Cena európskeho tovaru pre amerických spotrebiteľov vzrástla za rok o 30 %

Európsky tovar sa pre amerických spotrebiteľov za posledný rok stal drahším približne o 30 percent.

Frankfurtská burza. Americké clá znamenajú, že na väčšinu produktov z EÚ sa vzťahuje 15-percentný príplatok. Na dovoz ocele a hliníka zostávajú v platnosti špeciálne clá vo výške 50 percent. EPA/HANNES P. ALBERT

Podľa štúdie belgickej banky BNP Paribas Fortis to nasleduje po zavedení nových amerických ciel na produkty Európskej únie a slabšom americkom dolári.

Nárast je priemerný pre európsky tovar predávaný v USA a výrazne sa líši v závislosti od produktu.

„Toto je priemer pre európske produkty, keďže niektoré podliehajú vyšším clám ako iné,“ povedal Koen De Leus, hlavný ekonóm spoločnosti BNP Paribas Fortis.

Niektoré tovary, ako napríklad oceľ a určité deriváty, podliehajú clám až do výšky 50 percent. Väčšina európskych výrobkov však čelí clám vo výške približne 15 percent.

Okrem ciel sa euro voči doláru posilnilo približne o 15 percent. De Leus uviedol, že väčšina produktov „podlieha 15-percentným clám a navyše k tomu dochádza k zhodnoteniu eura približne o 15 percent“.

Tieto dva efekty spolu vysvetľujú väčšinu nárastu cien, ktorému čelia americkí kupujúci . „Je to zhruba takto: 100 plus 15-percentné dovozné clá plus 15-percentné zhodnotenie,“ povedal De Leus a dodal, že európsky produkt, ktorý minulý rok stál 100 dolárov (85 eur), teraz v skutočnosti stojí okolo 130 dolárov (110 eur).

Nie všetko toto zvýšenie sa nevyhnutne prenesie na spotrebiteľov. „Vývozcovia môžu znížiť ceny, ale potom musia znížiť aj svoje marže,“ povedal De Leus a dodal, že to isté platí aj pre amerických dovozcov.

V dôsledku toho, poznamenal, 30-percentný nárast „môže byť pri mnohých produktoch nižší, na úkor marže európskeho vývozcu alebo amerického dovozcu“.

Až donedávna vyššie ceny neviedli k citeľnému poklesu dovozu európskeho tovaru do USA. Podľa De Leusa panovali „počas prvého štvrťroka silné očakávania“.

V poslednom čase však export začal čeliť väčším ťažkostiam. „Zdraženie o tridsať percent nie je niečo, čoho sa dá zbaviť jedným, dvoma alebo tromi krokmi,“ povedal.

Zároveň dolár oslabil nielen voči euru, ale aj voči iným hlavným menám.

Spojil to so stratou dôvery po tom, čo nazval „Dňom oslobodenia“ alebo „Dňom katastrofy“, a dodal, že to poškodilo dôveru v dolár ako rezervnú menu.

„Dôvera prichádza pešo, ale odchádza na koni,“ povedal a dodal, že rýchlo nezmizne, bez ohľadu na to, kto bude v Bielom dome.

K zvýšeniu cien dochádza v čase, keď inflácia v USA zostáva nad cieľovou hodnotou 2 percent Federálneho rezervného systému.

Podľa BBC dosiahla inflácia v USA v septembri 3 percentá, čo je nezmenená hodnota od januára. Hoci je to výrazne pod vrcholom 9,1 percenta, ktorý USA dosiahli v čase, keď čelili najhoršej inflácii za štyri desaťročia, celkové ceny za posledných päť rokov vzrástli približne o 25 percent.

Spotrebiteľská dôvera v novembri klesla na najnižšiu úroveň od jari, a to aj napriek tomu, že akciové trhy zostávajú blízko rekordných maxím a očakáva sa, že ekonomika tento rok porastie o 1,9 percenta, čo je pomalšie ako vlani, ale lepšie, ako sa očakávalo.

Ceny však neklesajú, ale rastú pomalším tempom. V tejto súvislosti ceny tovarov dovážaných z EÚ vzrástli ešte prudšie.

Nedávna štúdia španielskej banky CaixaBank odhaduje, že priemerné clo uplatňované na tovar z EÚ vstupujúci do USA sa zvýšilo na približne 12 percent v porovnaní s približne 1 percentom v roku 2024. V reakcii na to európski vývozcovia čoraz viac prijímajú stratégie na zmiernenie zmeny klímy.

Patria sem priame investície v USA alebo presmerovanie exportu na iné trhy. Podľa štúdie sa tovar, ktorý sa predtým predával v USA, s najväčšou pravdepodobnosťou presmeruje do krajín s podobnou štruktúrou exportu, ako sú Kanada, Austrália, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Nový Zéland.

Potenciálnymi destináciami sú aj niektoré latinskoamerické ekonomiky vrátane Brazílie a Kolumbie.

Medzitým novembrová správa amerického Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (PIIE) ukazuje, že po zavedení amerických ciel „zameraných na zníženie dovozu a po tom, čo tieto kroky sprevádzali ďalšie politiky zamerané na podporu vývozu… dovoz v prvej polovici roka 2025 prudko vzrástol, zatiaľ čo vývoz v rovnakom období klesol“.

Európska americká obchodná komora včera zverejnila správu , v ktorej uviedla, že „48 percent firiem z EÚ v súčasnosti vníma clá ako prekážku obchodu“, ale iba „18 percent vníma clá ako hlavnú prekážku obchodu“, čo je v kontraste s USA, kde „viac ako 75 percent firiem uvádza, že clá sú prekážkou, a až 39 percent ich uvádza ako hlavnú prekážku“, pričom použila údaje z najnovšieho prieskumu Európskej investičnej banky .

Pokiaľ ide o prehodnotenie exportných destinácií, v správe sa uvádza, že „7 percent firiem z EÚ znížilo dovoz“ a „19 percent začalo diverzifikovať krajiny, z ktorých dovážajú“.

Americké spoločnosti začali „nahrádzať dovoz“, keďže správa tiež uvádza, že takmer tretina opýtaných amerických spoločností znižuje dovoz, hoci sa nešpecifikuje, či sa to týka konkrétne európskeho dovozu, a približne 40 percent uviedlo, že „zmenili krajinu“.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/12/cost-of-european-goods-for-us-consumers-up-30-in-a-year/