Ako pre jeden vysýchajúci strom nevidno chorý les

VOŠKA nie je chyba v systéme, ale MRAVCI alebo keď sa pre jeden jedovatý strom nevidí chorý les..

A to už odbila posledná hódina.. 

Nie však expresis verbis pre Matoviča. Lebo on dnes neprestavuje hrozbu pre systém. On je (naďalej) jeho integrálnou, prepotrebnou súčasťou. Preto je ťažký omyl myslieť si, že chyba, ktorú je dnes treba prednostne riešiť, je v navonok viditeľnom hardvéri Matoviča. Je to plakanie na nesprávnom hrobe. Lebo na vine je systémový softvér, ktorý nevidieť voľným okom. Chyba v programovom vybavení. Chyba myslieť si, že tento navonok vystrčený, akokoľvek chorý strom, je akútnou hrozbou pre les, nevidiac v snahe o jeho vyrúbanie, že je iba súčasťou širšieho, nebezpečným lykožrútom napadnutého lesa. A ten treba sanovať dnes ako celok. Lebo je to vždy to samé – o ničivých dôsledkoch na konci dňa, ktoré sú len a len výsledným produktom na jeho začiatku. 

PRETO, po správnosti vzaté, touto dobou odbila posledná hodina „správcovi lesa“ na jeho záchranu. A s ňou aj čas (2 roky) – namiesto jeho sanovania iba chváliť Hospódina.. 

• za možnosť udržať sa pri moci, za chvály-hodné, ale samozrejmé politické benefity typu, že existujú iba 2 pohlavia, muž a žena, že základom spoločnosti je iba tradičná Rodina..

Parafrázujúc to našské volanie hlásnika na dedine, máme si naďalej myslieť, že to stačí..? 

So založenými rukami iba prehliadať v priamom prenose nenáhodné obracanie Slovenska na ruby..? Keď už aj Hospodin sa zhora nemôže dívať na to, ako sa všetko, čo vládna koalícia pred voľbami sľúbila – naďalej iba pred sebou bezmocne tlačí.. 

Že sľub robiť „priesek“ v chorom lese bolo iba formálne vyhlásenie pre tlač..? Aby doposiaľ sklamaným voličom  zostali na konci dňa iba oči pre plač..? 

PRETO by bolo osudovou chybou hľadieť na potrebu sanácie osve, cez 2 samostatné optiky. Lebo Matovič nie je, a nikdy v skutočnosti nebol len politický solitér. Preto by bolo chybou myslieť si, že Matovič je iba „obyčajný“ upír, ktorý sa živí krvou vyhliadnutých obetí, aj keď je to bezo sporu jeho poznávací genóm.

• LEBO Matovič je viac ako len „obyčajná“, pre spoločnosť škodná persóna non grata, ktorá len ako ovad poštípe a (na čas) odletí, aj keď to vie v okamihu poriadne zabolieť.. 
• LEBO Matovič nie je „obyčajný smrad“ zabalený do fyzického substrátu, ktorý odveje nový vietor, aj keď vie poriadne na čas otráviť vzduch..
• LEBO zo strany Matoviča to nie je iba obyčajná „one man show“ bezduchého nímanda, ktorá jedných pobaví a druhých znechutí.

LEBO Matovič je aktívna súčasť nebezpečnej „klimatickej zmeny“ doby, na ktorú treba reagovať všetkými dostupnými (mocenskými) silami a (technickými) prostriedkami „civilnej ochrany“. Lebo dnes sme už svedkami (ne)regulárneho politického cunami, riadeného CHAOS-u, v ktorom sa len tento „politický hermafrodit“ cíti ako doma – spôsobilý ho sám aj splodiť, sám ho živiť, a sám na ňom aj parazitovať. Hrajúc si pritom ako obohraná platňa svoje staré evergreeny o právnej (ne)zodpovednosti (politikov), o ich neoprávnene nadobudnutom majetku, o ich korupčnom správaní  a mafii, stojac si pritom na vlastnom kábli :

• ako skúsený hráč na city, daňový podvodník, zlodej duševného vlastníctva iných, bezmajetný farizej, účtovný bezdomovec, nenávidená a predsa naďalej žiadaná, a na tento účel osvecovaná, politická a ľudská karikatúra, tak rada sa kúpajúca vo svetle „mediálnych reflektorov..“ 

A sú to práve svietiace reflektory a vychutnávajúca „krv obetí“, čo tohto upíra v ľudskej koži ešte drží nad vodou. Nič viac, ale ani nič menej..  

I.

A tu sa treba zastaviť prvýkrát. Lebo práve oni, „mediálne reflektory“, sú dobovou živou vodou. A nielen pre neho. Lebo ide o systematicky vygenerovaný zdroj dnešnej, skutočnej moci vlastníkov pravdy. Reflektory, ktoré niekto za drahé peniaze obsluhuje, ktoré niekto podľa potreby premyslene nasvecuje alebo tieni. 

Toto je treba mať dnes v prvom rade na pamäti.

• LEBO Matovič je „voška“, ktorú niekto z mraveniska do koruny stromu vyniesol na svojom chrbte. Aby cical a škodil. A ten niekto sa tam zároveň stará vo svojom záujme o jeho ochranu. Aby „mravce“ mali, na úkor stromu, z čoho žiť.  

A TOTO je východiskový, pevný bod, na ktorom je postavený náš dnešný svet. Svet plný „politického hmyzu“, ktorý ničí a najnovšie už zožiera každú úrodu, ktorá sa na strome objaví. Ale zároveň je to ten hľadaný Archimedov pevný bod, na ktorom možno tento dnešný  svet obrátený na ruby -„prevrátiť“ na druhú, pôvodnú stranu, a postaviť ho znovu z hlavy na nohy. Aby sa v ňom dalo opäť (pokojne a bezpečne) žiť..  

PRETO nie je podstatný príbeh tohto ozajstného politického i ľudského hochštaplera, ale jeho pozadie, „voda, ktorá ho drží nad vodou“, (vý)živná pôda na ktorej vyrástol, tvoril a škodi(l). Preto to volanie hlásnika. Nie pre chválenie Hospodina, ale pre odbitú polnoc..  

A je (dvojnásobne) osudové, že to bol práve Sulík, ktorý sa najprv postaral o tento Danajský dar pre Slovákov, keď to bol on, na ktorého chrbte sa do politiky dostal, aby to bol napokon on, ktorý na tento prijatý „benefit“ po 3-ročnom používaní  doplatil najviac. Kopačkami..

LEBO to bol paradoxne opäť raz Sulík, na ktorého chrbte sa dostala pre zmenu iná „voška“, párový orgán Matoviča v sukni. S rovnakou krvnou skupinou, s rovnako nízko nastavenou latkou rešpektu k názorom druhých, s podobne likvidačne fungujúcim postojom k nim. 

Lebo „kopačky“ v skutočnosti neprišli od dnešného liberálneho Hurvínka. Prišli od tej samej, ktorú Sulík do rodnej strany nepredvídane vzal k sebe zo skrachovanej Kiskovej strany. A ktorá sa po raketovom udomácnení v SaS-ke chytila šnúrok od vedenia tamojších bábok. Aby, ako to už medzi jakobínmi chodí, liberálny Robespierre prišiel o „hlavu“ (strany) ako prvý.. 

II.

A tu sa treba zastaviť druhýkrát. Lebo od tejto chvíle sa začalo skutočné odratúvanie času. Lebo toto personálne cunami, na Slovensku sa dostalo na pevný breh. Aby útokom, rečou celého tela bralo so sebou všetko, čo bolo doposiaľ (podomácky, národne) ukotvené, priviazané, upevnené. Všetko vzácne „rodinné striebro“, zdedené po predkoch. 

• A oň, o zachovanie RODINNÉHO STRIEBRA má ísť dnes v prvom aj v poslednom rade vládnej koalícií.. 

PRETO nejde podľahnúť lacnému podprahovému pokušeniu dať „na-voľno“ svojím pudom, dôvodnému, spravodlivo zahorenému hnevu, namierenému dnes (len) voči Matovičovi. LEBO prvoplánovo toto dobre vyživované politické divadlo pod názvom : „Kde sa dvaja bijú – tretí víťazí“ má iný, (mediálny) účel.  

Zákerný tým, že aj formálne správne od-komunikovaná snaha o verejné odsúdenie Matoviča, jej živená publicita, je len (opozičným, a paradoxne aj vlastným) pridaním masla na hlavu vládnej koalície. Lebo v skutočnosti je len ďalším (vedomým i neuvedomeným) polienkom hodeným do ohňa, s cieľom rozkúriť kotol do prasknutia, do cieleného prehlbovania napätia, chaosu a tým do vytvárania atmosféry, ktorá má za cieľ vládnu koalíciu verejne znemožniť – a občana-voliča tým presvedčiť, že vládna koalícia nie je schopná spravovať a riadiť štát v pokojnom a bezpečnom prostredí. A tým zároveň poza bučkom vytvárať predpolie na príchod nového spasiteľa. Tentokrát nie z Trnavy, ale z Bruselu..

• A oň, o eskalovanie CHAOSU, systémového katalyzátora na urýchlenie výmeny vládnych stráží – ide dnes v prvom aj v poslednom rade dnešnej opozícií..      

Záver :

A že to vládna koalícia myslí s plnením sľubov úprimne, o tom nádejne, symbolicky o samej „polnoci“ (vládnutia) svedčí, že konečne „zasurmili vládne surmity“, aby zatrúbili na nový deň. A za ich zvuku lahodiacich tónov (a za zvukov slovenskej hymny, spievajúcich tými, ktorým pri vyslovení slova „Slovák“ naskakuje husia koža) revitalizovali Úrad na ochranu oznamovateľov, dnešnú, exemplárnu (ideologickú) prekážku na ceste za spravodlivosťou, a tým aj za dodržaním záväzkov, ktoré dali vládne strany pred voľbami svojim voličom. 

Zostáva pritom veriť, že nezostanú na tejto ceste trčať pre zhoršené poveternostné podmienky. Pre avizovaný „oklúzny front“, blížiaci sa na Slovensko z Bruselu, čo sa prejaví, ako je z meteorologického prostredia známe, intenzívnejšími zrážkami (opozície s koalíciou) a výraznejšou zmenou (politickej) teploty. Najnovšie už aj neviem prečo v prezidentskom paláci, na Generálnej prokuratúre SR, a čo nevidieť, zdá sa, že aj na Ústavnom súde..

Preto sa občanom-voličom v najbližšom čase neodporúča vychádzať von, na ulicu..

O to viac, že sú pred nami Vianoce, súčasť nášho drahého rodinného striebra, o ktoré sa treba starootcovsky starať. A touto adventnou dobou je k tomu vzácna, dnes už viac ako inokedy, aj mimoriadna svetská príležitosť v roku si to uvedomiť. Chápať. A podľa toho sa aj správať. Doma i na verejnosti. Aby sme boli. Zostali svoji. V mene odkazu predkov, v duchu (nemárnej) energie, ktorú na tento účel vynaložili..

Pokojné a radostné vianočné sviatky nám všetkým na (našom) krásnom Slovensku 

Laco Kopál