredí súčasného národného socializmu, ako aj u autora Židokracie významy oboch termínov do značnej miery splývajú a nie je medzi nimi zreteľná deliaca čiara. Odpor k sionizmu taktiež neraz slúži len na maskovanie antisemitizmu, t. j. nenávisti k Židom.“Vo svete intelektuálne úbožiaka Medveckého je to veľmi jednoduché. Bez dôkazov nastolí tézu, že antisionizmus je len nástrojom maskovania antisemitizmu a je to vybavené. Za vyššie uvedeným tvrdením predostrel, akiste na jeho podporu, citáty iných autorov, nie samého Mariána Magáta. Použil svoj obľúbený trik pridaním textu skladby kapely Krátky proces a Magátove odkazy na známu brožúru Protokoly sionských mudrcov, akoby bolo zakázané z nej citovať. Pripomínam, že Protokoly sú dostupné v kníhkupectvách aj vo verejných knižniciach.

Politicky nekorektná poznámka

Nie je dôvod sa ďalej zaoberať výpočtom Medveckého šarlatánstiev. Na záver tejto časti textu si dovolím urobiť jednu provokatívnu poznámku. Ako som už uviedol viackrát, Marián Magát nevyzýva k páchaniu násilia. Síce všade vidí židovské sprisahanie, ale to neznamená, že na taký pohľad na svet nemá právo. Samozrejme, nie je možné vylúčiť, že jeho myšlienky môžu niekoho inšpirovať k páchaniu násilia, napríklad proti Židom alebo černochom. Avšak za prípadné násilné akty budú niesť morálnu aj právnu zodpovednosť len ich páchatelia.Pozrime sa na to z iného konca. Progresívno-liberálne médiá a ich satelitné politické strany vidia za každým rohom sprisahanie Smeru a Roberta Fica. V máji 2024 na predsedu vlády Fica spáchal teroristický atentát extrémista Juraj Cintula. Kto nesie morálnu a trestnoprávnu zodpovednosť za konanie teroristu a atentátnika? Ľudia, čo šíria sprisahanecké teórie? Alebo terorista a atentátnik Cintula?

Nerozhodli súdy, ale „znalci“

A teraz naspäť k prípadu. Tvrdím, že Mariána Magáta de facto, nie de jure odsúdili znalci. Justiční zločinci boli len spolupáchateľmi znalcov. Dovoľte mi, aby som túto tézu vysvetlil.Prvé hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde prebehlo v kocke nasledovne: Hlavnými hercami obžaloby boli znalci na čele s Medveckým. Dve znalkyne boli prítomné v súdnej sieni počas výsluchu samotného Medveckého, čím boli zjavne ovplyvnené jeho názormi a tvrdeniami. Zároveň Medvecký bol prítomný (až na malé výnimky) na celkom hlavnom pojednávaní. Na výzvy justičného zločinca Cisarika sa dokonca vyjadroval k výpovediam iných znalcov. Akoby bol jedinou a poslednou odbornou autoritou. Takýto postup nemá žiadnu oporu v Trestnom poriadku.Po tom, čo Marián Magát dokončil kladenie otázok jednému zo znalcov, šarlatán Medvecký požiadal justičného zločinca Cisarika, aby sa k priebehu výsluchu mohol vyjadriť, pretože niektoré výroky obžalovaného Magáta by mohli ovplyvniť výsledok procesu. Z uvedeného je zrejmé, že politický aktivista Medvecký mal osobný záujem na odsúdení Mariána Magáta, preto sa chcel vyjadriť k jeho tvrdeniam a justičný zločinec Cisarik mu to umožnil. Ani to nemá najmenšiu oporu v Trestnom poriadku.Na konci hlavného pojednávania vyniesol samosudca Cisarik brutálne drakonický rozsudok. Uznal ho za vinného v 43 zo 44 bodov obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov. Šesť rokov za slová a myšlienky!V prvom odvolacom konaní senát Najvyššieho súd SR v zložení Paluda, Wänkeová, Javorková zrušil Cisarikov rozsudok. Nie preto, že by mali svetlú chvíľku. Dôvodom zrušenia bola okolnosť, že špecializovaný sudca Cisarik pripustil vyššie popísané šialenosti a ešte aj dovolil, aby znalci hodnotili výroky alebo zaistené predmety nie s ohľadom na povahu týchto výrokov a zaistených predmetov, ale s ohľadom na osobu Mariána Magáta, čo je absolútne neprijateľné. Najvyšší súd tiež konštatoval, že v dokazovaní sa prvostupňový súd nemá zameriavať na vedeckú hodnotu historických názorov obžalovaného, ale iba na to, či jeho produkcia zodpovedá zákonnej definícii extrémistického materiálu.Tento aspekt je potrebné popísať aspoň v krátkosti. Medvecký aj ostatní znalci (azda s výnimkou jedného) veľmi často polemizovali s vedeckou hodnotou záverov a tvrdení Mariána Magáta. Lenže ich úlohou nebolo organizovať vedecké sympózium, ale určiť, či jeho výroky, knižná produkcia a podobne sú extrémistické a ak áno, majú o tom podať expertné dôkazy. Ako sme videli vyššie, hodnota ich odbornosti je prinajmenšom diskutabilná.V priebehu druhého hlavného pojednávania justičný zločinec Cisarik sa čisto formálne uspokojil s vyhlásenia znalcov, že (i) nehodnotili výroky a predmety s ohľadom na osobu Mariána Magáta; (ii) vypracovali znalecké posudky samostatne a nikto ich neovplyvňoval. Následne Cisarik vydal druhý rozsudok. Zo 43 bodov obžaloby uznal Mariána Magáta za vinného v 21 bodoch. To znamená, že ho oslobodil spod viac ako polovice obžaloby. Napriek tomu mu znova uložil trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov!V druhom odvolacom konaní senát justičných zločincov Paluda, Wäenkeová, Javorková čiastočne upravili výrok o vine a najmä upravili výrok o treste. Znížili trvanie odňatia slobody na štyri roky. Mohlo by sa zdať, že aspoň oni sú pri zmysloch, ale nie je to pravda. A opäť je na to viacero dôvodov:Po prvé, Paludov senát nerešpektoval vlastný právny názor, ktorým zaviazal Cisarika k zákonnému prístupu k vypočúvaniu znalcov. Paludovmu senátu úplne postačovala formálna zmena prístupu k vypočúvaniu znalcov, aj keď sa povaha ich vyjadrení vôbec nezmenila. Za nerešpektovanie vlastného právneho názoru mali byť Paluda, Wänkeová, Javorková vyzlečení z talárov. Mimochodom, aj to bol dôvod, prečo týchto troch sudcov namietal vo svojom skutkovo súvisiacom prípade Danny Kollar. Samozrejme, neúspešne. (O tejto súvislosti niekedy inokedy a na inom mieste.)Po druhé, ak Cisarik oslobodil Mariána Magáta z viac ako polovice bodov obžaloby, nemohli Paluda a spolupáchatelia kryť nezákonný výrok o treste. Znížením trestu o dva roky kryli sami seba, nie vykonali spravodlivosť vo vzťahu k obžalovanému.Po tretie, paludovci potvrdili uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ponechanie Mariána Magáta vo väzení za slová a myšlienky je proste justičný zločin. Teoreticky sa dá akceptovať odsúdenie s ohľadom na šialenú legislatívu proti takzvanému extrémizmu (o tom viac nižšie), ktorou je súd právne viazaný. Nedá sa však vôbec akceptovať nepodmienečné trestanie.Po štvrté, Paluda a spolupáchatelia mali možnosť oslobodiť Mariána Magáta s odôvodnením, že ani znaleckými posudkami nebol obžalovanému dokázaný extrémizmus. Odborná a vecná hodnota posudkov bola takmer nulová. Sčasti išlo o ideologické pamflety, s časti o historickú polemiku. Na súde sa však nedokazovala vedecká pravda, ale hodnotil sa extrémizmus. Vzhľadom na to, že nebol dostatočne preukázaný, Marián Magát mal ísť na slobodu.

Pasca takzvaného extrémizmu

Marián Magát sedí za vyjadrovanie názorov v žalári preto, lebo to umožňuje zlý, nebezpečný zákon. Z tohto pohľadu je väznený akože zákonne, aj keď o spravodlivosti a zákonnosti jeho procesu môžeme mať opodstatnené pochybnosti. Čoskoro sa k tomu dostaneme. Na tomto mieste je potrebné stratiť niekoľko slov o samotnom zákone.Trestnú legislatívu, postihujúcu takzvaný extrémizmus, som v minulosti rozobral na pomerne veľkej ploche tak v článku, ako aj v podcaste (text tu, podcast tu). Preto nebudem opakovať už raz napísané a povedané, obmedzím len na niekoľko poznámok.Po prvé, všetky takzvané extrémistické trestné činy je potrebné zrušiť. Spolu s tým je potrebné z Trestného zákona vyradiť pojmy extrémistický materiál a extrémistická skupina. Tieto pojmy nech sú súčasťou politologického, nie trestnoprávneho slovníka.Po druhé, nie je pravda, že ak by došlo k zrušeniu ôsmich skutkových podstát takzvaného extrémizmu, štát by prišiel o nástroje postihovania politicky motivovaného násilia, pretože podnecovanie k spáchaniu trestného činu (napríklad nejakej formy násilia) alebo schvaľovanie trestného činu (napríklad genocídy) upravujú ustanovenia paragrafov 337 a 338 Trestného zákona. Ak existuje obava z uvoľnenia stavidiel, pokojne je možné zvážiť sprísnenie trestov za podnecovanie k akémukoľvek, teda aj politicky motivovanému násiliu.Po tretie, nie je pravda, že zrušením takzvanej extrémistickej legislatívy štát príde o účinný nástroj boja proti pokusom o násilnú zmenu ústavného zriadenia, pretože v siedmej hlave Trestného zákona je dostatok skutkových podstát pokrývajúcich oblasť trestných činov proti republike. Napríklad § 312 úklady proti Slovenskej republike; §§ 313, 314 teror; §§ 315, 316 záškodníctvo; § 316 sabotáž.Po štvrté, trestanie názorov, teda myšlienok je absurdné, pretože aj keď niekoho za ich šírenie štát zavrie do žalára, nemôže väznenej osobe zabrániť naďalej myslieť si a aspoň v privátnom okruhu aj šíriť to, za čo bola odsúdená.Po piate, Marián Magát je politickým väzňom zjavne preto, lebo Trestný zákon pozná extrémistické trestné činy. Avšak druhým, menej zjavným dôvodom je okolnosť, že ide o mimoriadne gumené ustanovenia. A to je ďalší dôvod na to, aby bolo všetky bez milosti zrušené.

Paradoxy demokracie

Ľudia, čo v médiách, na politickej scéne, v polícii, na prokuratúre aj súdoch najviac bojujú proti takzvanému extrémizmu, sú zároveň najhorlivejšími zástancami otvorenej spoločnosti. Nebudem sa venovať teoretickému konceptu otvorenej spoločnosti filozofa Karla Poppera. Len stručne načrtnem, že v ideovej aj politickej oblasti je otvorená spoločnosť voľným trhoviskom myšlienok a programov. Myšlienky a programy majú medzi sebou súťažiť. To je v zásade celé. Kto sú však najväčší nepriatelia otvorenej spoločnosti? Tvrdím, že sú to ľudia, ktorí sa otvorenou spoločnosťou zaklínajú, ale v skutočnosti sa dožadujú prísne zošnurovanej, prísnejšie regulovanej a najprísnejšie penalizovanej verejnej diskusii.Pozrime sa na ďalší paradox súčasnej demokracie. Stíhame, súdime a zatvárame ľudí za vyslovené názory. Nestíhame, nesúdime a nezatvárame ľudí, zodpovedných za upieranie základných práv a slobôd garantovaných ústavou. V rokoch 2020 – 2023 vláda prostredníctvom svojich agentúr rozhodla o dočasnom vypnutí viacerých internetových stránok. Nedávno vyšlo najavo, že v tom istom období ideologickí policajti v spolupráci so súkromnými formami, tretím sektorom a s Facebookom a ďalšími sociálnymi sieťami zosnovali cenzúru tisícok nepohodlných statusov, komentárov, videí a iných príspevkov. Bola to cenzúra a otvorené potláčanie základných práv a slobôd. Angažovali s v tom okrem iných ideologický fízel Púchovský alebo Švejk v postavení ministra obrany Naď. Tie isté osoby sa dnes vyhrážajú, že to chcú opakovať. Inými slovami hrozia, že sa pokúsia poškodiť ústavné zriadenie obmedzovaním základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky. Proti týmto indivíduám však orgány činné v trestnom konaní nezasahujú, a preto nie sú ani postavené pred súd.Ak je Marián Magát vo väzení za slová a myšlienky, ale Púchovský, Naďa a im podobní nie sú strestaní za svoje skutky, niečo odporne smrdí v štáte slovenskom. A nezdá sa, že by bola upratovacia čata na dohľad.

Peter Tóth