Európa, tehotní muži a ruský plyn

Európsky parlament odhlasoval uznesenie konštatujúce, že iba biologická žena môže otehotnieť. Ak by sme neboli živými svedkami nenormálnych čias, žiaden parlament by sa nemusel zaoberať banálnym biologickým faktom. Keďže čoraz viac bláznov tvrdí opak a politickými prostriedkami sa dokonca usiluje vnútiť psychotické predstavy zvyšku zdravej spoločnosti, hlasuje sa aj o rezolúciách potvrdzujúcich existenciu nespochybniteľných biologických faktov.

Predstavme si, že by Európsky parlament hlasoval s opačným výsledkom. Mohla by odrazu otehotnieť nebiologická žena, teda hormonálne a operačne prerobený muž? Jasné, že nie a práve načrtnuté obrátené garde dokazuje, aké šialenstvá sa usilujú prostredníctvom politiky nanucovať nepsychotickej a po všetkých stránkach zdravej populácii Európy intelektuálni žobráci, združení v údajne progresívnych politických subjektoch.

Slovenské progresívne zastúpenie v Európskom parlamente hlasovalo proti. Z toho možno vyvodiť len jediný záver: ľudia z PS nie sú schopní vnímať a správne posudzovať materiálnu realitu, a preto nie sú spôsobilí ani vykonávať ústavné funkcie. Lenže to nie je najväčšia tragédia tohto príbehu. Európsky parlament totiž hlasoval aj o plyne a toto rozhodnutie bude mať vážne geopolitické aj ekonomické dôsledky. Len pripomínam, že rozhodnutie o plyne prijali zjavne narušení ľudia, čo sú presvedčení o schopnosti otehotnenia biologického muža.

Za plynovú katastrofu nesú zodpovednosť nielen progresívni bludári, ale aj politické sily, čo boli kedysi sociálnodemokratické, kresťanskodemokratické, ľudové či zelené. Dnes všetci patria spolu s progresívnou anti-elitou do jedného košiara geopolitických pomätencov. Rozhodnutie o zákaze dovozu ruského plynu je spoločným dielom skazy Európskeho parlamentu, Európskej rady a Európskej komisie, teda orgánov ovládaných silami, ktoré mentálne uviazli v období studenej vojny.

Sovietsky zväz sa rozpadol v roku 1991. Bol to začiatok konca studenej vojny. Koniec konca studenej vojny bude dovŕšený blížiacim sa záverom kinetickej fázy konfliktu na Ukrajine. Môže to trvať ešte dlhé mesiace, by azda aj rok. Avšak s ohľadom na nasadenie, tempo a tón udávané Washingtonom je zjavné, že vojna neprinesie žiadne výraznejšie prekvapenie. Na jej konci nebude jednoznačný víťaz, ktorý by mohol porazenému nadiktovať bezpodmienečnú kapituláciu.

Z konštatovania v predchádzajúcej vete vyplýva mnoho významných dôsledkov. Jedným z nich je aj fakt, že Rusko v súčasnej vojenskej kondícii nepredstavuje žiadne výrazné riziko pre Európu. Je to aj dôvod, prečo americký prezident Donald Trump na jednej strane ponúka Rusku po ukončení konfliktu rozsiahlu ekonomickú, energetickú, surovinovú, investičnú spoluprácu a na strane druhej avizuje výraznú redukciu vojenskej prítomnosti USA v Európe. Povedané inými slovami, ak by Spojené štáty považovali Rusko za rovnako silné ako bývalý Sovietsky zväz, správali by sa úplne inak. Z toho jasne vyplýva, že studená vojna je skutočne ukončená. Bodkou za ňou je regionálny konflikt na Ukrajine.

Ľudia, čo v orgánoch EÚ presadzovali a presadili zákaz importu ruského plynu v roku 2027, zjavne nie sú schopní pochopiť novú geopolitickú realitu. Ideologicky ostali zaseknutí v atmosfére studenej vojny a pripravujú sa na apokalyptický stret s Ruskom, aj keď súčasný protivník je len tieňom vojenskej moci zaniknutého Sovietskeho zväzu. Rusko je bez pochýb jadrovou veľmocou, ale zároveň nie je v stave pozemnými silami zmocniť sa celej Ukrajiny, nie to ešte prebojovať sa, povedzme, k Rýnu. Lenže presne takýto obraz – stovky inváznych ruských divízií pred bránami Berlína – maľujú geopolitickí slepci Merz, Macron, Tusk, von der Leyen, Kallas, Costa a ďalší.

Na konci vojny na Ukrajine nebude Rusko vojensky ani ekonomicky silnejšie, než do nej vstupovalo. Nebude ani také zdecimované ako Ukrajina, ale bude potrebovať všestranné zotavenie. Donald Trump ponúka Moskve povojnovú hospodársku spoluprácu, pretože okrem už vyššie uvedených skutočností vie dve základné veci. Po prvé, nie je dobré naraz súperiť s Ruskom aj Čínou. Po druhé, v prípade výrazného zhoršenia vzťahov s Čínou práve Rusko môže USA poskytnúť prístup k niektorým strategicky dôležitým surovinám, bez ktorých nie je možné vyvíjať a masovo produkovať moderné technológie. K obom uvedeným faktom sa pridružuje aj prístup k lacným energetickým zdrojom, ale s tým Američania nemajú problém.

Energia a najmä jej cena je však obrovským problém Európy. Napriek tomu EÚ si sama strelí do kolena zákazom importu ruského plynu. Do toho ešte prichádzajú nápady koalície ochotných posielať po vojne na Ukrajinu mnohonárodné bojové jednotky. To všetko v budúcnosti skomplikuje prístup EÚ nielen k cenovo dostupným energetickým nosičom, ale aj k iným strategicky dôležitým surovinám. Absurdnosť podobných proporcií je ťažké vymyslieť. Môže sa stať skutočnosťou iba v regióne, kde ľudia popierajúci biologickú nemožnosť otehotnenia muža zároveň sami sebe zakážu obchodovať so štátom držiacim najväčšiu surovinovú základňu sveta.

Peter Tóth