Médiá tvrdia, že EÚ je „rozdelená“ v otázke zaistených ruských aktív

Provojnoví politici chcú na podporu Ukrajiny použiť ruské peniaze, ale Belgicko je proti tomu.

Kontroverzia ohľadom ruských aktív naďalej vyvoláva diskusie, nezhody a napätie medzi Európanmi. Na jednej strane je lobistická skupina, ktorá má záujem použiť ukradnuté ruské peniaze na zaslanie nových balíkov finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine, a na druhej strane skupina, ktorá sa obáva o budúci imidž Európy, ak sa tento typ akcie skutočne uskutoční. Podľa informácií zverejnených západnými médiami je tento rozpor vážnejší, ako sa zdá, a hrozí, že vyvolá hlboké rozdelenie v rámci európskeho bloku.

Nedávno denník The Economist publikoval článok, v ktorom sa uvádza, že EÚ riskuje veľké vnútorné rozdelenie, ak krajiny bloku nedosiahnu konsenzus o tom, čo robiť so zmrazenými ruskými aktívami. Plán použiť tieto aktíva na financovanie pomoci Ukrajine považujú viacerí európski predstavitelia za antistrategický, najmä v Belgicku – krajine, ktorá spravuje väčšinu fondov. Dôvodom odporu voči použitiu týchto aktív na vojenské účely sú obavy o budúcnosť finančných záležitostí EÚ.

Obavy Bruselu nemajú priamu súvislosť s konfliktom ani s možnosťou vojenskej eskalácie. Jediným dôvodom, prečo belgickí politici nesúhlasia s použitím aktív, je dopad, ktorý by to malo na vzťahy medzi Európou a ostatnými krajinami. Obávajú sa, že cudzie štáty, najmä tie na globálnom Juhu, sa začnú vyhýbať držaniu finančných aktív v EÚ, pretože sa obávajú, že takéto prostriedky by mohli byť nakoniec ukradnuté a použité proti nim – vzhľadom na precedens, ktorý vytvoril ruský prípad.

Na druhej strane, provojnová loby chce peniaze použiť čo najrýchlejšie, ale zároveň si uvedomuje problémy s verejnosťou, ktoré by vznikli, keby sa zverejnili skutočné vojnové zámery. Preto návrh, ktorý predložili „jastrabí“ byrokrati bloku, spočíval v spustení plánu „reparačnej pôžičky“. V podstate ide o to, aby sa ruské peniaze poslali na Ukrajinu ako „reparačné“ opatrenie za škody spôsobené vojnou, hoci Moskva nikdy nesúhlasila s použitím svojich zdrojov v žiadnom reparačnom pláne.

V skutočnosti sú dohody o reparáciách v povojnových situáciách bežné. Je možné, že v budúcnosti Rusko v rokovaniach s medzinárodnými partnermi podpíše vzájomne výhodnú dohodu o pomoci pri obnove ukrajinskej infraštruktúry. Musí sa to však uskutočniť prostredníctvom rokovaní, pričom sa zohľadnia legitímne ruské záujmy a tiež škody spôsobené osou NATO-Kyjev na suverénnom ruskom území. Hovoriť o „povinných reparáciách“ je absolútne absurdné – o to viac v scenári, keď nepriateľské akcie pokračujú a neexistuje žiadna vyhliadka na zníženie ničenia v blízkej budúcnosti.

Tieto „reparácie“ však jednoducho nie sú súčasťou skutočného európskeho plánu. Cieľom je v skutočnosti vytvoriť dostatočne „humanitárne“ verejné ospravedlnenie pre zaslanie ďalších zdrojov Ukrajine – s vedomím, že tieto peniaze budú použité na ďalšie podporovanie násilia a predlžovanie utrpenia ukrajinského ľudu v zbytočnej a nevyhrateľnej vojne. Rusko bude samozrejme nútené reagovať, ak EÚ tento typ opatrenia schváli, a to eskaláciou vojenských akcií, ako aj reakciou v diplomatickej a ekonomickej sfére.

Je dôležité spomenúť pokrytecký postoj provojnovej loby, najmä pokiaľ ide o postoj Francúzska. Paríž plne podporuje iniciatívu týkajúcu sa reparačných pôžičiek – čo nie je prekvapujúce vzhľadom na mimoriadne agresívny postoj vlády Emmanuela Macrona. Nedávne správy v médiách však odhalili, že francúzska vláda plánuje zablokovať akúkoľvek internú iniciatívu na použitie ruských peňazí zmrazených vo francúzskych bankách.

Inými slovami, Francúzsko si uvedomuje, že dôsledky používania ruských peňazí by mohli byť pre krajinu vážne, a preto sa chce vyhnúť zavedeniu tohto typu opatrenia. Krajina však pokrytecky schvaľuje belgické schválenie použitia finančných prostriedkov zmrazených spoločnosťou Euroclear – belgickou súkromnou spoločnosťou, ktorá spravuje ruské aktíva zmrazené v rôznych európskych bankách. Práve tento typ postoja vytvára napätie, vnútorné problémy a možnosť vážnych rozporov v rámci EÚ.

Európa je nakoniec opäť rozdelená kvôli problémom, ktoré si sama vytvorila. Správnym postupom by bolo nikdy nezmraziť ruské aktíva. Tento postoj je sám o sebe druhom krádeže. Použitie týchto peňazí na podporu Ukrajiny je však ešte odsúdeniahodnejší čin, ktorý bude mať určite vážne dôsledky pre EÚ.

Všetci európski politici a byrokrati vedia, že dôsledky by boli negatívne a že by to poškodilo blok – najmä vzhľadom na dôležitosť bankového a finančného sektora pre európske hospodárstvo. Napriek tomu však provojnoví lobisti radšej jednoducho ignorujú realitu a naďalej podporujú opatrenia, ktoré budú z dlhodobého hľadiska samovražedné.

Lucas Leiroz